Zákonník práce: kedy ho už konečne zrušia?

Po roku máme opäť novelizovaný Zákonník práce. Novinky či skôr “staronovinky” nebudem na tomto blogu rozoberať. Pracovné právo nie je moja parketa, no predovšetkým ma už zaoberať sa novým Zákonníkom pri každej zmene vlády nebaví.

Preto len pár poznámok:

 

  • Vzťah medzi firmou-zamestnávateľom a zamestnancov by bol najzdravším, ak by čo v najväčšej možnej miere stál na dobrovoľnej dohode. Teda na niečom ako vzájomnom obchode, výhodnom pre obe strany. Stovky príkazov, povinností a povinných nákladov na strane firiem vs. hromada zákonných práv pre zamestnancov  v konečnom dôsledku ničomu neprilepšujú. Firmy robia len to, čo musia a keďže je toho dosť, už nič navyše. Zamestnanci si zas myslia, že na prácu či čokoľvek od zamestnávateľa majú právo, bez toho, aby vôbec rozmýšľali, či na to ich vlastná firma vôbec má alebo či sú pre ňu prínosom. V slovenskom pracovnom práve sa stretáva Orwell s Kafkom, no chýbajú v ňom prirodzené dobrovoľné vzťahy a zdravý rozum.
  • Čím viac bariér v podnikaní, tým menej aktívnych firiem, podnikateľov a zamestnávateľov. Čím sú vyššie dane, odvody a iné povinné náklady, tým menej peňazí majú firmy povedzme na zamestnancov. Nemusíte byť Milton Friedman, aby ste to pochopili. Stačí, že nie ste celoživotným politikom bez skúsenosti v súkromnej firme či fachidiotom s hlavou v papieroch – a rozmýšľate. Odvody z príležitostných (!) dohôd či odstupné ako darček k výpovednej dohode sú určite sumy, pre ktoré si firmy rozmyslia či zamestnávať budú alebo radšej nie.
  • keď čosi firma poskytne zamestnancovi dobrovoľne – napr. odmenu či voľno navyše – , tak si to určite môže dovoliť a vie, že tým nenaruší žiadnu rovnováhu. Keď čosi podobné zákon zamestnávateľovi prikáže, bez toho, aby sa staral, či na to firma má, tak zamestnávateľ odmenu, príplatok či voľno síce dá, no len tak, že inde uberie. Napr. zamestná menej ľudí za menej peňazí či nedá iné odmeny komusi inému. Matematika nepustí.
  • úžasným trendom vo svete je “remote”, flexibilné najímanie freelancerov a kontraktorov na konkrétne projekty či sloboda v práci. Firmy, ktoré svojim zamestnancom nepredpisujú, kedy, kde, s kým a ako majú pracovať, ako sa obliekať či kedy chodiť na prestávky, sú mimoriadne úspešné a ľudia v nich okrem úspechu sú aj šťastní. Tým, že rozvíjajú prirodzené talenty a silné  stránky svojich ľudí a nechajú ich robiť, čo ich najviac baví či v čom vidia najväčší zmysel, sa prirodzene a rýchlo rozvíjajú a rastú. V takomto prostredí nemajú technokratické a od reality odtrhnuté pravidlá čo robiť a v podstate takáto sloboda ani v podmienkach Zákonníka práce vzniknúť nemôže. Keď tento trend a princípy nechce vidieť štát (či bravčové hlavy na jeho čele), tak snáď to pomaly pochopia aspoň slovenské firmy. Pre začiatočníkov v tejto oblasti odporúčam pioniersky blog Svoboda v práci Tomáša Hajzlera (odporúčam hlavne staršie články z r. 2011) či jeho slovenského nasledovníka Slobodu v práci.

 

Zákonník práce a podobné právne normy by teda z prirodzeného, slobodu ctiaceho a ak chcete libertariánskeho pohľadu mali prestať existovať úplne. Takéto pravidlá len zdržujú, komplikujú a bránia prirodzeným procesom, brzdia podnikanie, zamestnávanie a často aj radosť z práce či slobodnú prácu samotnú.

 

Odpoveď na otázku z nadpisu je – bohužiaľ – zatiaľ smutná. Pokým budú politici (ľaví i praví) vtĺkať ľudu do hlavy, že prácu, životnú úroveň a šťastie majú len vďaka nim, tak zákonník práce tu ostane naveky, ba bude ešte hrubší. A kým budú rovnako zodpovednosť za ich vlastné životy hádzať na politikov samotní ľudia, podobné zákony nikdy nezmiznú. Ale keď stúpne chuť Slovákov podnikať zo súčasnej jednej pätiny obyvateľov aspoň na svetových 45% a motiváciou k podnikaniu bude prirodzená chuť slobodne tvoriť, tak sa možno aj zobudíme.

 

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.

Share This