Dávnejší článok o tom, ako v jednoosobovej eseročke šikovne zamestnať samého seba a obísť pri tom obísť niektoré obmedzenia zo strany “zamestnaneckých” či odvodových zákonov podnecuje pravidelne stále tú istú čitateľskú otázku: “Musím sa vo vlastnej eseročke vôbec zamestnať?” No a pravda je taká, že jednoznačnú odpoveď v zmysle “urobte to tak a tak a máte pokoj”žiadny zákon v súčasnosti jednoznačne neupravuje. Ostávame teda v náručí mýtov a dohadov. Spoza rohu striehnu samozrejme riziká ohľadne vysokých pokút za tzv. nelegálnu prácu či prípadne iné možné úrady, ktoré v SR tak radi pokutujú každý nezmysel. Ako to teda naozaj je? Počul som už toľko protichodných tvrdení, že si dovolím tento podrobnejší prehľad.
Daňový úrad: vraj pokutuje zarábajúcu eseročku bez zamestnancov
Tento “šum” údajne odznel kdesi na odbornom školení: eseročky, ktoré účtovne vykazujú tržby – teda to, že reálne podnikajú, čosi dodávajú a za svoje dodávky aj inkasujú – vraj musia mať aj zamestnancov, ktorí tú prácu aj reálne vykonávajú. Inak “vraj” pokuta.
Daňový úrad kontroluje daňové zákony. Daňové zákony – daňový poriadok (ako procesný predpis) či napr. zákon o dani z príjmov (ako jeden z hmotno-právnych predpisov) – však žiadnu podobnú povinnosť či pravidlo nikde neuvádzajú.
Pre istotu som sa však spýtal konzultantov na call centre Finančnej správy (najprv trochu mimo témy zopakovali svoju starší názor ohľadne toho, že aj spoločník bez pracovného pomeru je na účely dane z príjmov považovaný za zamestnanca, no a hľadaná odpoveď sa nachádza na konci :) )
Pokiaľ spoločník pre spoločnosť s ručením obmedzeným vykonáva prácu na základe uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, a za túto prácu od spoločnosti poberá príjem, tento sa považuje za príjem zo závislej činnosti [§ 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ďalej len „ZDP“]. Rovnako príjmom zo závislej činnosti je aj príjem plynúci spoločníkovi za jeho prácu pre spoločnosť, a to aj vtedy, ak nemá so spoločnosťou uzatvorený pracovnoprávny vzťah [§ 5 ods. 1 písm. b) ZDP].
Spoločník poberajúci príjem zo závislej činnosti od spoločnosti sa na účely ZDP [§ 2 písm. aa) ZDP] považuje za zamestnanca spoločnosti a spoločnosť s ručením obmedzeným za zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane. Spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá vypláca príjmy zo závislej činnosti, sa na účely ZDP považuje za zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, t. j. má povinnosti vyplývajúce zo ZDP, napr. vyberie a odvedie preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti a za uvedené preddavky majetkovo zodpovedá. Ak však právnická osoba vypláca zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a tieto príjmy nezdaní, potom porušuje ZDP.
ZDP neustanovuje pre právnickú osobu povinnosť uzatvárať pracovnoprávne vzťahy len z toho dôvodu, že vykazuje výnosy za ekonomickú činnosť. Individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby upravuje Zákonník práce.
Čiže nič. žiadne pravidlo, paragraf či príkaz.
Poďme ďalej.
Nelegálna práca: ak niekoho zamestnávate bez pracovnej zmluvy, koledujete si o pokutu
Presne tak: v zmysle zákona o nelegálnom zamestnávaní dostanete pokutu, ak niekoho zamestnávate bez riadnej a uzatvorenej pracovnej zmluvy. S čím idú samozrejme ruka v ruke prihlášky do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a teda platenie odvodov – v jednoduchom vyjadrení povinnosť zaplatiť cca 140% hrubej mzdy zamestnanca, pričom samotný zamestnanec dostane ako svoj čistý príjem cca 60% celkových platieb (zvyšok sú de facto náklady zamestnávateľa, aj keď sa to občas niektoré technokratické hlavy snažia zakalkulovať ako príjem zamestnanca). Pokuta od Inšpektorátu práce sa pohybuje od 2 000 EUR “up to” 200 000 EUR a samozrejme Vám dopočítajú aj spomenuté odvody z hrubej mzdy, rovnajúcej sa minimálke daného stupňa náročnosti práce (nie, v prípade manažéra nepôjde o 435 EUR, ale takmer o dvojnásobok). A to za 3 mesiace, vrátane povinnosti uhradiť danému zamestnancovi aj príslušnú čistú mzdu.
Rizikové sú samozrejme otvorené prevádzky “na rane” – krčmy, reštaurácie, trhoviská či predajne. Zamestnávať v takomto type biznisu kohosi “načierno” (tj bez zmluvy a odvodov), prípadne inou formou (napr. “na živnosť”) je priamo koledovaním si o pokutu, ktorá môže podnikateľa pochovať naveky. Trochu menej rizikové je to v prípade nehmotných služieb, kde pracovníkov len tak jednoducho “nenájdu” – obchodníci, manažéri, IT sféra, online marketing a pod. Prípadne porušenie Zákonníka práce, ktorý pracovníkov pracujúcich formou tzv. “závislej práce” prikazuje zamestnávať iba na pracovnú zmluvu, nedokážu (slobodné firmy, remote tímy a pod.)
Práca spoločníka pre vlastnú firmu?
No a dostávame sa k situácii: jednoosobová eseročka, v ktorej spoločník (ľudovo: “majiteľ”) zatiaľ nie je zamestnaný, je iba oficiálnym konateľom zapísaným v obchodnom registri, no za funkciu konateľa nepoberá žiadnu odmenu. Môže ho ktorýkoľvek z úradov za nelegálnu prácu spokutovať?
“Tradovaný” výklad z praxe znie: medzi spoločníkom a “jeho” eseročkou neexistuje vzťah podriadenosti a nadriadenosti. Tento vzťah nevykazuje znaky závislej práce. Závislá práca teda neexistuje a za to, že je niekto spoločník, eseročka nemá čo spoločníkovi platiť. Teda minimálne mzdu na základe pracovného práva nie. Ak však eseročka dosiahne po skončení roka zisk a spoločníkovi – po odúčtovaní prídelu do tzv. rezervného fondu – jeho podiel vyplatí, tento je podielom na zisku, ktorý sa zdaňuje svojím osobitým spôsobom (zo ziskov vykázaných do konca r. 2016 sa platí 14%-né zdravotné poistenie, zo ziskov vykázaných neskôr 7%-ná daň). No podiel na zisku je už druhá vec.
Oficiálne pravidlo však neviem nikde nájsť. Čo so sebou nesie riziko, že niektorý z úradníkov si to vyloží po svojom. Vie sa spoločník “svojej” eseročky nejak chrániť pred možnou pokutou za to, že ho nejaký inšpektor resp. kontrolór “načape” na prevádzke jeho vlastnej firmy, ako obsluhuje zákazníkov bez toho, aby mal so svojou firmou uzatvorenú pracovnú zmluvu?
