Licenčná autorská zmluva: ušetrí odvody aj vyberie peniaze z eseročky?

Dávnejšie preletela slovenským internetom prezentácia Mareka Lichtnera o “hackovaní daní a odvodov”. Určená bola hlavne web developerom a “ajťákom”, čomu zodpovedal najmä jej originálny jazyk, z ktorého rád používam sympatický výraz “hack”:) Ide o ďalšiu celkom zaujímavú provokáciu na rozmýšľanie, ako dane a odvody skôr neplatiť ako platiť. A jednou z najdiskutovanejších tém v mojom okolí – najmä medzi programátormi a vývojármi – je licenčná autorská zmluva.

Licenčná autorská zmluva je zmluvou podľa autorského zákona, ktorou autor prenecháva niekomu inému právo či licenciu jeho dielo ďalej používať na rôzne účely – napríklad či najmä na opakované vydávanie, rozmnožovanie a následný predaj (§ 40 starého autorského zákona, § 65 toho nového – č. 185/2015). Pre autorov diel je získanie takejto zmluvy určite úspechom, ide totiž – resp. v závislosti od formulácie a nastavení zmluvy môže ísť – o ľudovo povedané bájny “pasívny príjem”. Zaujímavá je však preto, že ide o pasívny príjem aj z daňového hľadiska – a ako taký nepodlieha odvodom a poskytuje aj niekoľko ďalších výhod či iných zaujímavých súvislostí.

Napadli mi minimálne tieto:

Dielo a umelecký výkon

Odmena

• odmena patrí autorovi za použitie diela. Teda nie za jeho vytvorenie – v tom prípade by išlo o aktívny príjem s plnými odvodmi.
• zaujímavosťou je, že autorský zákon obsahuje ohľadne záväzkového práva a autorskej odmeny len pojem “licenčná zmluva” (§ 65). Akési rozdelenie autorských príjmov na “aktívne” a “pasívne” vyplýva skôr z predpisu upravujúceho zdanenie príjmov autorov, teda zo zákona o dani z príjmov (§ 6) – a z už spomenutého dovysvetľujúceho metodického pokynu daniarov. Podľa neho môže autor dosahovať:

1. príjmy z vytvorenia diela na základe zmluvy o dielo uzatvorenej podľa § 631 až 643 Občianskeho zákona v súlade so znením § 91 Autorského zákona (dielo na objednávku) – čiže príjmy aktívne, s daňovými úľavami, no aj s odvodmi; a zároveň
2. príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu dosiahnuté napr. podľa Autorského zákona, t. j. napr. na základe licenčnej zmluvy uzatvorenej podľa § 65 Autorského zákona – teda príjmy pasívne bez odvodov. Podstatná je teda formulácia dohody, resp. zmluvy medzi vyplácateľom odmeny a samotným autorom resp. výkonným umelcom.

Registrácia autora na daňovom úrade/Finančnej správe

Príjmy z použitia diela (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov) nespadajú do definície samostatnej zárobkovej činnosti, i keď to vzhľadom na názov paragrafu a i celú jeho štruktúru na prvý pohľad vyzerá. Registrácia teda podľa všetkého potrebná nie je. Fyzická osoba, ktorá dosiahla v danom roku iba príjmy z použitia diela, podáva daňové priznanie pod svojím rodným číslom. Kto však už registrovaný z iného titulu je, podáva daňové priznanie pod svojím DIČ.

Zároveň však – ak si chce uľahčiť papierovanie a chodenie – sa môže autor dobrovoľne zaregistrovať na portáli Finančnej správy v zmysle elektronické konto na podávanie dokumentov a pri procese on-line registrácie mu bude pridelené DIČ, pod ktorým daňové priznanie aktuálne (ako aj daňové priznania nasledujúce) podá.

Naopak, aktívne autorské príjmy registrácii na DÚ zatiaľ podliehajú: autor sa na DÚ musí registrovať do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom začal vykonávať túto autorskú činnosť – pozor, nie po mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený. Príklad: Jožo vytvoril softvér pre firmu v septembri 2019, pričom prvú odmenu dostal vyplatenú v októbri 2019. Registrovať sa je povinný do 31. októbra 2019. Ak už na daňovom úrade z nejakého iného titulu registrovaný je – napr. ako živnostník alebo prenajímateľ nehnuteľnosti – a tj má DIČ (“kartičku”), znova sa registrovať nemusí. Túto povinnosť má teda splnenú, postačí jedna registrácia.

