Omyly s českým DIČ a IČ DPH

Slovenské podnikateľské subjekty majú, resp. v závislosti svojho postavenia môžu mať 3 základné identifikátory – IČO, DIČ a IČ DPH.

  • IČO – má ho každá právnická osoba aj živnostník, ktorým bolo vydané živnostenské oprávnenie.
  • DIČ – daňové identifikačné číslo pre daň z príjmov. Má ho každý podnikateľský subjekt, dokonca aj tí, ktorí nemajú IČO – umelci, notári atď.
  • IČ DPH – má ho pridelené platiteľ DPH a napríklad aj tzv. čiastočný platiteľ DPH – osoba registrovaná v zmysle § 7a zákona o DPH. Je v tvare SK+10-ciferné číslo, ktoré je väčšinou (nie však vždy) identické s DIČ. Predpona „SK“ označuje krajinu pôvodu daného platiteľa DPH v súvislosti s legislatívou, týkajúcou sa DPH od r. 2004 – tj nášho pristúpenia k EÚ. Podobne teda označuje krajiny iných platiteľov: IE – Írsko, CZ – Česká republika a pod.

 

České firmy to majú –  aspoň na prvý pohľad – jednoduchšie. Identifikátory sú iba 2:

 

  • IČO – majú ho takmer všetky podnikateľské subjekty, no prideľuje im ho buď živnostenský úrad, registrový súd či dokonca štatistický úrad. Umelci IČO nepoužívajú, tým stačí rodné číslo. Podľa všetkého identifikuje firmy aj pred daňovým úradom pre účely dane z príjmov.
  • DIČ – identifikačné číslo pre DPH v tvare CZ+10-ciferné číslo. 10 cifier pri fyzických osobách je väčšinou zhodné s ich rodným číslom, pri právnických s ich IČO-m.

 

Označenie “DIČ” na prvý pohľad mätie Slovákov, ktorí si pod ním predstavujú naše “DIČ”. I keď sa to skúsenejším nezdá až také hrozivé, na základe tohto klamu dochádza v praxi napr. k takýmto omylom:

 

  • platitelia DPH sú povinní dodávku tovaru firme z inej členskej krajiny EÚ fakturovať bez DPH – teda ide o prípad, ak im odberateľ oznámi, že má pridelené číslo pre DPH (samozdanenie intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru). Ak toto číslo nemá, dodávku je slovenský dodávateľ povinný fakturovať za cenu vrátane DPH. České DIČ môže začiatočníkovi znieť ako číslo pre daň z príjmov (rovnako v SR) a teda informácia, že odberateľ číslo pre DPH nemá. Ale má.
  • rovnaké podmienky fakturácie na jednej strane a samozdanenia na strane druhej platia aj pre služby – teda aj predaj služby odberateľovi z inej krajiny EÚ sa fakturuje bez DPH, pričom službu si odberateľ samozdaní
  • platitelia DPH i čiastoční platitelia DPH musia do súhrnného výkazu uvádzať len dodávky odberateľom, ktorí číslo pre DPH majú, resp. ho vzhľadom na jednotný európsky systém DPH mať musia. Označenie “DIČ” môže aj tu – v prípade oboch neinformovaných strán – spôsobiť omyly.

 

A teraz príklad na opačný pohľad z praxe. Slovenský podnikateľ – neplatiteľ DPH a zároveň ani nevlastniaci zo žiadneho titulu IČ DPH – nakúpil tovar od českej firmy. Chlapík na druhom konci sa pred fakturáciou opýtal: chcete to s DPH či bez?

 

Čo myslíte, čo si asi slovenský podnikateľ vybral?
Viac a podrobnejšie:
a

Ako na daňové priznanie k DPH – ľudskou rečou (ucelený návod pre platiteľov DPH)

eBook “Podnikateľ registrovaný pre DPH podľa § 7a zákona o DPH – ako na to, ľudskou rečou” (ucelený návod pre podnikateľov registrovaných podľa § 7a zákona o DPH)

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.

Share This