Cena za spracovanie účtovníctva: tak veľa? tak málo?

Stará téma. Cena, ktorú účtovníci fakturujú svojím klientom-podnikateľom, sa podnikateľom často zdá privysoká a účtovníkom zas príliš nízka. Dnes sa pokúsim pozrieť na pohľady oboch strán a tak trochu oba rozdielne názory prepojiť či aspoň prispieť k všeobecnému porozumeniu :). Pravdu majú totiž obe strany.

 

Pohľad podnikateľa: účtovnícke služby pre mňa nemajú žiadnu hodnotu

 

Častokrát naozaj nemajú. Zvládnuť účtovnú agendu, daňové zákony či iné predpisy + povinnosti vyžaduje totiž od podnikateľa predovšetkým štát. Zákonom mu prikáže “urob toto a toto”, pričom žiadneho úradníka nezaujíma, koľko to firmu bude stáť alebo či na to vôbec má. Zabezpečiť či viesť milión evidencií (okrem účtovnej aj napr. požiarnu, BOZP či ochranu osobných údajov) totiž skutočne čosi stojí – minimálne teda náklady na účtovníka, príp. jeho kanceláriu, softvér atď.

 

Čo býva aj v praxi dôvodom, prečo bude účtovník pre podnikateľa znamenať tak trochu guľu na hode, piate koleso na voze či inak definovanú príťaž. Jednoducho táto služba neprispieva podnikateľovi k jeho biznisu, nepomáha mu v ňom, nezlepšuje produkt ani nezvyšuje zisky. Na rozdiel napr. od marketérov, tvorcov webstránok či obchodníkov – tí sú skutočne v prvej línii a generujú tržby, zisky, skrátka peniaze. Účtovník – rovnako ako ekonóm, daňový poradca či právnik – však nie. Tieto profesie zabezpečujú len servis a už z tohto pohľadu je akosi prirodzené, že nie sú ohodnotení rovnako ako napr. obchodníci.

 

Áno, je pravda, že jednou z úloh či výstupov účtovníka nie je papierovanie pre štát, ale poskytovanie použiteľných prehľadov pre samotného podnikateľa, ktorý ich môže používať pri rozhodovaní, riadení, investovaní atď. Uvedené však platí predovšetkým v prípade väčších firiem. Malí živnostníci či šéfovia malých firiem si základné počty vedia spočítať za pár sekúnd aj bez papierov. Pre nich je účtovník skutočne len akýmsi zlom, ktoré si vyžaduje štát.

 

K tomu postreh: dúfam, že sa nikto neurazí, keď som dal na jednu úroveň účtovníkov aj právnikov. Zodpovednosť a vyžadované know-how či prínos pre biznis bývajú častokrát rovnaké, i keď na druhej ocenenie z pohľadu spoločnosti (a teda aj v peniazoch) predsa len rozdielne.

 

Pohľad účtovníkov: za kvalitnú a zodpovednú prácu …

 

Teraz sa pokúsim obhájiť účtovníkov. Lebo v tom, že ich profesia je náročná, zodpovedná a veľmi prácna, majú svätú pravdu. Častý pohľad laickej verejnosti typu “účtovníctvo je len ťukanie do počítača” niektorých profíkov rozosmeje, iných pichne pri srdci. Skúsim teda ilustrovať, čo taká cena za spracovanie agendy externým účtovníkom obnáša:

 