Jeden pán z jedného regionálnych pobočiek Inšpektorátu práce mi dávnejšie – pomerne improvizovane, po promptnej porade s kolegom s právnikom – odporučil zakomponovať do zakladateľskej listiny/spoločenskej zmluvy vetu o tom, že spoločník je oprávnený vykonávať takú a takú prácu(napr. prácu na prevádzke či predajni firmy). Vraj sa takto podnikatelia vedia zabezpečiť pred prípadnými nepríjemnosťami zo strany inšpektorov. O tomto však nemám žiadny písomný výstup a ani odkaz na zákon(y).
…nie je závislou prácou, ale nejak podchytená byť musí
Po tomto “posune” sa v téme dlho nič nedialo a osobne som bol v tom, že viac už nevie nikto. Zhruba pred rokom (jún 2016), keď slovenské podnikateľské prostredie “obohatil” zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov, som však riešil zaujímavú otázku jedného čitateľa: ide aj v prípade poskytovania služieb slovenskou jednoosobovou eseročkou zahraničnej firme o tzv. “vyslanie”, s čím idú ďalšie povinnosti zamestnávateľa (napr. vybavenie formulára A.1 a podobne)?
Odpoveď je na samostatný článok. No v rámci témy som napísal oficiálnejšiu žiadosť o usmernenie na Národný inšpektorát práce. A ich odpoveď ma tak trochu prekvapila – čiastočne vzniesla svetlo do starého prípadu, no zároveň ho trochu opäť zahmlila :) Tu je jej časť týkajúca sa “našej” témy:
Konateľ môže svoju funkciu (riadiaca činnosť) vykonávať buď na základe zmluvy o výkone funkcie alebo na základe mandátnej zmluvy. Slovenská legislatíva ako aj súdna prax nevylučujú, že konateľ môže vykonávať aj inú prácu, akou je riadiaca činnosť pre spoločnosť na základe pracovnej zmluvy.
Špecifickým prípadom je súbeh funkcie konateľa a spoločníka v jednoosobovej s.r.o. a pracovného pomeru konateľa s touto s.r.o na základe pracovnej zmluvy. Judikatúra Najvyššieho súdu SR v takom prípade vylučuje, aby na oboch zmluvných stranách, aj za zamestnávateľa a aj za zamestnanca, vystupovala jedna a tá istá fyzická osoba (rozhodnutie NS SR 4M Cdo 6/2009). Z uvedeného judikátu vyplýva, že pri zamestnávaní spoločníka a konateľa v jednoosobovej s.r.o. chýba podstatný znak závislej práce, princíp subordinácie. Teda nie je možné, aby platne uzatvoril pracovnú zmluvu konateľa ako zástupca spoločnosti – zamestnávateľa sám so sebou ako zamestnancom.
Berúc uvedené do úvahy teda konanie konateľa a spoločníka v jednej osobe v prospech spoločnosti mimo riadiacej činnosti nenapĺňa znaky závislej práce. Zákonník práce prikazuje dojednať pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah a uzatvoriť pracovnú zmluvu iba v prípade, ak je preukázaný výkon závislej práce.
Na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa však konateľ nie je oprávnený vykonávať činnosť, ktorú má v predmete podnikania zapísanú s.r.o. Ak spoločník a konateľ v jednej osobe vykonáva pre s.r.o. prácu, je potrebné, aby pre daný prípade existoval právny titul na výkon danej práce. V prípade jednoosobovej s.r.o. a jej jediného konateľa a spoločníka prichádzajú do úvahy zmluvy podľa obchodného alebo občianskeho práva (Zmluva o dielo, mandátna zmluva).
Čiže?
v jednoosobovej eseročke jednoducho nemožno uzatvoriť pracovný pomer medzi firmou a jej spoločníkom – ide totiž o dve strany zastúpené jednou a tou istou osobou, ktorá sama sebe nemôže dávať príkazy a pod. Pre istotu inak povedané: nie je možné uzatvoriť pracovný pomer podľa Zákonníka práce. Čo je super, lebo podľa uvedeného je nad slnko jasnejšie, že v jednoosobovej eseročke odpadávajú vlastne všetky pracovnoprávne predpisy. Hurá
na druhej strane, ak však spoločník vykonáva aj inú než “konateľskú” prácu, mal by so svojou firmou podľa inšpektorov uzatvoriť iný typ pomeru – nejakú tú zmluvu podľa občianskeho alebo obchodného práva (napr. nepomenovanú zmluvu o spolupráci). Toto je však len odporúčanie inšpektorov – a nepodložené žiadnym právnym predpisom.
ak na základe tejto zmluvy platí eseročka spoločníkovi aj nejaký príjem, tento príjem sa zdaňuje ako príjem zo závislej činnosti – teda rovnako ako príjem štandardného zamestnanca (preddavok, nezdaniteľné časti, registrácia na DÚ, prehľady a hlásenia)
následne sa však – vzhľadom na prepojenosť odvodových zákonov na zákon o dani z príjmov – z tohto príjmu platia aj odvody(aj firma ako zamestnávateľ a rovnako aj zamestnanec, tj cca 50% z hrubej zmluvnej odmeny)
stále však platí, že vzhľadom na to, že nejde o pracovný pomer, odpadáva šikana ohľadne minimálnych mzdových nárokov, BOZP či pracovnej zdravotnej služby
a teraz pozor: táto zmluva podľa mňa vôbec nemusí byť odplatná. Teda spoločník za svoju prácu nedostane žiadnu odmenu. Tým pádom sa firma nestáva zamestnávateľom, daňovému úradu ani poisťovniam nič nevykazuje a teda rovnako ani neplatí odvody.
…a možno stačí argumentovať zdravým rozumom :)
O názor k tejto spletitej téme som opäť po čase požiadal aj JUDr. Jána Marôneka z M2 Business, ktorý na tému praktickej aplikácie obchodného práva pre eseročky často a k veci píše:
Nie, nemôže tu logicky existovať vzťah podriadenosti. Tiež mi ako spoločníkovi nemôže nik „nakázať“, aby som sa zamestnal. Takáto právna úprava, ktorá by mu to prikazovala podľa mňa neexistuje, resp. nemám o nej vedomosť. Treba „nazrieť“ aj do základných zásad a princípov Ústavy SR, z ktorých vyplýva aj: občan môže všetko čo mu zákon nezakazuje, pričom štátny orgán môže len to čo mu zákon dovoľuje (teda má vymedzené pole pôsobnosti). Podľa môjho osobného názoru, môže spoločník pre svoju vlastnú firmu robiť akúkoľvek prácu bez toho, aby mal na to nejakú zmluvu (či už pracovnú zmluvu, alebo rôzne zmluvy prierezom obchodného či občianskeho práva). Ak sa na prípad pozrieme zdravým sedliackym rozumom (nie cez prizmu a spleť daňových a iných paragrafov, ktoré nám mnohokrát ovplyvňujú až deformujú náš inak logický úsudok), tak za to, čo pre moju firmu robím dostanem odmenu v podobe zisku, či podielu na likvidačnom zostatku, pričom táto odmena v tejto podobe podlieha taktiež odvodovým povinnostiam, čiže aj štát dostane svoje a nemôže byť reč o nejakom úniku spoločníka z nejakých odvodových povinností (titulom, že sa vo svojej vlastnej firme „nezamestnal“ či už cez pracovnú zmluvu či iné zmluvy). Záverom len uvádzam, že zákon treba vykladať a vôbec právo uplatňovať vo svetle „zdravého rozumu“.
