Daňové priznanie a paušálne výdavky: 10+1 otázok a odpovedí

Dať dokopy daňové priznanie – a súvisiace evidencie – živnostníka “paušalistu” je (minimálne v porovnaní s eseročkami) pomerne jednoduché. Prax prináša každoročne množstvo otázok, možno pre niekoho banálnych, ale predsa dôležitých – ako sa uvádzajú odvody, ako je to so zamestnaním či inými príjmami či napr. s nezdaniteľnými časťami. No prečo ich nedať takto dokopy? Možno sledujete každoročné trable živnostníčky Júlie: aj tohto roku si daňové priznanie kompletizuje sama a ako modelová SZČO sa pýtala za vás.

 

1. Zaplatené odvody: odpočítavam si od príjmu aj tie alebo nie?

Princípom paušálnych výdavkov je to, že de facto nahrádzajú reálne náklady podnikateľa – ak sa pre ne z dôvodu jednoduchosti či výhodnosti podnikateľ rozhodne. Čiže akokeby “obsahujú” všetky možné reálne náklady, či ich už podnikateľ vynaložil alebo nie. Na druhej strane si však aj paušalista môže zaplatené odvody uznať ako daňový náklad “nad” paušálne výdavky. Od príjmov si teda odpočíta:

• paušálne náklady
• odvody zaplatené od 1.1 do 31.12 daného roka. A to vrátane nedoplatku z ročného zúčtovania zdravotného poistenia, ktoré SZČO zaplatil napr. v lete 2020 ešte za rok 2019.

Odvody sú teda vlastne jediným reálnym výdavkom, ktorý si paušalista môže od svojich príjmov odpočítať.

2. Preplatok zo zdravotného poistenia: treba ho uviesť?

Preplatok býva väčšinou už zdanený zrážkou dane – a teda vysporiadaný, a teda ho netreba uvádzať. Áno, preplatok sa zdaňuje, i keď to možno na prvý pohľad nemusí znieť spravodlivo – keďže zaplatené odvody podnikateľovi daň znižujú, tie vrátené logicky zvyšujú.

V niektorých prípadoch však zdravotná poisťovňa preplatok zo zdravotného poistenia nezdaní. V tom prípade ho treba uviesť ako mínusovú položku v evidencii odvodov. Teda ako zníženie sumy odvodov, ktoré sú daňovým nákladom.

Viac: 

Nedoplatok či preplatok zo zdravotného poistenia: čo s ním (v daňovom priznaní)?

Odvody živnostníka ostávajú naďalej daňovým výdavkom

3. Potvrdenia zo zamestnania: Ak som bola v minulom roku aj zamestnaná, treba mi aj potvrdenia o príjme?

Áno. Potvrdenia o zdaniteľnom príjme za daný rok (na príslušnou a jednotnom tlačive) sa k daňovému priznaniu prikladajú ako povinné prílohy. A to originály – s pečiatkou a podpisom zamestnávateľa. Kópie pre istotu archivujte.

Problémom môžu byť niekedy potvrdenia o príjme zo zahraničných zamestnaní – občas sa stane, že daný daňovník potvrdenie jednoducho nedostal, alebo má napr. iba výplatné pásky. V praxi to daňový úrad akceptuje, osobne si myslím, že cudzojazyčným potvrdeniam správcovia často aj tak nerozumejú a navyše sa vo väčšine prípadov uplatňuje metóda vyňatia príjmov, tj daný príjem sa už v SR vlastne nezdaňuje. No určite treba priložiť aspoň niečo a minimálne po výzve správcu na doplnenie.

4. Výhry zo stávkovej kancelárie: popri podnikaní som vyhral pár stoviek v Tipose, zdaňujem aj to?

Nie, výhry zo stávkovania, lotérií a iného hazardu sa v daňovom priznaní neuvádzajú, sú totiž oslobodené od dane. Oslobodenie sa však týka len štátom licencovaných hier a firiem, čiže výhier od subjektov, ktorým SR udelila povolenie podľa zákona o hazardných hrách.

5. Sociálne odvody: počítajú sa do hranice pre povinné platenie odvodov aj príjmy zo zamestnania?

Nie. Hranica príjmov, od ktorej je SZČO povinná platiť sociálne odvody, sa zisťuje len z podnikateľských príjmov, presnejšie z príjmov zo živnosti a samostatnej zárobkovej činnosti. A aj to iba z tých aktívnych. Do tejto sumy sa nepočítajú ani pasívne príjmy SZČO – teda príjmy z prenájmu nehnuteľností a pasívne príjmy umelcov (napr. a najmä príjmy z licenčných zmlúv). Z pasívnych príjmov sa teda odvody do Sociálnej poisťovne neplatia.

