Daňová optimalizácia 2018: 2+1 dôvodov, prečo to (zas) pôjde ťažšie

Neviem celkom, čím som si to zaslúžil, ale v posledných rokoch sa na mňa noví záujemcovia o spoluprácu (tj podnikatelia-klienti) obracajú s dopytom typu “Potrebujeme účtovníka, ktorý nám v rámci platných zákonov – tj legálne – dokáže čosi ušetriť na daniach a odvodoch“. Na prvé počutie to síce padne príjemne, no realita je trochu tvrdšia – a tvrdšia ešte len môže byť. Ideálnou odpoveďou na takýto dopyt je možno kamarátsky disclaimer: Ústava síce dovoľuje robiť všetko, čo zákony nezakazujú, ale s “daňovým plánovaním” to radšej nepreháňajte, prípadne na to úplne zabudnite. V poslednom období totiž do slovenských zákonov pribudlo (presnejšie: každoročne pribúda) niekoľko tvrdých pravidiel, pre ktoré bude niekedy lepšie sa na každú špekuláciu či hľadanie dier radšej vykašľať a o čosi pokojnejšie spať. Tu sú:

 

ČÍTAJ VIAC

Daňová evidencia: v r. 2014 ju môžu používať všetky SZČO. Ako?

Daňová evidencia je už pár rokov pomerne príjemnou možnosťou, ako sa vykašľať na jednoduché účtovníctvo a viesť potrebné záležitosti predsa len jednoduchejším spôsobom. Do r. 2014 bolo umožnené používať ju len vyvoleným – išlo o SZČO s obratom do 170 000 EUR, ktorí nezamestnávajú zamestnancov. V súčasnosti môžu preukazovať svoje príjmy a výdavky všetky SZČO bez ohľadu na čokoľvek – platitelia DPH, prenajímatelia nehnuteľností, slobodní umelci a samozrejme živnostníci. (Samozrejme iba SZČO, nie eseročky). Ako na to?

ČÍTAJ VIAC

Nedoplatok či preplatok zo zdravotného poistenia: čo s ním (v daňovom priznaní)?

V priebehu leta – paradoxne v období, keď cestujeme, výletujeme a dovolenkujeme, potrebujeme teda o trochu väčší budget – zaskočili živnostníkov a ostatné SZČO opäť zas nedoplatky vyplývajúce z ročného zúčtovania zdravotného poistenia, ktoré im poštou doručila ich zdravotná poisťovňa. Niektorých potešili preplatky, tipujem však, že takýchto šťastlivcov bolo menej:) Čo znamená takýto nedoplatok či preplatok pre výdavky a príjmy podnikateľa a ako sa neskôr uvedie v daňovom priznaní k dani z príjmov?

 

ČÍTAJ VIAC

GDPR externá zmluva s účtovníkom

Počítajú sa do obratu platiteľa DPH aj prijaté zálohy?

Slovenský podnikateľský subjekt, ktorý za 12 po sebe idúcich mesiacov dosiahne obrat 49 790 EUR, je povinný sa registrovať za platiteľa DPH. Na mysli mám “plnohodnotného” platiteľa DPH, ktorý vo všeobecnosti platí DPH zo svojich dodávok a zároveň má právo na odpočítanie DPH “na vstupe”. Čo znamená pojem “obrat”, definuje zákon o DPH pomerne vágne – pre hlbšie pochopenie tohto inak dôležitého termínu je treba hľadať v histórii prípadne na iných miestach zákona. A častou otázkou z praxe je: počíta sa do obratu aj prijatá záloha/preddavok?

ČÍTAJ VIAC

Náklady na pohonné hmoty: tak treba bločky alebo nie?

Túto otázku riešim už roky. Niekto dáva do nákladov nákup benzínu iba na základe hmatateľných bločkov, iní vo všetkých možných prípadoch používajú priemernú cenu z webu Štatistického úradu, niekto situáciu rozlišuje. Jednoznačnú odpoveď podľa mňa nenapísal nikto, ani daňový zákon. Pátrajme preto spolu:

ČÍTAJ VIAC

Zamestnanec vs. živnostník: nájdi 10 rozdielov v platení daní a odvodov

Platenie dane z príjmov a odvodov je v prípade zamestnanca a živnostníka akosi zvláštne rozdielne: rozdiely sú v sadzbách odvodov, ktoré idú obom typom fyzických osôb z ich vrecák, z rozdielneho základu platia dane a rozdielne sú často i plnenia, ktoré za rovnaké peniaze dostanú. Pre portál robime.it som pripravil ilustratívne porovnanie zdanenia a “zodvodnenia” pre pracovníka v oblasti IT. Myslím si však, že sa na pochopenie základných rozdielov sa hodí pre každého. V prepočte vychádzam z priemernej mzdy v IT 1 880 EUR, čísla sú približné a zmyslom článku nie je na čokoľvek navádzať, ale – ako vždy na tomto blogu – vysvetliť.