Legálne zamestnávanie v eseročke (od 2020)
Poďme ešte späť k zákonu o nelegálnej práci + nelegálnom zamestnávaní. Dlhé roky obsahuje výnimku, týkajúcu sa SZČO, resp. podnikateľov-fyzických osôb. Ak takémuto podnikateľovi vypomáha jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je zároveň buď dôchodkovo poistený(tj je zamestnaný na pracovný pomer podliehajúci sociálnemu poisteniu prípadne je živnostníkom či inou SZČO platiacim odvody do sociálnej poisťovne) alebo je študentom/žiakom do 26 rokov, nejde o nelegálnu prácu. Ak teda prípadná kontrola z Inšpektorátu práce takéhoto pomocníka na prevádzke či inde “načape”, pokuta sa nedeje. Uvedené sa týka aj samotných podnikateľov-fyzických osôb, ktorý “na seba”, pre seba a na svojej prevádzke pracujú. Ešte raz: živnostníkov, advokátov, notárov a iných samostatne zárobkovo činných osôb.
Od r. 2020 sa táto výnimka rozšírila aj na jednoosobové eseročky: ak jednoosobovej (a nie inej) eseročke vypomáha rovnako príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je zároveň buď dôchodkovo poistený alebo je študentom/žiakom do 26 rokov, nejde o nelegálnu prácu. Čo vyzerá ako ústretový krok resp. prispôsobenie zákonom realite, ďakujeme :) Text zákona síce explicitne nehovorí/nevyvracia/nepotvrdzuje, že prácu pre vlastnú eseročku nesmie vykonávať samotný spoločník (nie jeho príbuzný), no osobne mi je sympatické zdôvodnenie z dôvodovej správy (k novele zákona pre rok 2020 a neskôr):
Spoločnosť s r.o. s jediným spoločníkom predstavuje de facto fyzickú osobu-podnikateľa, na ktorú sa už v súčasnosti vzťahuje výnimka z nelegálneho zamestnávania, a to bez ohľadu na počet jeho zamestnancov. Uvedený návrh tak spĺňa zásadu rovnakého zaobchádzania a požiadavku ústavnej konformity
A – od r. 2023 aj na eseročky dvojosobové 😀 : ak dvojosobovej (a nie inej) eseročke, v ktorej sú predmetní 2 spoločníci príbuzní v priamom rade, súrodenci alebo manželia alebo vypomáha rovnako príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel jedného z týchto spoločníkov, ktorý je zároveň buď dôchodkovo poistený alebo je študentom/žiakom do 26 rokov, nejde o nelegálnu prácu ani nelegálne zamestnávanie.
Taká mikroskopická úľava: aký by bol problém s eseročkami trojosobovými a podobne :)
Špecifické výnimky: kedy pracovný pomer vyslovene byť musí
Aby to nebolo také jednoduché, niektoré osobitné zákony však pre prísnejšie regulované povolania (vodiči, lekári a pod.), ustanovujú, že fyzická osoba, ktorá pre eseročku vykonáva konkrétnu prácu, musí byť v tejto firme vyslovene v pracovnom pomere podľa Zákonníka práce. Takým je napr. zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave, podľa ktorého musí byť vodič buď v pracovnom pomere k firme alebo musí predmetná licencia (prevádzkovateľ cestnej dopravy podľa zákona č. 56/2012 z.z. o cestnej dopravy) znieť na jeho ako fyzickú osobu, teda ju prevádzkuje ako SZČO. Teda v prípade, že si nezávislý podnikateľ zvolí namiesto SZČO formu podnikania eseročku, ostáva mu len prvá z týchto možností: uzavrieť pracovný pomer medzi “jeho” eseročkou a ním ako fyzickou osobou, ktorá prácu vodiča vykonáva (mobilný zamestnanec v zmysle § 7 ods. 1 zákona o organizácii pracovného času v doprave). V opačnom prípade už spomínaný zákon o organizácii pracovného času v doprave stanovuje vyslovene povinnosť uložiť pokutu a to Inšpektorátom práce.
Resumé: chráňte sa a šetrite šikovne
vo vlastnej eseročke sa ako spoločník podľa všetkého zamestnať nemusíte. Ani na riadny pracovný pomer (pracovné právo), ani “ako konateľ” (obchodné právo). V jednoosobovej vôbec nesmiete, vo viacoosobovej v zmysle zdravého rozumu a Obchodného zákonníka (odmenou podnikateľa je zisk) nemusíte.
ak pre vlastnú eseročku poskytujete nejakú prácu, ktorá je potenciálne “skontrolovateľná” (prevádzky, predajne a pod.), podľa všetkého vám síce nemá čo hroziť, no možno bude lepšie sa chrániť kvalitným ustanovením v zakladateľskej listine/spoločenskej zmluve alebo priamo zmluvou podľa Občianskeho či Obchodného zákonníka. Za odmenu či bez.
ak chcete trochu obísť platenie odvodov, resp. ich minimimalizovať na symbolických pár EUR, môžete tento vzťah realizovať za odmenu. Ideálne ako “mikroodmenu” za “mikroúväzok”. So symbolickými odvodmi
prípadne za rovnakým účelom – ak vám ako modernému digitálnemu nomádovi, ktorý nikde “pevne” nesedí, kontrola nemá kde prísť prípadne s ňou viete diskutovať – zamestnávate samého seba iba “ako konateľa”. Teda tiež mikroúväzok za mikroodmenu.
Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.
19 komentárov k “Musím sa vo svojej eseročke aj zamestnať? Mýty, fakty a názory”
Hey, you used to write fantastic, but the last few posts have been kinda boring… I miss your tremendous writings. Past few posts are just a little out of track! come on!
Nebudem komentovať vyjadrenia jednotl. org. a inšt., ale prierezom podľa zákonov /môj názor/ je vo vzťahu spoločník = konateľ prac. zmluva nie /viď judikatúra, úprava podľa obch. zákonníka áno /viď obch. zák. hlavne § 125 a 132/.
Plus môj stručný §-vý komentár :
I. ZÁKONNÍK PRÁCE :
§ 1 : Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. /Pri vzťahu spoločník = konateľ charakter závislosti chýba/.
§ 7 : Zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch. Zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.
So zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila. //§ 43 dst. 1 : V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú … atď./
§ 9 : V pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci./ Zamestnávateľ spoločník = konateľ/.
§ 11 : Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.
