“Ty nemáš predplatné ChatGPT?” je jedna z najhlúpejších otázok dneška. A “môžem si predplatné ChatGPT uplatniť v daňových výdavkoch eseročky?” je zas otázka častá. A celkom k veci. Poďme na to.
daňové náklady
Zdravotný odvod nízkopríjmového konateľa a doplatok do minima: ako na to (2024)
Presne deň po skončení januára 2023 – ako prvého mesiaca s novými pravidlami pre zdravotný odvod nízkopríjmových zamestnancov – mi prišlo hneď niekoľko otázok z praxe 😀
“Mám tu odmenu konateľa v hrubom 10 EUR a odvod do ZP a SP v sume 4,75 EUR ako doteraz. Ako je možné doplatiť zdravotný odvod do výšky cca 33 EUR?”
“Peťo, akú sumu mám ja ako konateľ s odmenou 20 EUR odviesť zdravotke? Ako to celé spracovať”?
Poďme na to: verzia pre rok 2024.
Zákon o dani z príjmov a transferové oceňovanie 2023: vybrané pravidlá, ktoré potešia i rozčúlia
Novela zákona o dani z príjmov pre rok 2023 zjednodušila prípadne vyjasnila niektoré pravidlá pre transferové oceňovanie obchodov medzi závislými osobami, ktoré najmä malým eseročkám či ich spoločníkom znepríjemňujú fungovanie od r. 2015. Niektoré potešia, niektoré skomplikujú, niečo nové sa pridalo. Nech sa páči, vybraných top 3:
Pôžičky spoločníkom a od spoločníkov a paradoxy s trhovým úrokom, transferkom či mikrodaňovníkom
Pôžička “peňazí” je pomerne jednoduchá vec. Aspoň základný princíp či jej základný rámec v Občianskom zákonníku. Komplikuje sa to všetko samozrejme až účtovne aj daňovo. A to najmä v takých na prvý pohľad “jednoduchých” modeloch, ako je jednoosobová eseročka, ktorú má dnes možno už každý druhý človek, ktorého stretnete. V článku aktuálne pravidlá pre poskytnutie pôžičiek od ich spoločníkov či konateľov resp. naopak, vrátane najnovšieho stanoviska MF SR. Článok je aktualizovaný na nové pravidlá pre transferové oceňovanie od r. 2023.
Stravné, finančný príspevok a spoločník či konateľ v jednoosobovej eseročke
“Peniaze namiesto gastráčov” je skvelá myšlienka i krok. V neskutočne zložitom slovenskom legislatívnom vesmíre však každá čo i len drobná zmena prinesie nechtiac povinnosť zmeniť mnoho ďalších zákonov a pravidiel, bohužiaľ často s ďalšími nejasnosťami a otázkami “z aplikačnej praxe”. Pravidlá pre stravovanie, zdaňovanie a uznateľnosť v daňových výdavkoch dnes iba stručne, školí sa na túto tému dosť. Prejdeme si najmä absurdity a hlavne špecifiká mojich obľúbených malých eseročiek: musia alebo dobrovoľne môžu niečo ohľadne stravného “riešiť” spoločníci eseročiek bez pracovnej zmluvy či ich konatelia?
Článok je aktualizovaný podľa súm stravného platných od 10/2023.
Obsah:
- 4 formy ako zabezpečiť stravovanie:
- Sumy, príspevky, hodnoty, percentá:
- Paradoxy, absurdity a nezmysly
- Rozšírenie podmienok + osôb ako pozitívna možnosť:
- Malé eseročky: spoločník vs zamestnanec vs konateľ
- Konateľ či spoločník bez pracovnej zmluvy a stravné: dá sa to? Resp: oplatí sa to?
- Iné modely a možnosti pre spoločníkov a konateľov:
- Kedy väčšina z týchto pravidiel zmizne?
Daňové výdavky po zaplatení vs dodanenie záväzkov vs odpis záväzku: nezamotaj sa (2023)
V podstate každú eseročku – aj tie “mini” – čaká v súvislosti s korektným účtovno-daňovým ukončovaním roka slušne dlhý checklist pravidiel, v ktorých sa ľahko zamotá aj pán expert. Okrem iného ako rozlíšiť daňové výdavky, ktoré sú uznateľné až po úhrade s povinnosťou dodaniť neuhradené faktúry, kedy je možné staré neuhradené záväzky odpísať a ošetriť správne aj také rezervy či nevyfakturované dodávky. Dnes jedna nezáživná účtovno-daňová téma pre aktuálne obdobie ukončovania starého roka. Uvedené sa týka obchodných spoločností či iných subjektov s podvojným účtovníctvom.
Obsah
- Daňové výdavky po zaplatení (upravujú základ dane)§ 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov
- Dodanenie záväzkov (upravuje základ dane)§ 17 ods. 27 a 32 zákona o dani z príjmov
- Odpis záväzku (vyradenie z účtovníctva a teda "z firmy")
- Nevyfakturované dodávky k daňovým výdavkom po zaplatení
- Rezervy účtovné vs daňové
- Ešte niečo? Áno, DPHčka
Odmena konateľa vs transferové oceňovanie: ide o kontrolovanú transakciu?
Postavenie konateľa upravuje obchodné právo, na účely dane z príjmov je však konateľ de facto zamestnancom. A vlastne je to ešte pestrejšie. V každom prípade tento slovenský legislatívny bordel spôsobuje mnoho aj celkom rizikových nejasností. Spadá odmena konateľa pod transferové oceňovanie a musí byť teda určená v nezávislej trhovej cene? Môže eseročka, ktorá konateľa pravidelne či nepravidelne odmeňuje, uplatniť výhodný režim “mikrodaňovník”?