Od r. 2023 je registrácia podnikateľov ani iných SZČO (vrátane autorov) automatická, zo strany štátu: buď na základe zápisu do príslušného registra (živnostníci, právnické osoby a pod.) alebo na základe prvého podaného daňového priznania.

Odvody

Z príjmu z licenčnej zmluvy, ktorý zinkasuje autor diela, sa naozaj neplatia sociálne ani zdravotné odvody. Neplatí ich ani firma – objednávateľ diela a “vyplácateľ” odmeny, resp. nadobúdateľ práva na použitie diela (na rozdiel od zamestnávateľa, ktorý platí odvody vypočítané zo mzdy zamestnanca) a neplatí ich ani príjemca odmeny, tj autor resp. poskytovateľ práva na použitie.

Podrobnejšie:

• čo sa týka Sociálnej poisťovne, táto akoby “výnimka“ pribudla do zákona o sociálnom poistení začiatkom roka 2011 – ako akási kompenzácia za zavedenie odvodov z príjmov autorov, ktorou sa od odvodov oslobodili dlhodobé pasívne príjmy (okrem licenčných poplatkov ide napr. aj o tantiémy).
• rovnako zákon o zdravotnom poistení vynecháva z definície zárobkovej činnosti príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) a pasívne príjmy autorov (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov). Síce sa na túto tému na internete občas zúrivo diskutuje – napr. zdravotná poisťovňa údajne zdaní každý príjem SZČO, ktorý má pridelené DIČ – zákon však z okruhu “zodvodňovaných” príjmov pasívne príjmy autorov jednoznačne vylučuje. “Nezodvodnenie” však závisí od uvedenia príjmu v správnej časti daňového priznania – napr. z ostatných príjmov sa odvody platia.

Daň z príjmov

Daň z príjmov z odmeny autor samozrejme platí. A z určitého hľadiska dokonca vyššiu než pri zamestnaní či živnosti – základ dane si totiž nemôže znížiť o nezdaniteľné časti na seba či manželku a na základe takéhoto pasívneho príjmu nezíska ani daňový bonus.

Na výber má samozrejme viac možností:

a) predovšetkým nechať svoju odmenu zdaniť pri zdroji vyplácateľa – ten odvedie 2% do literárneho fondu a zo zvyšku 19% štátu, autor už nemusí robiť nič. Prioritná možnosť, vhodná skôr pre príležitostných autorov; alebo

b) autor si odmenu zdaní sám, v daňovom priznaní. Prečo?

• aj od pasívneho autorského príjmu je totiž možné odpočítať si paušálne výdavky. A teda z jeho väčšej časti daň nezaplatiť. Od r. 2017 je výška paušálnych výdavkov 60% a absolútne maximum dokonca 20 000 EUR
• pozor, príjem znížený o paušálne výdavky zdaňuje sadzbou 19%. A to aj od r. 2020, odkedy vybraní podnikatelia (fyzické osoby s aktívnymi príjmami) a právnické osoby s príjmami/výnosmi maximálne 100 000 EUR ročne zdaňujú svoj základ dane sadzbou 15%. Autorskú licenčnú odmenu teda prijímateľ zdaní sadzbou 19% aj v prípade, že daná fyzická osoba má celkové zdaniteľné príjmy za daný rok nižšie resp. rovné 100 000 EUR – aktívne príjmy (živnosť, aktívny autorský príjem) zdaňuje sadzbou 15%, pasívne (licenčnú autorskú odmenu, príjmy z prenájmu nehnuteľností) a príjmy ostatné sadzbou 19%.
• v prípade “voľby b)” – tj zdanenie v daňovom priznaní autora – sa autor s vyplácateľom musia dohodnúť, že si autor príjem z odmeny zdaní sám. Na čo stačí jeden odstavec v samotnej autorskej zmluve. V opačnom prípade musí vyplácateľ zdaniť sumu zrážkou. Papierovanie je tak či tak na strane vyplácateľa.