II. OBČIANSKY ZAKONNIK :
ÚČASTNÍCI OBČIANSKOPRÁVNYCH VZŤAHOV
Prvý oddiel : Fyzické osoby
Druhý oddiel : Právnické osoby
§ 20 : Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). ˇ/ spoočník = konateľ/ /§ 34 : Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú./
III. ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV :
§ 2 : Na účely tohto zákona sa rozumie ….
aa) zamestnancom daňovník s príjmami podľa § 5 prijatými od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“).
§ 5 : Príjmami zo závislej činnosti sú /okrem iných aj/ písm b/ : príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby, atď.
IV. ŽIVNOSTENSKÝ ZÁKON :
§ 2 : Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
§ 5 : Živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom (ďalej len „podnikateľ“); štátne povolenie na prevádzkovanie živnosti (ďalej len „koncesia“) sa vyžaduje len v prípadoch vymedzených týmto zákonom.
§ 10 : Preukazom živnostenského oprávnenia je živnostenský list atď. a koncesná listina. Týmito dokladmi sa podnikateľ preukazuje. /podnikateľ – spoločník = konateľ/.
§ 11 : Zodpovedný zástupca je fyzická osoba ustanovená podnikateľom, ktorá zodpovedá za odborné prevádzkovanie živnosti. Zodpovedný zástupca musí byť pri prevádzkovaní živnosti v pracovnoprávnom vzťahu k podnikateľovi; to neplatí, ak je ním manžel (manželka) podnikateľa alebo, ak ide o právnickú osobu, jej spoločník alebo člen.
§ 28 : Rozsah živnostenského oprávnenia sa posudzuje podľa obsahu živnostenského listu alebo koncesnej listiny s prihliadnutím na ustanovenia tejto časti.
§ 29 : Podnikateľ /viď § 5/ je povinný prevádzkovať živnosť riadne, poctivo a odborne. Tejto povinnosti sa nemôže zbaviť ani v prípade, ak podnikateľskú činnosť prevádzkuje prostredníctvom zodpovedného zástupcu.
§ 67 : Pracovnoprávne vzťahy medzi podnikateľom a jeho zamestnancami sa spravujú pracovnoprávnymi predpismi. /viď odkaz na § 5/ .
V. OBCHODNÝ ZÁKONNÍK :
§ 1 : Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
§ 2 Podnikanie : Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podnikateľom podľa tohto zákona je:
a) osoba zapísaná v obchodnom registri, atď.
Konanie podnikateľa § 13 : Ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. / spoločník=konateľ/
Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.
Podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť. Obmedzenie
Ešte malý dodatok ohľadom Obch.. zák. – pokračovanie a zákon o neleg. práci a neleg. zamestnávaní :
Pokračovanie k Obch. zák. :
Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené.
§ 66 odst. 3 :
Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.
Valné zhromaždenie
§ 125 : Valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí okrem tam uvedených práv a povinností aj :
f) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov,
k) ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti. /pozn. : možnosť zakomponovať oprávnenia spoločníka = konateľa na všetkej činnosti s.r.o. – samozrejme za predpokladu , že spĺňa všetky predpoklady/.
§ 132 /DOLEŽITÉ / : “Ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia. Rozhodnutie jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musí mať písomnú formu a musí ho podpísať, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak ide o rozhodnutie podľa § 125 ods. 1 písm. e), f), i), j) a ods. 2, pravosť podpisu jediného spoločníka na tomto rozhodnutí musí byť úradne osvedčená. Zmluvy uzatvorené medzi spoločnosťou a jej jediným spoločníkom, ak tento spoločník súčasne koná v mene spoločnosti, musia mať písomnú formu. ”
/Pozn. : samotný obch. zákonník počíta so zmluvami medzi spoločníkom a konateĺom v jedenj osobe.Plus viď § 566 Obch. zák. nižšie/.
OBCHODNÉ ZÁVÄZKOVÉ VZŤAHY /§ 261 a nasl./ :
Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Odst. 6 : Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:
a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia, atď.
Odst. 8: Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
§ 262 : Strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
Strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.
§ 566 /v nadväznosti na § 66 odst. 3 / :
Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá. Mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.
VI. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní :
§ 3 : Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
T.j. : § 2 odst. 2 : Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,1) ak využíva závislú prácu
a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, /t.j. podľa ZP alebo zákona o štátnej službe/
b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu alebo
c) štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.
/pozn. : Závislá práca spoločník = konateľ nie je/.
Otázka splnenia ostatných povinností pri napr. obsluhovaní v prevádzke je otázka na samostatný článok /hyg. preukaz a pod/.
Ďakujem za zaujimavý článok obohatený praxou a diskusiou. Ja by som rád ale spravil z toho aj ďalší záver resp. námet na diskusiu (ak je to možné).
Ak teda NIP napísal, že na základe zmluvy o výkone funkcie nemôže konateľ/spoločník pracovať a na základe zmluvy podľa OZ alebo OBZ môže, tak by som zmluvu o výkone funkcie konateľa úplne vynechal (nie je aj tak povinná) a nahradil ju napr. mandátnou zmluvou – ak úradom teda viac vyhovuje. T.j. nie je potrebné mať obidve zmluvy.
Pozn.: do úvahy pripadá ešte aj nechvalne známe Príkazná zmluva podľa OZ.
Ja momentálne riešim prípad jedného cudzinca z mimo EU, ktorý pracuje vo vlastnej jednoosobovej a jednokonateľovej sro ako zubár, má prechodný pobyt na SK na účely podnikania a Cudzinecká polícia po ňom pýta (po viacerých rokoch) pracovnú zmluvu pričom tvrdí, že obchádza zákony resp. podvádza. On má pritom príslušné vzdelanie, uznané našimi orgánmi, príslušné zápisy v komore a zamestnáva zdravotnú sestru. Má uzatvorenú so sebou zmluvu o výkone funkcie konateľa. Takže rozmýšľam že túto zmluvu nahradíme iným zmluvným typom.
Ďakujem za príspevok do diskusie. Nuž toto je ďalšia zo zaujímavých situácií, keď si nejakú tú zmluvu vyžaduje iný úrad, než aké som spomínal v tomto článku. A určite stačí jedna zmluva – ak je vôbec nejaká potrebná.
Nebudem komentovať vyjadrenia jednotl. org. a inšt., ale prierezom podľa zákonov /môj názor/ je vo vzťahu spoločník = konateľ prac. zmluva nie /viď judikatúra, úprava podľa obch. zákonníka áno /viď obch. zák. hlavne § 125 a 132/.
Plus môj stručný §-vý komentár :
I. ZÁKONNÍK PRÁCE :
§ 1 : Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. /Pri vzťahu spoločník = konateľ charakter závislosti chýba/.
§ 7 : Zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch. Zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.
So zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila. //§ 43 dst. 1 : V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú … atď./
§ 9 : V pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci./ Zamestnávateľ spoločník = konateľ/.
§ 11 : Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.
