“Plnohodnotný” platiteľ DPH (§ 4)
- odvádza DPH z väčšiny dodávok, ktoré uskutoční v rámci SR – platiteľom DPH, neplatiteľom i súkromným osobám.
- zo slovenských vstupov, fakturovaných platiteľmi DPH, má právo na odpočítanie DPH.
- väčšinu nákupov z EÚ samozdaňuje – teda z dodávky fakturovanej bez DPH si vypočíta DPH – , zároveň má však tiež právo na odpočítanie – jeho celková daňová povinnosť je teda v tomto prípade nulová (podrobnejšie vysvetlené tu a tu)
- firma-neplatiteľ DPH je povinná sa registrovať, ak za 12 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov dosiahne obrat 49 790 EUR, príp. môže požiadať o dobrovoľnú registráciu pred dosiahnutím takéhoto obratu (napr. z dôvodu tlaku odberateľov či pre možnosť odpočítania DPH na vstupe)
- okrem toho existuje ešte niekoľko situácií, kedy zákon prikazuje sa registrovať povinne – napr. pri podnikaní na základe zmluvy o združení, pred dodaním stavby či pri kúpe podniku.
Skupinová registrácia (§4a + §4b)
- viac slovenských firiem, ktoré sú zároveň prepojené finančné, ekonomicky a organizačne, sa môžu dobrovoľne zaregistrovať ako jeden subjekt
- medzi sebou DPH neuplatňujú, uplatňujú ju len voči ostatným firmám
- podávajú len jedno daňové priznanie k DPH a jeden súhrnný výkaz
- možnou výhodou je zjednodušenie a minimalizovanie agendy týkajúcej sa DPH
Firma registrovaná pre DPH v zmysle § 7 zákona o DPH
- povinnosť registrácie jej vzniká, ak ako neplatiteľ DPH v rámci jedného kalendárneho roka nadobudne z EÚ tovar v hodnote 14 000 EUR a viac
- každý ďalší nákup po registrácii samozdaňuje, nemá však nárok na odpočítanie DPH ako platiteľ DPH
- rovnako samozdaňuje každú prijatú službu, ktorej miesto dodania sa nachádza v SR – bez ohľadu na to, či odberateľ pochádza z EÚ či krajín mimo EÚ
- môže sa zaregistrovať aj dobrovoľne, ešte pred dosiahnutím spomenutého obratu. Na druhej strane, môže sa zaregistrovať rovno aj ako plnohodnotný platiteľ DPH s právom na odpočítanie DPH – čo býva v prípade obchodu s tovarom často výhodné.
Firma registrovaná pre DPH v zmysle § 7a zákona o DPH
- ide o podnikateľov, ktorí za určitých okolností poskytujú služby podnikateľom so sídlom v EÚ, prípadne z EÚ služby na podnikateľské účely nakupujú
- registrovať sa sú povinní a to ešte pred dodaním služby odberateľovi do EÚ, resp. presnejšie služby s miestom dodania v inej krajine EÚ. Povinnosti som podrobnejšie rozpísal v článku o zarábaní na Google Adsense prípadne v ucelenom návode “Podnikateľ registrovaný podľa § 7a zákona o DPH – ako na to”. Ide napr. o podávanie súhrnného výkazu (pri dodaní služby) a daňového priznania k DPH (pri samozdanení) – rovnako totiž samozdaňujú prijaté služby, ktorých miestom dodania sa nachádza v SR. Keďže nie sú platiteľmi DPH, rovnako ako podnikatelia opísaní v predchádzajúcom bode si túto DPH nemôžu odpočítať. Celková cena ich nákupu teda tvorí suma fakturovaná zahraničným dodávateľom plus slovenská DPH.
- nákup tovaru od dodávateľa z EÚ však samozdaňovať nemusia – majú tzv. “právo na nezdanenie nadobudnutého tovaru”. Teda kým dodávateľovi neoznámia svoje slovenské IČ DPH, tento im správne tovar predá za cenu vrátane miestnej DPH. Keď však – omylom či naschvál – pri objednávke svoje IČ DPH použijú, vtedy musia v SR “absolvovať” samozdanenie (čiže iba trochu papierov navyše).
Zahraničná firma (§5 či osobitné úpravy § 68a až 68c)
- je povinná sa registrovať, ak v SR začne vykonávať činnosť podliehajúcu DPH. Pre tento bod existujú aj výnimky – napr. prepravné služby či dodávky, ktoré samozdaňuje slovenský odberateľ (registrácia podľa § 5)
- okrem toho sa môže dobrovoľne registrovať v osobitných úpravách/režimoch v zmysle § 68a až 68c zákona o DPH: pre prípady dodávania služieb, pri ktorých sa miesto dodania určí v zmysle niektorého z osobitných pravidiel podľa § 16 (digitálne produkty, ako aj iné výnimky), dodávania fyzického tovaru “na diaľku”, dovážania fyzického tovaru na diaľku z tretích krajín do 150 EUR vrátane na zásielku a to všetko pre odberateľov-nezdaniteľné osoby.