Hranica, od ktorej sa platia odvody do Sociálnej poisťovne – resp. do ktorej sa neplatia – je pre rok 2020 v sume 6 552 EUR. V daňovom priznaní ide teda o súčet príjmov uvedený v r. 10 tabuľky č. 1 na s. 3 – teda v časti VI. určenej pre príjmy z podnikania (nie zamestnania). A áno, sleduje sa príjem, teda ľudovo “hrubý príjem”, nie základ dane a teda rozdiel medzi príjmami a výdavkami. A áno, povinné sociálne poistenie zakladá prekročenie tohto príjmu, čiže ak ste sa v r. 2020 “držali” presne na sume 6 552 EUR, odvody ste stále “podliezli”.

Viac:

SZČO: Koľko „môžem“ v r. 2019 zarobiť, aby som neplatil sociálne odvody?

Hranica príjmu za r. 2012 pre vznik sociálneho poistenia SZČO – ako ju vypočítať a ako pracovať so zákonmi

Aktívne a pasívne príjmy – z daňového hľadiska

Licenčná autorská zmluva: ušetrí odvody aj vyberie peniaze z eseročky?

6. Môj šikovný manžel poberal v r. 2020 materské, rodičovský príspevok a mal aj príjem z dohody o vykonaní práce. Môžem si uplatniť celú nezdaniteľnú časť na manžela?

Nie. Nezdaniteľná časť na manžela (či manželku, jak je libo) sa musí znížiť o vlastné príjmy predmetného manžela (manželky). Do nich sa však niektoré príjmy počítajú, iné nie – paradoxne materská áno, rodičovský príspevok nie. Od sumy nezdaniteľnej časti na manžela sa teda odpočíta príjem z dohody (čistý, teda bez zrazených odvodov) a materské. Samozrejme musí sa upraviť aj o počet mesiacov, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jej uplatnenie – teda počas ktorých existovalo manželstvo a predmetný manžel/manželka sa starala o dieťa, bola nezamestnaná, zdravotné postihnutá prípadne sa starala o zdravotne postihnutú osobu.

No a pozor aj na hranice ohľadne polmilionárskej dane: od určitej výšky základu dane podnikateľa sa nezdaniteľná časť na jeho zákonného partnera/partnerku znižuje. To však ošetrí softvér – verím, že daňové priznanie nerobíte ručne.

Viac:

Nezdaniteľná časť na manželku i manžela, ktorý je živnostník

Nezdaniteľná časť na manželku – materská ju znižuje, rodičovský príspevok nie

Nezdaniteľná časť na manželku závisí od počtu mesiacov manželstva

Nezdaniteľná časť na manželku/manžela podnikateľa a čo sa s ňou ešte dá urobiť

 

7. Prikladám doklady o materskom, rodičovskom či inom príjme manžela/manželky?

Nie. Suma vlastných príjmov sa do daňového priznania uvádza na základe čestného prehlásenia – čiže použije sa číslo, ktoré tam napíšete. Samozrejme je potrebné mať príslušné doklady, “keby raz náhodou kontrola”. Hovorí sa, že občas si takéto potvrdenia daňový úrad dodatočne vyžiada – neviem, mne sa to ešte nestalo. No prikladať ich treba minimálne v prípade, ak daňovým priznaním opravujete chybu po mzdovej účtovníčke, ktorá v ročnom zúčtovaní dane nezdaniteľnú časť neuplatnila.

8. Je potrebné do daňového priznania priložiť evidencie? A ako to má vlastne vyzerať?

Paušalisti nemusia viesť to, čo sa v praxi desivo nazýva “účtovníctvo”. V podstate sú si povinný viesť len pár tabuliek – evidenciu pohľadávok, príjmov, prípadne odvodov a prípadne zásob.

Formu zákon neurčuje, je teda možné použiť:

• klasický účtovný softvér, resp. free softvér na tvorbu daňových priznaní, ktorý obsahuje aj možnosť evidencií
• fakturačný softvér, z ktorého si viete vyexportovať potrebné evidencie – osobne používam SuperFaktúru, tá tabuľku vypľuje, stačí urobiť niekoľko úprav a evidencie sú na svete. V ostatných fakturačných systémoch som to nenašiel
• tabuľku – jednu takú sme pre SZČO paušalistov vytvorili
• trebárs aj zošit – ten už však neviete archivovať v nehmotnej podobe ani na cloude :)

No a podstatné je, že evidencie ani “účtovníctvo” sa ako príloha k daňovému priznaniu neprikladajú. Treba ich len mať archivované pre prípad kontroly. Alebo ako podklad k budúcoročnému daňovému priznaniu – v ktorom uvádzate aj údaje z toho predošlého (napr. pohľadávky – viď odpoveď o jednu otázku nižšie).