Vyplatená odmena je daňovým výdavkom. Firma, ktorá autorovi odmenu vypláca, si túto môže dať samozrejme do daňových nákladov – rovnako ako mzdu zamestnancov či úhradu za služby dodávateľa-živnostníka. Dôležitým je samozrejme súvis predmetného diela s prebiehajúcim biznisom danej firmy, resp. preukázanie, že práve to a to dielo je používané “na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov” (viac: Daňové náklady: 3 najrozšírenejšie mýty). Pozor aj na ostatné limitácie daňových výdavkov – autorská odmena je tzv. daňovým výdavkom po zaplatení, tj odmeny síce priznané a zúčtované, no do konca roka autorom nevyplatené sú účtovným nákladom, dane však neznížia.

Umelecké fondy a 2%

2 % z vyplatenej odmeny literárnemu či ostatným umeleckým fondom sa v súčasnosti neodvádzajú. Teda povinne, dobrovoľne ich odvádzať možné je :)

V minulosti: áno, spravidla odvádzali. Aj napriek otázke, čo má programátor spoločné s literatúrou alebo či si prípadne môže prísť využiť tvorivý pobyt do kaštieľa v Budmericiach. 2% zráža vyplácateľ z hrubej odmeny autora a odvádza ich do 20-eho dňa nasledujúceho mesiaca vrátane zaslania formulára. Zákon o umeleckých fondoch má však 20 rokov, obsahuje kopec nepresných ustanovení a odkazov na už zrušené zákony a jeho tvorcovia vďakabohu neuvažovali o použití nejakého softvéru.

Licenčná autorská zmluva v modeli “autor a jeho eseročka”

Vo forme odmeny za licenčnú zmluvu si môže vyplácať peniaze aj spoločník v eseročke. V súčasnosti totiž neexistuje nejaký štandardný spôsob “výberu” peňazí, ktorý by čosi nestál – mzda zamestnanca podlieha vysokým odvodom a rovnako sa aj z vyplateného podielu na zisku čosi platí (po novom daň z príjmov). Vyplatená odmena však nepodlieha odvodom ani na jednej strane – môže byť preto celkom pekným spôsobom, ako peniaze z vlastnej (a nielen vlastnej) eseročky pravidelne a lacno dostávať von. Vplyv na celkovú daň z príjmov (tj eseročky aj autora) je takmer nulový – na jednej strane je odmena daňovým výdavkom, na strane druhej príjmom, ktorý nie je možné znížiť o nezdaniteľné časti. V tomto však trochu pomôžu paušálne výdavky, takže aj takto vyplatený príjem z vlastnej firmy jej spoločníkovi čosi ušetrí.

Môcť môže: čo nemá občan či podnikateľ zakázané, má v zmysle Ústavy SR dovolené. No druhá vec je zdanenie. Od r. 2015 sa aj na takýto obchod medzi autorom a “jeho” eseročkou (teda spoločnosťou, v ktorej je spoločníkom či konateľom) vzťahuje transferové oceňovanie pre obchody medzi prepojenými subjektmi . Autor-fyzická osoba a eseročka, v ktorej je spoločníkom, sú na účely dane z príjmov “závislými osobami” a akýkoľvek obchod medzi nimi podlieha povinnosti viesť podrobnú dokumentáciu o cene a rovnako aj prípadnú úpravu základu dane na strane eseročky o “neprirodzený” rozdiel.

Od r. 2019 rozsah a formu desivej dokumentácie malým firmám síce zjednodušili, no cena – tj licenčná odmena – nemôže byť len tak nejaká (update: všetko nižšie uvedené platí len nad sumu 10 000 EUR ročne v daňových výdavkoch eseročky):