Registrácia pre DPH pri predaji digitálnych produktov alebo tovaru do EÚ
“Digitálne produkty” je môj zjednodušujúci pojem pre oficiálne “elektronické služby”. V praxi ide často o softvér na báze predplatného/členského (softvér ako služba / SaaS ), aplikácie, hry, fotografie, online kurzy či eBooky. Ak slovenský podnikateľ – bez ohľadu na to, či ide o platiteľa alebo neplatiteľa DPH – takéto produkty predáva tzv. nezdaniteľným osobám (teda súkromným osobám prípadne firmám bez prideleného IČ DPH) s bydliskom/sídlom v krajinách EÚ, podliehajú jeho predaje zdaňovaniu DPH-čkou. A to v sadzbe podľa jednotlivých odberateľských krajín.
Ak celková hodnota takýchto predajov do iných krajín EÚ nie je viac ako 10 000 EUR v prebiehajúcom kalendárnom roku a nepresiahla 10 000 EUR ani v tom minulom, miestom dodania je Slovensko. Podnikateľ nemusí riešiť: teda platiť ani vykazovať DPH z týchto predajov. Ako neplatiteľ DPH DPH-čku v SR neplatí. Ak by išlo o platiteľa DPH, DPH-čku platí, no na Slovensku a slovenskú, nie v krajine spotreby.
Ak však túto hodnotu presiahne, miestom dodania je práve príslušný štát odberateľa (spotreby). V tomto prípade sa použije osobitné pravidlo určenia miesta dodania služby v zmysle § 16 ods. 14 zákona o DPH. DPH sa teda platí tomuto štátu. A slovenský podnikateľ má opäť 2 možnosti:
- buď sa zaregistruje v každej z krajín, v ktorej sídlia jeho odberatelia (súkromné osoby), resp. jednoducho zdaní predaje v každej krajine podľa miestnych pravidiel – čo v prípade množstva krajín neznie príliš lákavo. V každej z krajín sa totiž musí zaregistrovať a podávať miestne výkazy plus platiť.
- alebo využije tzv. Mini One-stop-shop (MOSS) úpravu – čiže zaregistruje sa iba v jednom zo štátov, v ktorom sa nachádzajú ich zákazníci (súkromné osoby), ktorým poskytuje uvedené služby. Takýto štát sa bude nazývať “štát identifikácie”. V tomto štáte raz za štvrťrok podá tzv. “osobitné daňové priznanie k DPH”, v ktorom priznajú DPH z týchto služieb predaných súkromným osobám v celej EÚ.
Ešte predtým však musí mať slovenské IČ DPH – a teda registráciu. Buď ako plnohodnotný platiteľ (§ 4) alebo napr. ako firma registrovaná podľa § 7a.
Rovnaké pravidlo platí aj pre tzv. “tovar na diaľku” – tj predaj fyzického tovaru zo SR do iných členských krajín a to buď nezdaniteľným osobám alebo aj podnikateľom či neziskovkám, ktorí nie sú povinní nákup tovaru samozdaniť DPHčkou v danej krajine. Aj tu platí hranica 10 000 EUR v roku prebiehajúcom ako aj v roku minulom a rovnako sa vzťahuje aj na neplatiteľov DPH. Pozor: ak slovenský podnikateľ dodáva nezdaniteľným osobám so sídlom/bydliskom v iných členských krajinách EÚ digitálne produkty a zároveň aj fyzický tovar (“na diaľku”), hranica 10 000 EUR sa sleduje za služby i tovar spolu.
Podrobnejšie:
Elektronické služby a DPH od 2015 resp. 2019: predaj aplikácií, časť II+III.
“Podnikateľ registrovaný podľa § 7a zákona o DPH – ako na to”
Predaj – tovarov a služieb/digiproduktov – do zahraničia, resp. z miesta v zahraničí, môže priniesť ďalšie možné povinné registrácie v konkrétnej krajine mimo SR. V praxi môže ísť napr. o veľké e-shopy s tovarom či predaj tovaru na výstavách a veľtrhoch v zahraničí. Aspoň stručne tuto: Kedy je potrebné sa pre DPH registrovať v zahraničí?
Situácií, v ktorých sa podnikateľ môže ocitnúť, je teda viac – niekedy sa registrovať musí, niekedy nie, inokedy to môže byť pre neho výhodné, ak si to správne prepočíta. Každá z nich má však svoje výhody aj nevýhody, ktoré je potrebné zvážiť tiež. A určite je potrebné brať ohľad aj na nárast agendy súvisiacej s DPH a riziko možných sankcií z prípadných chýb – predpisov pre DPH je totiž mnoho a – minimálne pre podnikateľa – spolu vytvárajú celkom slušný bábel.
Stiahni si 10 +2 tipov, ako zvládnuť daňové priznanie k DPH ako profík
alebo preskoč rovno na profi návody:
Ilustračné foto: Photo by Kaboompics .com from Pexels
O autorovi: Peter Furmaník
Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.