Zamestnanec vs. živnostník: nájdi 10 rozdielov v platení daní a odvodov

Platenie dane z príjmov a odvodov je v prípade zamestnanca a živnostníka akosi zvláštne rozdielne: rozdiely sú v sadzbách odvodov, ktoré idú obom typom fyzických osôb z ich vrecák, z rozdielneho základu platia dane a rozdielne sú často i plnenia, ktoré za rovnaké peniaze dostanú. Pre portál robime.it som pripravil ilustratívne porovnanie zdanenia a “zodvodnenia” pre pracovníka v oblasti IT. Myslím si však, že sa na pochopenie základných rozdielov sa hodí pre každého. V prepočte vychádzam z priemernej mzdy v IT 1 880 EUR, čísla sú približné a zmyslom článku nie je na čokoľvek navádzať, ale – ako vždy na tomto blogu – vysvetliť.
 

Zamestnanec:

 

Mesačná hrubá mzda: 1 800 EUR
Mesačné odvody zrazené z hrubej mzdy – tj odvody, ktoré platí zo svojich peňazí zamestnanec: 241 EUR
Mesačné odvody, ktoré platí z vlastného vrecka zamestnávateľ: 644 EUR
Mesačný zrazený preddavok na daň z príjmov: 236 EUR**

 

Čistá mesačná mzda zamestnanca: 1 323 EUR
 
Náklady zamestnávateľa: 634 EUR (plus ostatné sociálne náklady zamestnávateľa a náklady na vedenie zamestnaneckej agendy)

 

Živnostník – 1. rok (2014):

 

Mesačne fakturovaná suma: 1 800 EUR
Ročný príjem: 21 600 EUR
Preddavky na zdravotné poistenie (minimum za 12 mesiacov): 676 EUR*
Odvody do Sociálnej poisťovne: v roku, v ktorom začal podnikať, neplatí
Daň z príjmov: 2 295 EUR**

 

Priemerný čistý mesačný príjem: 1 552 EUR
 
Náklady zamestnávateľa: 0 EUR

 

Živnostník – 2. rok (2015):

 

Mesačne fakturovaná suma: 1 800 EUR
Ročný príjem: 21 600 EUR
Preddavky na zdravotné poistenie (minimum za 12 mesiacov): 676 EUR*
Doplatok zdravotného poistenia za rok 2014: 773 EUR*
Odvody platené do Sociálnej poisťovne (platené od júla 2015, tj 5 platieb platených do konca roka): 1 430 EUR***
Daň z príjmov: 1 868 EUR**

 

Priemerný čistý mesačný príjem: 1 404 EUR
 
Náklady zamestnávateľa: 0 EUR

 

Živnostník – 3. rok (2016):

 

Mesačne fakturovaná suma: 1 800 EUR
Ročný príjem: 21 600 EUR
Preddavky na zdravotné poistenie (vypočítané na základe výsledkov predchádzajúceho roka, platených za 12 mesiacov): 1 560 EUR*
Doplatok zdravotného poistenia za rok 2015: 883 EUR*
Odvody platené do Sociálnej poisťovne (12 platieb, výška mesačných odvodov sa mení v júli na základe výsledkov predchádzajúceho roka): 3 540 EUR***
Daň z príjmov: 1 268 EUR**

 

Priemerný čistý mesačný príjem: 1 196 EUR
 
Náklady zamestnávateľa: 0 EUR

 

Vysvetlivky:

 

*zdravotné odvody platí SZČO v prvom roku vo výške zákonného minima. Po skončení roka na základe daňového priznania vypočíta celkové ročné poistné za skončený rok a mesačné preddavky na rok nasledujúci (podrobnejšie o pravidlách pre platenia zdravotného poistenia v SR tuto)
** pri výpočte dane je zohľadnená iba nezdaniteľná časť na daňovníka, ostatné nezdaniteľné časti ani daňový bonus nie. V prípade živnostníka sa daň počíta zo základu dane, ktorým je príjem znížený o paušálne výdavky a zaplatené odvody; v prípade zamestnanca zo základu dane, ktorým je hrubá mzda znížená o odvody platené zamestnancom. Vo všetkých výpočtoch vychádzam z maximálnej výšky paušálnych výdavkov (5 040 EUR ročne), štandardne však ide o 40% z príjmov.
*** sociálne poistenie  platí SZČO až po skončení 1. roka poistenia, najskôr za júl roka nasledujúceho (podrobnejšie tu)

 

Na základe uvedeného porovnania možno povedať, že živnostník sám osebe má vďaka rôznym zložitým a záhadným pravidlám v prvých rokoch podnikania nižšie zaťaženie ako zamestnanec. V rokoch, počas ktorých platí plné odvody, je na tom však – najmä vďaka zvyšovaniam platieb v posledných rokoch – “v čistom” o čosi horšie ako zamestnanec. V prípade práce na kontrakt však v každom prípade získava zamestnávateľ – odpadávajú mu nielen peniaze, ale aj starosti.

 

Okrem daňovo-odvodového porovnania je však dôležité uviesť ďalšie rozdiely/súvislosti:

 

  • celkové odvody sa v prípade zamestnanca počítajú z hrubej mzdy – táto je aj základom pre výpočet dávok (dôchodky, materské, podpora v nezamestnanosti). V prípade živnostníka sa vypočítavajú zo sumy nižšej – minimálne o sumu paušálnych výdavkov či zaplatených odvodov ako daňových výdavkov – platiaci živnostník má teda nárok na nižšie dávky. Živnostník platiaci minimálne sociálne odvody dostane všetky dávky vo výške minima, neplatiaci živnostník nedostane nič.
  • štandardný zamestnanec získava od svojho zamestnávateľa zákonné výhody – príspevok na stravné, platenú dovolenku či náhradu pri práceneschopnosti. Na druhej strane ide o náklady zamestnávateľa, ktoré musí platiť z vlastného vrecka
  • v prípade zamestnávania na trvalý pomer je zamestnávateľ viesť pomerne rozsiahlu mzdovú a personálnu agendu, čo okrem rizika prípadných pokút plynúcich z rôznych kontrol znamená predovšetkým náklady na vedenie tejto agendy (mzdový účtovník)
  • pozor: nahrádzanie pracovného pomeru, ktorý je vyslovene závislou činnosťou, je v rozpore so zákonom a Inšpektorát práce môže pri prípadnej kontrole udeliť zamestnávateľovi vysokú pokutu. Možnými spôsobmi, ako sa jej vyhnúť (teda okrem výslovného nezamestnávania na kontrakt) je dokázať, že nejde o závislú prácu – napr. tým, že kontraktor má aj ďalších klientov/projekty či používa vlastné pracovné prostriedky.

 

Sponzorom článku je spoločnosť Firmáreň.sk, ktorá poskytuje profesionálne služby zakladania živností.

 

Ilustračné foto: Flickr



O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.

Share This