II. OBČIANSKY ZAKONNIK :
ÚČASTNÍCI OBČIANSKOPRÁVNYCH VZŤAHOV
Prvý oddiel : Fyzické osoby
Druhý oddiel : Právnické osoby
§ 20 : Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). ˇ/ spoočník = konateľ/ /§ 34 : Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú./
III. ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV :
§ 2 : Na účely tohto zákona sa rozumie ….
aa) zamestnancom daňovník s príjmami podľa § 5 prijatými od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“).
§ 5 : Príjmami zo závislej činnosti sú /okrem iných aj/ písm b/ : príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby, atď.
IV. ŽIVNOSTENSKÝ ZÁKON :
§ 2 : Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
§ 5 : Živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom (ďalej len „podnikateľ“); štátne povolenie na prevádzkovanie živnosti (ďalej len „koncesia“) sa vyžaduje len v prípadoch vymedzených týmto zákonom.
§ 10 : Preukazom živnostenského oprávnenia je živnostenský list atď. a koncesná listina. Týmito dokladmi sa podnikateľ preukazuje. /podnikateľ – spoločník = konateľ/.
§ 11 : Zodpovedný zástupca je fyzická osoba ustanovená podnikateľom, ktorá zodpovedá za odborné prevádzkovanie živnosti. Zodpovedný zástupca musí byť pri prevádzkovaní živnosti v pracovnoprávnom vzťahu k podnikateľovi; to neplatí, ak je ním manžel (manželka) podnikateľa alebo, ak ide o právnickú osobu, jej spoločník alebo člen.
§ 28 : Rozsah živnostenského oprávnenia sa posudzuje podľa obsahu živnostenského listu alebo koncesnej listiny s prihliadnutím na ustanovenia tejto časti.
§ 29 : Podnikateľ /viď § 5/ je povinný prevádzkovať živnosť riadne, poctivo a odborne. Tejto povinnosti sa nemôže zbaviť ani v prípade, ak podnikateľskú činnosť prevádzkuje prostredníctvom zodpovedného zástupcu.
§ 67 : Pracovnoprávne vzťahy medzi podnikateľom a jeho zamestnancami sa spravujú pracovnoprávnymi predpismi. /viď odkaz na § 5/ .
V. OBCHODNÝ ZÁKONNÍK :
§ 1 : Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
§ 2 Podnikanie : Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podnikateľom podľa tohto zákona je:
a) osoba zapísaná v obchodnom registri, atď.
Konanie podnikateľa § 13 : Ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. / spoločník=konateľ/
Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.
Podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť. Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené.
§ 66 odst. 3 :
Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.
Valné zhromaždenie
§ 125 : Valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí okrem tam uvedených práv a povinností patrí aj :
f) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov,
k) ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti. /pozn. : možnosť zakomponovať oprávnenia spoločníka = konateľa na všetkej činnsoti s.r.o. – samozrejme za predpokladu , že spĺňa všetky predpoklady/.
§ 132 /DOLEŽITÉ / : Ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia. Rozhodnutie jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musí mať písomnú formu a musí ho podpísať, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak ide o rozhodnutie podľa § 125 ods. 1 písm. e), f), i), j) a ods. 2, pravosť podpisu jediného spoločníka na tomto rozhodnutí musí byť úradne osvedčená. Zmluvy uzatvorené medzi spoločnosťou a jej jediným s p o l o č n í k o m , ak tento spoločník s ú č a s n e k o n á v m e n e s p o l o č n o s t i, m u s i a musia mať písomnú formu.
/Pozn. : samotný obch. zákonník počíta so zmluvami medzi spoločníkom a konateĺom v jednej osobe – viď ďalej § 261a nasl./
OBCHODNÉ ZÁVÄZKOVÉ VZŤAHY
/§ 261 a nasl./ :
Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Odst. 6 : Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:
a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia, atď.
§ 263 : Strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.
Strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.
§ 566 /v nadväznosti na § 66 odst. 3 / :
Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá. Mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.
VI. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní :
§ 3 : Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
T.j. : § 2 odst. 2 : Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,1) ak využíva závislú prácu
a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, /t.j. podľa ZP alebo zákona o štátnej službe/
b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu alebo
c) štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.
/pozn. : Závislá práca spoločník = konateľ nie je/.
Otázka splnenia ostatných povinností pri napr. obsluhovaní v prevádzke je otázka na samostatný článok /hyg. preukaz, BOZP a pod./
Z rozhodnutia OS Bratislava IV sp. : 25C/331/2010 z 11. 05. 2011 :
: “Vykonávanie funkcie člena štatutárneho orgánu, ktorým je konateľ v danom prípadekonateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nie je výkonom práce v pracovnom pomere (RozsudokNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 1997, sp.zn. 5 Cdo 92/97) nevznikol medziúčastníkmi pracovný pomer podľa § 42 ods. 1 ZP, a preto nemohlo dôjsť ani k jeho zániku okamžitýmzrušením pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 ZP…, a teda neprichádza do úvahy rozhodovanie oplatnosti skončenie pracovného pomeru.”
Plus :
R 15/1998 „Funkciu konateľa spoločnosti s ručeným obmedzením nemožno vykonávať v pracovnom pomere.“
R13/1995 „Činnosť štatutárneho orgánu (prípadne člena, ak ide o kolektívny orgán) obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným nevykonáva fyzická osoba v pracovnom pomere, a to ani v prípade, že nie je spoločníkom. Právne predpisy ani povaha spoločnosti s ručením obmedzením nebránia tomu, aby iné činnosti obchodnej spoločnosti vykonávali fyzické osoby na základe pracovnoprávnych vzťahov, pokiaľ náplňou pracovného pomeru (alebo iného pracovnoprávneho vzťahu) nie je výkon činnosti štatutárneho orgánu.”
Ďakujem za kvalitné doplnenie :) Tieto rozsudky však hovoria o výkone funkcie konateľa – jednoznačne teda potvrdzujú, že konateľ ani iní štatutári nepodliehajú pracovno-právnym predpisom. Ak dobre čítam, o spoločníkovi ako takom, tam reč nie je.
Plati to čo je v článku aj pri viacosobovych s.r.o., že tam neexistuje vzťah nadriadenosti a podriadenosti čiže napr. dvaja spoločníci a zároveň konatelia nemusia mať uzatvorenú žiadnu pracovnú zmluvu?
Princípy opísané v článku platia na spoločníkov eseročiek prípadne iných spoločností – či už ide o jedného spoločníka alebo viacerých je z tohto pohľadu bezpredmetné.
Ja by som len toľko k tomu dodal, aby sme nezostali len v režime mýtov, dohadov a názorov: ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora) z 27. júna 1996, vec C-107/94, v ktorom bolo konštatované, že v prípade jednoosobovej spoločnosti a jej spoločníka nemôže existovať vzťah podriadenosti, lebo tento spoločník by bol zároveň v pozícii zamestnanca a zároveň v pozícii nadriadeného (čiže čistá schizofrénia).