• najjednoduchším modelom je samozrejme použitie nezávislej trhovej ceny. No nájdi takú, “v kope sena”, keď zároveň nemáš čo iné na práci – resp. nájdi rovnaký model s rovnakými “funkciami a rizikami”, ako je ten tvoj (veľkosť firmy, “rovnakosť” obchodu, porovnateľnosť diela atď). Nehovoriac o tom, že sa už údajne nejaký kontrolór nechal počuť, že na obhajobu nezávislej ceny je potrebné mať aspoň 4 nezávislé zdroje…
• do úvahy prichádza aj odmena vypočítaná ako podiel na celkových predajoch spracovaného diela – dáva zmysel aj z biznisového hľadiska a zároveň ju umožňuje aj samotný autorský zákon. Z hľadiska zákona o dani z príjmov ide o použitie “metódy delenia zisku” resp. “metódy následného predaja” – no tu už s prípadnou dokumentáciou je sranda ešte menej, keďže tak či tak je potrebné pracovať s nejakým tým porovnateľným nezávislým modelom
• či už autor a “jeho” eseročka použijú cenu takú alebo onakú, nemôžu sa on ani eseročka považovať za tzv. mikrodaňovníka. Ide o nový režim na účely zákona o dani z príjmov platný pre roky 2021 a neskôr a znamená niektoré úľavy v daňovom odpisovaní majetku, daňových opravných položkách pre pohľadávky a odpočítaní daňovej straty. Podrobnejšie: Mikrodaňovníci, elektromobily, 15%-ná daň a iné úľavy pre roky 2019/2020/2021: pravidlá, súvislosti a pikošky.

V praxi bohužiaľ existuje aj riziko, že iniciatívni daniari budú v odmeňovaní spoločníka autorskou odmenou vidieť právny úkon uskutočnený “bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia”. Shit happens, no prečo nemať pripravené argumenty?:

• nositeľom autorského práva je podľa autorského zákona vždy len fyzická osoba (§ 13 ods. 1 Autorského zákona). Ak teda právnická osoba (eseročka) používa výsledok tvorivej duševnej činnosti nejakej fyzickej osoby, prečo by to nemala podchytiť a odmeňovať autorskou odmenou – najmä ak by tak urobila v akomkoľvek nezávislom vzťahu (inak by je hrozili postihy a spory)?
• okrem toho zachytiť a zaúčtovať je eseročka v zmysle zákona o účtovníctve povinná každý jeden “pohyb majetku a záväzkov” – a použitie autorského diela takým je
• v SR platí zároveň zmluvná voľnosť – ktokoľvek môže s kýmkoľvek uzatvoriť akýkoľvek typ zmluvy (pracovnú, obchodnú, autorskú či napríklad nepomenovanú) a určiť s ňom takmer akékoľvek podmienky. Ak samozrejme obsah zmluvy zodpovedá reálnemu vzťahu a nejde zároveň o simulovaný právny úkon
• autorské právo zároveň definuje rozdiel medzi zamestnaneckým dielom, ktoré slúži na splnenie povinností vyplývajúcich z pracovného vzťahu zamestnanca a dielom na objednávku nezávislého autora – v prvom prípade patria majetkové práva k dielu jednoznačne zamestnávateľovi, no nezávislý autor môže zo svojho diela profitovať do svojej smrti. Čo je ďalší a dostatočný dôvod umožniť zmluvným stranám vybrať si model, ktorý im vyhovuje. Pekne to zhrnul podnikateľský poradca Robert Vlach, ktorého rád a často odkazujem:

Jako nezávislý profesionál vlastním plody své práce a mohu z nich do budoucna profitovat. Cokoliv vytvořím, ať už je to knížka, výukový systém, nebo nějaký produkt či značka, tak mi patří. Není to zaměstnanecké dílo a mohu vytvářet sekundární příjmy do budoucna. Běžnému zaměstnanci nic z toho, co vytvořil, nepatří. Když je takovému člověku padesát, je na tom vlastně hůř než člověk, který celý svůj život své produkty zúročoval.”

Autorská odmena za použitie diela a DPH: musí z nej autor odvádzať DPH-čku?

Podľa pravidiel EÚ podlieha DPH-čke každá ekonomická činnosť: presnejšie:

…každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. (§ 3 ods. 2 zákona o DPH)

Autori teda nie sú z DPH-čky vyňatí: a to ani napr. z registrácie a povinností pri predaji svojich diel mimo SR (režim “§ 7a”) a ani zo sledovania obratu na účely povinnej registrácie za plnohodnotného platiteľa DPH, tj sumy 49 790 EUR z vybraných plnení (najmä tých, ktoré majú miesto dodania v SR).

