Webnode je úžasná služba na vytvorenie webstránky pre firmy aj jednotlivcov, ktorí nie sú technicky zdatní buď v programovaní, grafike či správe vlastného hostingu a napriek tomu chcú mať svoj web. V základnej verzii je zadarmo a umožňuje vybrať si peknú šablónu, hrať sa s rôznymi prvkami a či zakúpiť si aj vlastnú doménu, prípadne skvalitniť web základnými SEO technikami.
Toľko moje odporúčanie, teraz odbornejší text:) Webnode je totiž krásnou prípadovou štúdiou na pochopenie mechanizmu samozdanenia prijatých služieb z krajiny EÚ i z krajiny mimo EÚ.
Webnode bola pôvodne českou firmou. Slovenská firma, ktorá si od českej firmy kúpi služby (tj používanie redakčného systému alebo vlastnú doménu), je za určitých okolností povinná:
- zaregistrovať sa na slovenskom daňovom úrade pre DPH – buď ako plnohodnotný platiteľ DPH alebo ako osoba registrovaná v zmysle § 7a zákona o DPH (ďalej len ľudovo “čiastočný platiteľ DPH”)
- službu je povinný si samozdaniť – zo zaplatenej a vyfakturovanej sumy vypočítať DPH, podať daňové priznanie a DPH zaplatiť slovenskému daňovému úradu
- slovenský platiteľ DPH má zároveň nárok na odpočítanie DPH v rovnakej výške. DPH zo samozdanenia a DPH odpočítateľná sa rovnajú a jeho celkové náklady na túto službu sa teda rovnajú vyfakturovanej sume. Inak povedané, DPH mu službu nepredražuje.
- čiastočný platiteľ DPH, ktorý si službu samozdaní, nemá nárok na odpočítanie DPH. DPH zaplatená daňovému úradu mu síce službu predražuje, no zároveň je pre neho platným daňovým výdavkom.
Tento postup však platí iba v prípade, ak je miesto dodania danej služby – určené v zmysle § 15 ods. 1 zákona o DPH – v SR.Inak povedané, dodáva ho zdaniteľná osoba (tj podnikateľ) slovenskej zdaniteľnej osobe (podnikateľovi). Webová služba, o ktorej píšem, takou je a miestom dodania takýchto webových služieb v prípade podnikateľ-podnikateľ je Slovensko.
Webnode ako česká firma však bola niekoľko rokov registrovaná pre DPH na Slovensku. Pri fakturácii sa teda správala ako ktorákoľvek iná slovenská firma. Uvedené služby teda fakturovala za cenu vrátane DPH. Nebolo ju teda potrebné samozdaňovať a podnikateľ bez registrácie DPH sa z titulu prijatia týchto služieb nemusel registrovať. Platiteľ DPH si túto DPH mohol odpočítať. Čiastočný platiteľ DPH si ju uplatnil v daňových nákladoch.
Keď som tohto roku už po niekoľkýkrát objednával webovú služby od Webnode, faktúra mi oznamovala, že Webnode je už švajčiarskou firmou. A ako taká je zároveň nie je platiteľom DPH. Dôvod zmeny krajiny si – v prostredí Európy, zaťaženej stále vyššími daňami – môžeme len domýšľať, našou úlohou je však zistiť správny postup slovenskej firmy – prijímateľa služby.
Švajčiarsko nepatrí do EÚ a teda ani do európskeho mechanizmu DPH. Na účely DPH je označované ako “tretí štát.” Mohlo by sa teda zdať, že je všetko vyriešené a stačí zaplatiť. Nestačí.
V zmysle zákona o DPH (§ 69 ods. 3 ) je však potrebné samozdaňovať nielen nákup služby z krajin EÚ, ale aj z krajiny mimo EÚ. Napr. USA, Čína či – Švajčiarsko.
Nakúpený službu od švajčiarskej firmy Webnode si teda musia samozdaniť úplne všetci prijímatelia – zdaniteľné osoby. Teda iba podnikatelia, nie súkromné osoby. A to – v závislosti od typu registrácie – takto:
- plnohodnotný platiteľ DPH si zo sumy prijatej služby vypočíta DPH v slovenskej sadzbe a tú je povinný zaplatiť z prijatej služby. Zároveň si však rovnakú sumu môže odpočítať na vstupe, výsledná daňová povinnosť k DPH je teda nulová. Takýto platiteľ dokopy za služby zaplatí len sumu vyfakturovanú firmou Webnode.
- čiastočný platiteľ DPH si rovnako z vyfakturovanej sumy vypočíta DPH v slovenskej sadzbe. Podá daňové priznanie za daný mesiac, v ktorom prijal službu a DPH zaplatí. Táto DPH teda celkové služby z určitého pohľadu predražuje, no podnikateľ si ju môže uplatniť do daňových výdavkov.
- slovenský podnikateľ, ktorý nemá žiadnu registráciu pre DPH, sa z titulu prijatia tejto služby od dodávateľa z tretieho štátu registrovať nemusí – žiadne ustanovenie zákona o DPH mu to neprikazuje. Z vyfakturovanej ceny za služby si však rovnako vypočíta slovenskú DPH, podá výnimočne daňové priznanie k DPH za daný mesiac (ako osoba povinná podať priznanie podľa § 78) a zaplatí DPH slovenskému daňovému úradu. Aj jemu táto DPH celkovo služby predražuje, no rovnako si ju môže uplatniť do daňových nákladov / výdavkov.
Týmto textom som možno niektorých z vás (najmä tých v bode 2 a 3) nepotešil. Je fakt, že povinnosť registrácie pre DPH a povinnosť samozdaňovať služby mnohí podnikatelia v praxi ignorujú – zdá sa im nezmyselná a možno takou aj je. Ak si však služby zo zahraničia chceme zahrnúť do daňových nákladov, tak radšej korektne, ako neskôr nadávať na vyrubené pokuty (za neregistráciu, nepodanie priznania či nezaplatene DPH).
Ale berme to aj takto: ak si kúpite v predajni napr. počítač za nejakú cenu, daná cena obsahuje základ DPH a samotnú DPH. Platitelia DPH si túto DPH odpočítajú od ich vlastnej DPH z ich produkcie, neplatitelia DPH si môžu celú túto sumu dať do nákladov. So službami zo zahraničia je to podobné. DPH síce nie je súčasťou faktúry, len sa platí iným spôsobom. A celá suma za nakúpené služby vstupuje do nákladov – rovnako ako suma za kúpený počítač na základe pokladničného bločka.
Kam ďalej?
Ako na daňové priznanie k DPH – ľudskou rečou (ucelený návod pre platiteľov DPH)
eBook “Podnikateľ registrovaný pre DPH podľa § 7a zákona o DPH – ako na to, ľudskou rečou” (ucelený návod pre podnikateľov registrovaných podľa § 7a zákona o DPH)
Vytvorte si web zadarmo! – Webnode
O autorovi: Peter Furmaník
Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.