Pozor ale z pohľadu DPH: ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 18. októbra
2007, vec C-355/06: FO, ktorá vykonáva práce v mene a na účet PO – zdaniteľnej osoby a je zároveň jej jediným konateľom, spoločníkom a zamestnancov, v rámci pracovnej zmluvy, ktorú má uzatvorenú s touto PO sa nepovažuje za zdaniteľnú osobu, pretože obidvaja účastníci majú samostatnú právnu subjektivitu so spôsobilosťou uzatvoriť medzi sebou pracovnú zmluvu.
Hoci sa tieto dva rozsudky javia ako protichodné, prvý sa týka odpovede na otázku, či MUSÍ byť v jednoosobovej spoločnosti jediný spoločník zamestnaný, ak táto spoločnosť nemá iných zamestnancov (Odpoveď: NIE, NEMUSÍ). Druhý rozsudok sa týka toho, či je z pohľadu DPH možné jediného spoločníka považovať vo vzťahu k vykonávanej práci pre svoju spoločnosť ako zamestnanca alebo ide o zdaniteľnú osobou (Odpoveď: spoločník v jednoosobovej spoločnosti na účely DPH môže byť aj v pozícii zamestnanca, ale napr. poskytovať služby aj ako živnostník, avšak pozor v tomto prípade na transferové oceňovanie a ostatné súčasné nezmysly).
Ďakujem za kvalitný komentár. K druhému rozsudku (DPH): dá sa vykladať aj tak že spoločník, ktorý má so svojou spoločnosťou predsa len pracovnú zmluvu, nie je v prípade, že dodáva čosi ako živnostník, na účely DPH zdaniteľnou osobou (transferové oceňovanie samozrejme platí, to sa týka dane z príjmov)?
NIe, to by som netvrdil. Dôležité je posúdiť, v akej pozícii koná spoločník. Ak koná ako zdaniteľná osoba (tzn. ako SZČO), ktorý fakturuje svojej spoločnosti služby, potom aj na účely DPH sa považuje za zdaniteľnú osobu. Ak spoločník koná ako zamestnanec, tzn. vykonáva prácu na základe pracovnej zmluvy, potom sa v tomto rozsahu za zdaniteľnú osobu nepovažuje, nakoľko je medzi ním a jeho spoločnosťou uzatvorený pracovno-právny vzťah. Z pohľadu DPH, teda nekoná ako zdaniteľná osoba, pretože zdaniteľnou osobou môže byť iba taký vzťah, v ktorom neexistuje vzťah nadriadenosti a podriadenosti (aj preto som poukazoval na odlišnosť výkladov dvoch rozsudkov ESD, kde k tejto nadriadenosti a podriadenosti sú akoby odlišné výklady, treba však rozlišovať na aké účely s týmito pojmami potrebujem pracovať).
Rado sa stalo :-). Je dobré, že sa otvárajú takéto témy, lebo v prípade kontroly je človek aspoň pripravený argumentovať a nezaskočia ho nezmyselné útoky štátnych orgánov s cieľom skasnúť pokutu.
Hey, you used to write fantastic, but the last few posts have been kinda boring… I miss your tremendous writings. Past few posts are just a little out of track! come on!
Nebudem komentovať vyjadrenia jednotl. org. a inšt., ale prierezom podľa zákonov /môj názor/ je vo vzťahu spoločník = konateľ prac. zmluva nie /viď judikatúra, úprava podľa obch. zákonníka áno /viď obch. zák. hlavne § 125 a 132/.
Plus môj stručný §-vý komentár :
I. ZÁKONNÍK PRÁCE :
§ 1 : Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. /Pri vzťahu spoločník = konateľ charakter závislosti chýba/.
§ 7 : Zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch. Zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.
So zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila. //§ 43 dst. 1 : V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú … atď./
§ 9 : V pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci./ Zamestnávateľ spoločník = konateľ/.
§ 11 : Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.
II. OBČIANSKY ZAKONNIK :
ÚČASTNÍCI OBČIANSKOPRÁVNYCH VZŤAHOV
Prvý oddiel : Fyzické osoby
Druhý oddiel : Právnické osoby
§ 20 : Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). ˇ/ spoočník = konateľ/ /§ 34 : Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú./
III. ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV :
§ 2 : Na účely tohto zákona sa rozumie ….
aa) zamestnancom daňovník s príjmami podľa § 5 prijatými od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“).
§ 5 : Príjmami zo závislej činnosti sú /okrem iných aj/ písm b/ : príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby, atď.
IV. ŽIVNOSTENSKÝ ZÁKON :
§ 2 : Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
§ 5 : Živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom (ďalej len „podnikateľ“); štátne povolenie na prevádzkovanie živnosti (ďalej len „koncesia“) sa vyžaduje len v prípadoch vymedzených týmto zákonom.
§ 10 : Preukazom živnostenského oprávnenia je živnostenský list atď. a koncesná listina. Týmito dokladmi sa podnikateľ preukazuje. /podnikateľ – spoločník = konateľ/.
§ 11 : Zodpovedný zástupca je fyzická osoba ustanovená podnikateľom, ktorá zodpovedá za odborné prevádzkovanie živnosti. Zodpovedný zástupca musí byť pri prevádzkovaní živnosti v pracovnoprávnom vzťahu k podnikateľovi; to neplatí, ak je ním manžel (manželka) podnikateľa alebo, ak ide o právnickú osobu, jej spoločník alebo člen.
§ 28 : Rozsah živnostenského oprávnenia sa posudzuje podľa obsahu živnostenského listu alebo koncesnej listiny s prihliadnutím na ustanovenia tejto časti.
§ 29 : Podnikateľ /viď § 5/ je povinný prevádzkovať živnosť riadne, poctivo a odborne. Tejto povinnosti sa nemôže zbaviť ani v prípade, ak podnikateľskú činnosť prevádzkuje prostredníctvom zodpovedného zástupcu.
§ 67 : Pracovnoprávne vzťahy medzi podnikateľom a jeho zamestnancami sa spravujú pracovnoprávnymi predpismi. /viď odkaz na § 5/ .
V. OBCHODNÝ ZÁKONNÍK :
§ 1 : Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
§ 2 Podnikanie : Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podnikateľom podľa tohto zákona je:
a) osoba zapísaná v obchodnom registri, atď.
Konanie podnikateľa § 13 : Ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. / spoločník=konateľ/
Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.
Podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť. Obmedzenie
Ďakujem aj za tento materiál :) Verím, že podnikateľom pomôže v prípadnej obhajobe pred úradníkmi a inšpektormi.
Ešte malý dodatok ohľadom Obch.. zák. – pokračovanie a zákon o neleg. práci a neleg. zamestnávaní :
Pokračovanie k Obch. zák. :
Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené.
§ 66 odst. 3 :
Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.
Valné zhromaždenie
§ 125 : Valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí okrem tam uvedených práv a povinností aj :
f) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov,
k) ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti. /pozn. : možnosť zakomponovať oprávnenia spoločníka = konateľa na všetkej činnosti s.r.o. – samozrejme za predpokladu , že spĺňa všetky predpoklady/.