V r. 2018 však súdny dvor EÚ – teda orgán, ktorý právo EÚ a najmä spory z praxe záväzne vykladá – zverejnil zaujímavý rozsudok. Ide o rozsudok súdneho dvora C-51/18, podľa ktorého

odmena pri ďalšom predaji v prospech autora pôvodného umeleckého diela nespadá pod článok 2 ods. 1 smernice o DPH

tj nie je dodaním služby ani inou zdaniteľnou transakciou podliehajúcou DPH. A teda

… nemožno zastávať názor, že v prípade zaplatenia odmeny pri ďalšom predaji ide o protihodnotu v zmysle článku 2 ods. 1 smernice o DPH.

Právny vzťah, v rámci ktorého dochádza k ďalšiemu predaju pôvodného umeleckého diela vzniká len medzi predávajúcim a kupujúcim a existencia práva na odmenu pri ďalšom predaji v prospech autora tohto diela nemá na tento vzťah žiaden vplyv. V dôsledku toho sa nemožno domnievať, že keďže autorovi tohto diela prislúcha právo na odmenu pri ďalšom predaji, zúčastňuje sa nejakým spôsobom, hoci nepriamo, na ďalšom predaji, a to najmä strpením tohto plnenia.

… dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb sa vykonáva za protihodnotu v zmysle smernice o DPH, len ak medzi dodávateľom či poskytovateľom na jednej strane a nadobúdateľom a príjemcom na druhej strane existuje právny vzťah, v rámci ktorého sa vzájomne poskytujú plnenia, pričom odmena prijatá dodávateľom či poskytovateľom predstavuje skutočnú protihodnotu za tovar alebo služby poskytnuté nadobúdateľovi či príjemcovi.

Z uvedeného po prvom preštudovaní vyplýva, že autorská odmena za použitie diela na základe ďalšieho predaja diela nadobúdateľom práva na predaj tohto diela jednoducho DPH-čke nepodlieha: autor diela sa ani po prekročení sumy licenčných odmien nad limit 49 790 EUR nemusí registrovať za platiteľa DPH a z ďalších odmien odvádzať DPH-čku, prípadne – ak už platiteľom DPH je – DPH-čku neuplatňuje len z autorských odmien. Legislatíva EÚ máš špecifický jazyk – v podstate ako každý rozsudok – a mne osobne ani po treťom prečítaní nie je jasné, či sa uvedený záver vzťahuje na všetkých autorov udeľujúcich súhlas na použitie ich diela alebo len na autorov grafických a výtvarných diel, o ktorých v tomto spore išlo. Za každý názor a príspevok do diskusie preto vopred ďakujem.

Ako na príjmy autorov: dane, odvody….(NÁVOD)

• tipy & hacky: paušálne výdavky 2x, z ktorej odmeny sa neplatia odvody “že vôbec”, ako odmenu rozdeliť naozaj šikovne
• prečo niektorí autori použijú sadzbu dane z príjjmov 15%, iní 19% a niektorí 35%? Niektorí preddavky platia a iní nie? Niektorí odvody áno, iní zas symbolicky a iní zas vôbec?
• autorské príjmy ako hlavný biznis, popri zamestnaní či štúdiu
• povinnosti oboch strán (vyplácateľ i autor): registrácie, oznamovanie, zrážky alebo nič
• odmeny pravidelné i jednorazové. Jednozložkové i dvojzložkové. Príjem za vytvorenie diela, príjem za použitie diela a ich kombinácie
• autorská odmena vo vlastnej ESEROČKE
• DPH: platiteľ DPH či autor/umelec registrovaný podľa § 7a?
• odmeny autorom či výkonným umelcom vyplácané do či zo zahraničia
• podrobné účtovanie na strane vyplácateľa (podvojné účtovníctvo): služby alebo odpisovaný nehmotný majetok? Daňový výdavok
• keď jedna fyzická osoba dodáva služby (programátor) ako i autorské dielo (zmiešané zmluvy v IT sektore).

To všetko konečne v jednom návode, ľudskou rečou a zo srdca. Pre autorov, výkonných umelcov, vydavateľstvá, IT firma a startupy. A ich šikovných účtovníkov