Článok o tom, koľko “môže” zarobiť SZČO, aby nemusel platiť odvody do Sociálnej poisťovne, resp. o tom, kto a za akých okolností platí odvody do Sociálnej poisťovne, sa podľa všetkého jedným z “najlajkovanejších” článkov na ĽudskouRečou.sk za prvé roky fungovania. Na základe tohto úspechu i čitateľských podnetov som sa rozhodol skúsiť čosi podobné zhrnúť pre zdravotné poistenie.
Zdravotné poistenie sa – na rozdiel od sociálneho poistenia – vzťahuje na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR. Nejde teda len o určité situácie, do ktorých je možné “spadnúť” alebo nie – neunikne mu nikto. Poistenie nesmie byť prerušené, tj každý slovenský občan musí byť poistený každý jeden deň svojho života v SR – výnimkou je teda iba dlhodobý pobyt či podnikanie v zahraničí, počas ktorého je zdravotne poistený v danej krajine.
Zdravotne poistený môže byť ako zamestnanec, poistenec štátu, SZČO či samoplatiteľ
- zamestnanec – zamestnávateľ mu z jeho mzdy zráža a odvádza 4% do jeho zdravotnej poisťovne. Firma-zamestnávateľ – podobne ako v prípade sociálneho poistenia – sa ako zamestnávateľ registruje v danej zdravotnej poisťovni, resp. viacerých poisťovniach ešte pred zamestnaním prvého zamestnanca. Od prvého dňa pracovného pomeru prihlási zamestnanca a z jeho mzdy-vymeriavacieho základu platí z vlastného vrecka navyše odvody-preddavky v sadzbe 10%. Dokopy teda odvádza 14%. Za zamestnancov sa na účely zdravotného poistenia považujú aj štatutári obchodných spoločností a od januára 2013 aj dohodári s pravidelným a nepravidelným príjmom.
- SZČO – každý, kto dosahuje tzv. aktívne príjmy z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti a je zaregistrovaný na daňovom úrade, tj má pridelené DIČ. Odvody sa neplatia z pasívnych príjmov – tj z príjmov z prenájmu nepodnikateľov, z príjmov za použitie diela – a zároveň ani z príjmov za výkon činnosti osobného asistenta. SZČO sa zdravotnej poisťovni povinne prihlasuje sám (resp. prostredníctvom jednotného kontaktného miesta) a to pri vzniku oprávnenia na podnikanie V priebehu roka platí preddavky (v minimálnej, resp. vypočítanej výške) a po skončení roka mu zdravotná poisťovňa vyčísli jeho nedoplatok či preplatok v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia.
- poistenec štátu – ide o viacero typov osôb, ktoré nie sú zárobkovo činné a z tohto titulu za nich hradí poistné štát, napr. starobní dôchodcovia, študenti denného štúdia do veku 30 rokov, mamičky (či oteckovia) poberajúce materské či rodičovský príspevok, nezamestnaní atď.
- samoplatiteľ – nie je ani zamestnancom, ani podnikateľom (tj. SZČO) ani zaňho odvody neplatí štát, no poistený byť musí. Inak povedané: ide o dobrovoľne nezamestnaného. Ako samoplatiteľ si zdravotné odvody musí platiť okrem iného aj podnikateľ, ktorý podniká prostredníctvom svojej jednoosobovej eseročky a zároveň v nej (a ani v inej firme) nie je zamestnancom.
Zdravotnému poisteniu podliehajú napr. aj dividendy
Títo platitelia platia odvody z príjmu prislúchajúceho danej skupine – teda zamestnanci a ich zamestnávatelia z plnenia, ktoré im poskytuje zamestnávateľ, SZČO z príjmu z podnikania, ostatní zo zákonom určeného minimálneho vymeriavacieho základu. Okrem toho platia všetky skupiny zdravotné odvody aj z týchto špecifických príjmov:
- dividendy – tj podiely na zisku obchodnej spoločnosti (napr. eseročky) alebo družstva vyplatené spoločníkom či štatutárom, vrátane vyrovnacieho podielu, podielu na likvidačnom zostatku a podielu tichého spoločníka. Aktualizácia: uvedené platilo v r. 2011 – 2016 – a vlastne pre dividendy zo ziskov za tieto roky aj stále platí. Z dividend vyplatených zo ziskov dosiahnutých za r. 2017 a neskôr sa platí už len daň z príjmov.
- kapitálové príjmy – napr. úroky a iné výnosy z úverov a či úrokové výnosy zo zmeniek (§ 7 zákona o dani z príjmov), teda len tých pár kapitálových príjmov, ktoré nie sú zdanené zrážkovou daňou z príjmov
- ostatné príjmy– napr. rôzne príležitostné príjmy prevyšujúce sumu oslobodenú od dane či napríklad nedávno diskutované výhry zo súťaží (§ 8 zákona o dani z príjmov).
A ako prebieha platenie poistného?
- počas roka platia poistenci preddavky na zdravotné poistenie – z rôznych vymeriavacích základov v rôznych sadzbách, vo väčšine prípadov však aspoň minimálny preddavok z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý je pre každú skupinu poistencov určený inak.
- celkové poistné sa vyčísli po skončení roka v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia. Výsledkom je buď preplatok, nedoplatok alebo je všetko v poriadku. Do roku 2011 sme sa s RZZP trápili my , od r. 2012 vyhotovujú za poistencov RZZP samotné zdravotné poisťovne.
- poistenci so zdravotným postihnutím platia vo väčšine prípadov poistné v polovičnej sadzbe (napr. zamestnávateľ 5%, zamestnanec 2%, SZČO 7% atď.)
Zákon o zdravotnom poistení je výrazne kratší než jeho kolega – ” zákon o sociálnom poistení”, na druhej strane však pre jednotlivé situácie výrazne viac “pomotanejší”. Dobrou správou je, že po niekoľko rokov trvajúcom experimente (2011 – 2016) sa už neplatia zdravotné odvody z dividend – no pri vyplácaní dividend za “postihnuté” roky odporúčam byť opatrnejší. Viac:
O autorovi: Peter Furmaník
Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.