§ 132 /DOLEŽITÉ / : “Ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia. Rozhodnutie jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musí mať písomnú formu a musí ho podpísať, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak ide o rozhodnutie podľa § 125 ods. 1 písm. e), f), i), j) a ods. 2, pravosť podpisu jediného spoločníka na tomto rozhodnutí musí byť úradne osvedčená. Zmluvy uzatvorené medzi spoločnosťou a jej jediným spoločníkom, ak tento spoločník súčasne koná v mene spoločnosti, musia mať písomnú formu. ”
/Pozn. : samotný obch. zákonník počíta so zmluvami medzi spoločníkom a konateĺom v jedenj osobe.Plus viď § 566 Obch. zák. nižšie/.
OBCHODNÉ ZÁVÄZKOVÉ VZŤAHY /§ 261 a nasl./ :
Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Odst. 6 : Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:
a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia, atď.
Odst. 8: Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
§ 262 : Strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
Strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.
§ 566 /v nadväznosti na § 66 odst. 3 / :
Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá. Mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.
VI. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní :
§ 3 : Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
T.j. : § 2 odst. 2 : Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,1) ak využíva závislú prácu
a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, /t.j. podľa ZP alebo zákona o štátnej službe/
b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu alebo
c) štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.
/pozn. : Závislá práca spoločník = konateľ nie je/.
Otázka splnenia ostatných povinností pri napr. obsluhovaní v prevádzke je otázka na samostatný článok /hyg. preukaz a pod/.
Ďakujem za zaujimavý článok obohatený praxou a diskusiou. Ja by som rád ale spravil z toho aj ďalší záver resp. námet na diskusiu (ak je to možné).
Ak teda NIP napísal, že na základe zmluvy o výkone funkcie nemôže konateľ/spoločník pracovať a na základe zmluvy podľa OZ alebo OBZ môže, tak by som zmluvu o výkone funkcie konateľa úplne vynechal (nie je aj tak povinná) a nahradil ju napr. mandátnou zmluvou – ak úradom teda viac vyhovuje. T.j. nie je potrebné mať obidve zmluvy.
Pozn.: do úvahy pripadá ešte aj nechvalne známe Príkazná zmluva podľa OZ.
Ja momentálne riešim prípad jedného cudzinca z mimo EU, ktorý pracuje vo vlastnej jednoosobovej a jednokonateľovej sro ako zubár, má prechodný pobyt na SK na účely podnikania a Cudzinecká polícia po ňom pýta (po viacerých rokoch) pracovnú zmluvu pričom tvrdí, že obchádza zákony resp. podvádza. On má pritom príslušné vzdelanie, uznané našimi orgánmi, príslušné zápisy v komore a zamestnáva zdravotnú sestru. Má uzatvorenú so sebou zmluvu o výkone funkcie konateľa. Takže rozmýšľam že túto zmluvu nahradíme iným zmluvným typom.
Ďakujem za príspevok do diskusie. Nuž toto je ďalšia zo zaujímavých situácií, keď si nejakú tú zmluvu vyžaduje iný úrad, než aké som spomínal v tomto článku. A určite stačí jedna zmluva – ak je vôbec nejaká potrebná.
Nebudem komentovať vyjadrenia jednotl. org. a inšt., ale prierezom podľa zákonov /môj názor/ je vo vzťahu spoločník = konateľ prac. zmluva nie /viď judikatúra, úprava podľa obch. zákonníka áno /viď obch. zák. hlavne § 125 a 132/.
Plus môj stručný §-vý komentár :
I. ZÁKONNÍK PRÁCE :
§ 1 : Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. /Pri vzťahu spoločník = konateľ charakter závislosti chýba/.
§ 7 : Zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch. Zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.
So zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila. //§ 43 dst. 1 : V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú … atď./
§ 9 : V pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci./ Zamestnávateľ spoločník = konateľ/.
§ 11 : Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.
II. OBČIANSKY ZAKONNIK :
ÚČASTNÍCI OBČIANSKOPRÁVNYCH VZŤAHOV
Prvý oddiel : Fyzické osoby
Druhý oddiel : Právnické osoby
§ 20 : Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). ˇ/ spoočník = konateľ/ /§ 34 : Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú./
III. ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV :
§ 2 : Na účely tohto zákona sa rozumie ….
aa) zamestnancom daňovník s príjmami podľa § 5 prijatými od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“).
§ 5 : Príjmami zo závislej činnosti sú /okrem iných aj/ písm b/ : príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby, atď.
IV. ŽIVNOSTENSKÝ ZÁKON :
§ 2 : Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
§ 5 : Živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom (ďalej len „podnikateľ“); štátne povolenie na prevádzkovanie živnosti (ďalej len „koncesia“) sa vyžaduje len v prípadoch vymedzených týmto zákonom.
§ 10 : Preukazom živnostenského oprávnenia je živnostenský list atď. a koncesná listina. Týmito dokladmi sa podnikateľ preukazuje. /podnikateľ – spoločník = konateľ/.
§ 11 : Zodpovedný zástupca je fyzická osoba ustanovená podnikateľom, ktorá zodpovedá za odborné prevádzkovanie živnosti. Zodpovedný zástupca musí byť pri prevádzkovaní živnosti v pracovnoprávnom vzťahu k podnikateľovi; to neplatí, ak je ním manžel (manželka) podnikateľa alebo, ak ide o právnickú osobu, jej spoločník alebo člen.
§ 28 : Rozsah živnostenského oprávnenia sa posudzuje podľa obsahu živnostenského listu alebo koncesnej listiny s prihliadnutím na ustanovenia tejto časti.
§ 29 : Podnikateľ /viď § 5/ je povinný prevádzkovať živnosť riadne, poctivo a odborne. Tejto povinnosti sa nemôže zbaviť ani v prípade, ak podnikateľskú činnosť prevádzkuje prostredníctvom zodpovedného zástupcu.
§ 67 : Pracovnoprávne vzťahy medzi podnikateľom a jeho zamestnancami sa spravujú pracovnoprávnymi predpismi. /viď odkaz na § 5/ .
V. OBCHODNÝ ZÁKONNÍK :
§ 1 : Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
§ 2 Podnikanie : Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podnikateľom podľa tohto zákona je:
a) osoba zapísaná v obchodnom registri, atď.
Konanie podnikateľa § 13 : Ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. / spoločník=konateľ/
Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.
Podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť. Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené.
§ 66 odst. 3 :
Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.
Valné zhromaždenie
§ 125 : Valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí okrem tam uvedených práv a povinností patrí aj :
f) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov,
k) ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti. /pozn. : možnosť zakomponovať oprávnenia spoločníka = konateľa na všetkej činnsoti s.r.o. – samozrejme za predpokladu , že spĺňa všetky predpoklady/.
§ 132 /DOLEŽITÉ / : Ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia. Rozhodnutie jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musí mať písomnú formu a musí ho podpísať, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak ide o rozhodnutie podľa § 125 ods. 1 písm. e), f), i), j) a ods. 2, pravosť podpisu jediného spoločníka na tomto rozhodnutí musí byť úradne osvedčená. Zmluvy uzatvorené medzi spoločnosťou a jej jediným s p o l o č n í k o m , ak tento spoločník s ú č a s n e k o n á v m e n e s p o l o č n o s t i, m u s i a musia mať písomnú formu.