  • vedomostne náročná, komplexná + babravo-ručná práca – ok, v jednom z prvých krokov dostane účtovník od podnikateľa balík dokladov – jeho úlohou je ich viac-menej roztriediť, každý jeden preštudovať z niekoľkých hľadísk (minimálne účtovníctvo, daň z príjmov + DPH) a spracovať. Okrem iného teda naozaj “naťukať” do počítača a zabezpečiť, aby sedeli všetci evidencie – logicky, vecne a hlavne aby boli dodržané všetky zákonné pravidlá a postupy. Ak nejaký doklad chýba, nesedí alebo je vystavený nesprávne, kontaktovať podnikateľa a častokrát aj jeho dodávateľa. V konečnom dôsledku nejde teda len o “fyzické” spracovanie, ale o komplexné posúdenie, vyžadujúce si svoje know-how a sprevádzané príslušnou zodpovednosťou.
  • prácu nie je možné vykonať jednorazovo – to znamená spracovaním jedného mesiaca a odoslaním výkazov, priznaní či prehľadov sa “journey” nekončí – ako to napr. môže povedať grafik, autor webu či inštalatér po odovzdaní toho svojho diela. K danému mesiacu je potrebné sa často neustále vracať, minimálne na konci roka pri prácnej účtovnej uzávierke. A často aj neskôr – kvôli rôznych kontrolám zo strany úradov (daňový, colný, sociálna či zdravotné poisťovne), hľadať, spomínať si čo a prečo takto bolo a vysvetľovať. Skrátka stav neustálej rozpracovanosti.
  • profesná zodpovednosť – podobne ako elektrikár či stavbár je za svoju prácu zodpovedný aj účtovník. Najčastejšie sa prejavuje pri prípadných pokutách za chyby vo vedení účtovníctva, zistených pri daňovej či inej kontrole. Úzko súvisí s predchádzajúcim bodom – agendu jedného roka môže ktorýsi z úradov skontrolovať napr. o 5 až 10 rokov. Spánok je teda málokedy stopercetne pokojný….:)

Profesná zodpovednosť sa v praxi minimalizuje komerčným poistením – čo je zas len náklad, tj peniaze. Zaujímavosťou poistiek účtovníkov je však fakt, že kryje chyby v účtovníctve – nie však tie skrývajúce sa v daniach, za tie môžu byť zodpovední len daňoví poradcovia. Čo je zas iná káva a téma – väčšina podnikateľov, ktorým nie sú sympatické ceny účtovníkov, by pri cenách za služby daňových poradcov asi zabalili biznis.

  • komunikácia s úradmi, partnermi a zamestnancami – doklad často nestačí, informácie je potrebné neustále zisťovať, dopĺňať, overovať, skrátka komunikovať. S úradníkmi na úradoch (odmyslite si e-mail, ide to iba telefonicky – ak máte šťastie), s dodávateľmi či odberateľmi klienta-podnikateľa a pri spracovaní mzdovej agendy často aj s jeho zamestnancami. Čas + energia.
  • konzultácie, názory a dobré rady – vo väčších firmách býva – aspoň teda občas – ekonóm akousi pravou rukou či poradným orgánom vedenia. V menších denným konzultantom – ako má vyfakturovať toto, z ktorého účtu zaplatiť tamto, môže ísť toto do nákladov? Okrem toho rastie v poslednom období záujem o optimalizáciu :) Know-how však nerastie na strome.
  • zastupovanie pri daňovej kontrole – svoje dielo by si mal každý obhájiť sám. Okrem iného preto, že vysvetľovať odborné témy pred daňovým kontrolórom podnikateľ často nemusí vedieť či na to nenájde čas a vôľu. Uvedené však znamená návštevy a cesty na úrad a celkovo opäť čas či energiu.
  • učiť sa, učiť sa, učiť sa – áno, neustále školenia, semináre, príručky, zmeny, zmeny a zmeny, ktorých je v slovenskom podnikateľskom prostredí nezdravo veľa. Pravdupovediac sú tieto zákony ťažko nestabilné a protipodnikateľsky neprehľadné a osobne si myslím, že ovládať dokonale všetky pravidlá a zákony nedokáže na 100% nikto, nech už sa tituluje akokoľvek. Mňa osobne to baví a preto existuje aj tento blog, štandardný účtovník či mzdár však má čo fyzicky robiť celý deň, aby zvládol všetko povinnosti, nieto sa po večeroch hrajkať s paragrafmi. V konečnom dôsledku sú semináre a príručky zas len náklady, ktoré sa musia prejaviť v cenách.

 

Osobne chápem jednu aj druhú stranu, tak trochu zastupujem obe. Téma však môže vzbudiť vášne. Určite ďakujem za každý diskusný príspevok, ktorý bude naozaj k veci.

 

PS Pred Vianocami som napísal 100-tý článok na tomto blogu, dnes je tu ďalšie výročie: ĽudskouRečou.sk má už 2 roky :) (článok je z 1/2013)

 

 


O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.

Share This