9. Treba mať faktúry a výpisy z účtov vytlačené?

Minimálne v nejakej forme ich treba mať :) Sú totiž dokladmi o príjme, resp. ak chcete, účtovnými dokladmi. Osobne odporúčam si vyšlé faktúry, doklady o ich úhrade (výpisy z účtu, pokladničné doklady, výpisy z PayPalu a pod.) a doklady o úhrade odvodov archivovať minimálne v PDF-kách v jasne označenom priečinku, ktorý v prípade potreby budete vedieť v budúcnosti ľahko nájsť. A potom sa dajú aj vytlačiť. Daňové kontroly väčšinou chcú doklady vytlačené, v SR zatiaľ PDF-ká či linky jednoducho neexistujú :)

 

10. Neuhradené faktúry: uvádzam do daňového priznania aj sumu z faktúr, ktoré mi odberatelia do konca r. 2020 neuhradili?

Áno. Ale nie ako príjem, ale ako “pohľadávky na konci zdaňovacieho obdobia” (tabuľka 1b v VI. oddieli). Uvádzajú sa teda len evidenčne, a to aj v prípade, že ich odberateľ uhradil napr. 7.1.2021. Do daňového priznania sa samozrejme uvádza aj stav k začiatku roka, teda k 1.1.2020 – teda číslo, ktoré ste uviedli v minuloročnom daňovom priznaní.

Neuhradené vyšlé faktúry sa teda v priebehu podnikania nezdaňujú. No v prípade, ak podnikateľ eviduje neuhradené vyšlé faktúry – resp. iné pohľadávky – aj ku koncu podnikania (napr. zrušenie živnosti, skončenie vykonávania umeleckej činnosti a pod.) a nejde o pohľadávky, ktoré je možné legálne daňovo odpísať (zamietnutie konkurzu, smrť dlžníka atď), musí ich zdaniť , akokeby ich reálne zinkasoval. Na tento účel sa každoročne v daňovom priznaní evidujú a uvádzajú.

11. Príležitostný príjem na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka: zdaňuje sa s oslobodením alebo celý?

Som na voľnej nohe ako finančný sprostredkovateľ, no v r. 2020 som mala aj príjem zo zmluvy podľa Občianskeho zákonníka za úplne inú činnosť, než je moja “hlavná”. Urobila som príležitostný preklad zmluvy za 600 EUR. Musím zdaniť aj to? A počíta sa mi to do príjmov živnostníka?

Zdaniť áno, no nepočíta sa do príjmov z podnikania. Vzhľadom na to, že túto činnosť sústavne nevykonávate a nemáte na ňu ani podnikateľské oprávnenie, ide pravdepodobne o ostatný príjem fyzickej osoby. Ten sa teda uvedie do VIII. oddielu (príjmy podľa § 8 zákona o DPH): neuplatnia sa paušálne výdavky (iba reálne, ak teda sú), nezdaniteľné časti ani sa nepočíta do príjmu, ktorý zakladá nárok na daňový bonus. Zo zdaňovanej sumy príjmov sa vypočíta daň vo výške 19%. A neskôr pošle zdravotná poisťovňa ročné zúčtovanie, v ktorom dorubí ďalších 14%.

Ešte donedávna som však ja osobne – ako aj mnohí ďalší kolegovia – bol v tom, že v takomto prípade ide o tzv. “príjem z príležitostných činností”. A teda spadá pod oslobodenie v ročnej sume 500 EUR. Ak je takýto príjem nižší ako 500 EUR, v daňovom priznaní sa neuvádza a teda sa z neho neplatia dane ani odvody. Ak je vyšší, do daňového priznania sa uvedie len rozdiel a daň + odvody sa platia len z tohto rozdielu. Uvedené bohužiaľ dnes už neplatí: ak si druhá strana vyplatenú sumu uplatňuje v daňových nákladoch, príležitostný príjem je potrebné zdaniť celý bez oslobodenia. Teda 19%-ná daň z príjmov a 14%-ný odvod do zdravotnej poisťovne.

 

Toľko o tých “jednoduchších” daňových priznaniach – teda najmä o daňových priznaniach pre SZČO paušalistov. Ak máte nejaký zaujímavý postreh, budem rád, ak sa podelíte v komentári, pomôžete tak aj ostatným (a prípadne doplníme do článku). Nabudúce o možných reálnych nákladoch a súvisiacich fintách.