/Pozn. : samotný obch. zákonník počíta so zmluvami medzi spoločníkom a konateĺom v jednej osobe – viď ďalej § 261a nasl./
OBCHODNÉ ZÁVÄZKOVÉ VZŤAHY
/§ 261 a nasl./ :
Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Odst. 6 : Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:
a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia, atď.
§ 263 : Strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.
Strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.
§ 566 /v nadväznosti na § 66 odst. 3 / :
Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá. Mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.
VI. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní :
§ 3 : Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
T.j. : § 2 odst. 2 : Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,1) ak využíva závislú prácu
a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, /t.j. podľa ZP alebo zákona o štátnej službe/
b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu alebo
c) štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.
/pozn. : Závislá práca spoločník = konateľ nie je/.
Otázka splnenia ostatných povinností pri napr. obsluhovaní v prevádzke je otázka na samostatný článok /hyg. preukaz, BOZP a pod./
Z rozhodnutia OS Bratislava IV sp. : 25C/331/2010 z 11. 05. 2011 :
: “Vykonávanie funkcie člena štatutárneho orgánu, ktorým je konateľ v danom prípadekonateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nie je výkonom práce v pracovnom pomere (RozsudokNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 1997, sp.zn. 5 Cdo 92/97) nevznikol medziúčastníkmi pracovný pomer podľa § 42 ods. 1 ZP, a preto nemohlo dôjsť ani k jeho zániku okamžitýmzrušením pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 ZP…, a teda neprichádza do úvahy rozhodovanie oplatnosti skončenie pracovného pomeru.”
Plus :
R 15/1998 „Funkciu konateľa spoločnosti s ručeným obmedzením nemožno vykonávať v pracovnom pomere.“
R13/1995 „Činnosť štatutárneho orgánu (prípadne člena, ak ide o kolektívny orgán) obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným nevykonáva fyzická osoba v pracovnom pomere, a to ani v prípade, že nie je spoločníkom. Právne predpisy ani povaha spoločnosti s ručením obmedzením nebránia tomu, aby iné činnosti obchodnej spoločnosti vykonávali fyzické osoby na základe pracovnoprávnych vzťahov, pokiaľ náplňou pracovného pomeru (alebo iného pracovnoprávneho vzťahu) nie je výkon činnosti štatutárneho orgánu.”
Ďakujem za kvalitné doplnenie :) Tieto rozsudky však hovoria o výkone funkcie konateľa – jednoznačne teda potvrdzujú, že konateľ ani iní štatutári nepodliehajú pracovno-právnym predpisom. Ak dobre čítam, o spoločníkovi ako takom, tam reč nie je.
Dobrý deň pán Furmaník,
ešte to doplním.
Ďakujem
Heda Takáčová
Dňa 16. júna 2017, 20:07, Disqus napísal(-a):
Plati to čo je v článku aj pri viacosobovych s.r.o., že tam neexistuje vzťah nadriadenosti a podriadenosti čiže napr. dvaja spoločníci a zároveň konatelia nemusia mať uzatvorenú žiadnu pracovnú zmluvu?
Princípy opísané v článku platia na spoločníkov eseročiek prípadne iných spoločností – či už ide o jedného spoločníka alebo viacerých je z tohto pohľadu bezpredmetné.
Ja by som len toľko k tomu dodal, aby sme nezostali len v režime mýtov, dohadov a názorov: ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora) z 27. júna 1996, vec C-107/94, v ktorom bolo konštatované, že v prípade jednoosobovej spoločnosti a jej spoločníka nemôže existovať vzťah podriadenosti, lebo tento spoločník by bol zároveň v pozícii zamestnanca a zároveň v pozícii nadriadeného (čiže čistá schizofrénia).
Pozor ale z pohľadu DPH: ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 18. októbra
2007, vec C-355/06: FO, ktorá vykonáva práce v mene a na účet PO – zdaniteľnej osoby a je zároveň jej jediným konateľom, spoločníkom a zamestnancov, v rámci pracovnej zmluvy, ktorú má uzatvorenú s touto PO sa nepovažuje za zdaniteľnú osobu, pretože obidvaja účastníci majú samostatnú právnu subjektivitu so spôsobilosťou uzatvoriť medzi sebou pracovnú zmluvu.
Hoci sa tieto dva rozsudky javia ako protichodné, prvý sa týka odpovede na otázku, či MUSÍ byť v jednoosobovej spoločnosti jediný spoločník zamestnaný, ak táto spoločnosť nemá iných zamestnancov (Odpoveď: NIE, NEMUSÍ). Druhý rozsudok sa týka toho, či je z pohľadu DPH možné jediného spoločníka považovať vo vzťahu k vykonávanej práci pre svoju spoločnosť ako zamestnanca alebo ide o zdaniteľnú osobou (Odpoveď: spoločník v jednoosobovej spoločnosti na účely DPH môže byť aj v pozícii zamestnanca, ale napr. poskytovať služby aj ako živnostník, avšak pozor v tomto prípade na transferové oceňovanie a ostatné súčasné nezmysly).
Ďakujem za kvalitný komentár. K druhému rozsudku (DPH): dá sa vykladať aj tak že spoločník, ktorý má so svojou spoločnosťou predsa len pracovnú zmluvu, nie je v prípade, že dodáva čosi ako živnostník, na účely DPH zdaniteľnou osobou (transferové oceňovanie samozrejme platí, to sa týka dane z príjmov)?
NIe, to by som netvrdil. Dôležité je posúdiť, v akej pozícii koná spoločník. Ak koná ako zdaniteľná osoba (tzn. ako SZČO), ktorý fakturuje svojej spoločnosti služby, potom aj na účely DPH sa považuje za zdaniteľnú osobu. Ak spoločník koná ako zamestnanec, tzn. vykonáva prácu na základe pracovnej zmluvy, potom sa v tomto rozsahu za zdaniteľnú osobu nepovažuje, nakoľko je medzi ním a jeho spoločnosťou uzatvorený pracovno-právny vzťah. Z pohľadu DPH, teda nekoná ako zdaniteľná osoba, pretože zdaniteľnou osobou môže byť iba taký vzťah, v ktorom neexistuje vzťah nadriadenosti a podriadenosti (aj preto som poukazoval na odlišnosť výkladov dvoch rozsudkov ESD, kde k tejto nadriadenosti a podriadenosti sú akoby odlišné výklady, treba však rozlišovať na aké účely s týmito pojmami potrebujem pracovať).
Super, ešte raz ďakujem za kvalitné doplnenie :)
Rado sa stalo :-). Je dobré, že sa otvárajú takéto témy, lebo v prípade kontroly je človek aspoň pripravený argumentovať a nezaskočia ho nezmyselné útoky štátnych orgánov s cieľom skasnúť pokutu.