Úradníci v EÚ by namiesto vysedávania medzi papiermi mohli skúsiť reálne podnikať. Inak len vymýšľajú stále nové a nové komplikácie pre cezhraničné či celosvetové on-line podnikanie, ktoré by bez nich bolo v súčasnosti úžasne jednoduché. Jednou z budúcoročných noviniek je zdaňovanie elektronických služieb a súvisiaca byrokracia – áno, týka sa napr. vývojárov mobilných aplikácií. Pred pár rokmi na žiadosť jedného z nich riešil a publikoval prípadovú štúdiu ohľadne predaja aplikácií prostredníctvom Google Play. Od januára 2015 je všetko inak. (a od januára 2019 tak trochu zas) Skúsme.
Pôvodný článok z r. 2014 je aktualizovaný pre rok 2021.
Elektronické služby (všeobecne) a DPH do 31.12.2014
V prípade DPH a služieb – najmä služieb poskytovaných medzi rôznymi krajinami – je podstatným pojem “miesto dodania”. Určuje, v ktorej krajine sa služba zdaní (resp. ktorý z partnerov platí DPH) a teda aj podľa akých zákonov. Pravidiel pre určenie miesta dodania je mnoho a sú pomerne komplikované. Pre elektronické služby* – platili do konca roka 2014 tieto:
- ak slovenský podnikateľ dodáva elektronickú službu inému podnikateľovi, miestom dodania je krajina odberateľa – služba sa teda zdaní v tejto krajine podľa miestnych pravidiel. Slovenský dodávateľ ju fakturuje za cenu bez DPH (ak ide o platiteľa DPH), neplatiteľ DPH postupuje rovnako a tomu sa dodávka dokonca nepočíta do obratu pre povinnú registráciu za platiteľa DPH;
- ak slovenský podnikateľ dodáva elektronickú službu súkromným osobám do EÚ, miestom dodania je krajina dodávateľa, tj Slovensko. Slovenský dodávateľ platiteľ DPH ju fakturuje za cenu vrátane slovenskej DPH, neplatiteľ DPH síce za cenu bez DPH, no dodávka s miestom dodania v SR sa mu do sledovaného obratu počíta;
- ak slovenský podnikateľ dodáva elektronickú službu súkromným osobám mimo EÚ, miestom dodania je každá z krajín, v ktorej sa títo odberatelia nachádzajú. Čo pri hromadnom predaji aplikácií do x krajín v symbolických sumách (napr. 1 EUR) znamená prácu nad hlavu. Slovenský dodávateľ však môže využiť pravidlo, že ak odberateľ neoznámil svoje IČ DPH, môže ho považovať za súkromnú osobu – dodávku tak zdaní v SR (platiteľ DPH), príp. nezdaní (neplatiteľ DPH).
*Pod pojmom “elektronické služby” sa v zmysle predpisov pre DPHr ozumejú rôzne dnes časté nehmotné produkty, predávané prostredníctvom webov na diaľku a automaticky – fotografie, webové šablóny, softvérové moduly, e-booky, on-line kurzy, hry, členské sekcie, médiá či napríklad mobilné aplikácie.
Prípadová štúdia ohľadne predaja aplikácií prostredníctvom Google Play v skratke (do 31.12.2014):
V zmysle zmluvy medzi slovenským vývojárom a Googlom sa Google nepovažoval za sprostredkovateľa, ale pri predaji aplikácií išlo vždy o priamy vzťah medzi vývojárom a konečným spotrebiteľom – skúmať je teda potrebné tento obchod. Konečných spotrebiteľov však – a rovnako napr. ani krajinu ich pôvodu – nie je možné ľahko identifikovať, preto slovenský vývojár (neplatiteľ DPH) určil ako miesto dodania zakaždým SR: aj pre odberateľom zo SR, aj pre odberateľom z EÚ a rovnako aj pre odberateľov z tretích krajín. Príjmy z predaja, zbierané v účte služby Google Play sa mu však počítali do obratu pre povinnú registráciu za platiteľa DPH. Podrobnejšie ešte raz v tomto článku.
Elektronické služby (všeobecne) a DPH od 1.1.2015
Od januára 2015 pribúda do pravidiel DPH jedno nové: miestom dodania elektronických služieb súkromným osobám-nepodnikateľom bude zakaždým krajina odberateľa. Očividným cieľom je vybrať viac na DPH, ak by to však úradníci zariadili bez súvisiacej extrémnej byrokracie, dalo by sa to prežiť. Už teraz totiž na stránke Finančnej správy pribudol rad usmernení vrátane podrobných vysvetliviek k tomu, čo chceli eurobyrokrati vlastne povedať – napísané sú úžasne a sú mimoriadne vhodné na vianočné čítanie…
Slovenský dodávateľ elektronických služieb má od januára 2015 2 možnosti:
- buď sa zaregistruje v každej z krajín, v ktorej sídlia jeho odberatelia (súkromné osoby), resp. jednoducho zdaní predaje v každej krajine podľa miestnych pravidiel – čo v prípade množstva krajín neznie príliš lákavo
- alebo využije tzv. Mini One-stop-shop (MOSS) úpravu – čiže zaregistruje sa iba v jednom zo štátov, v ktorom sa nachádzajú ich zákazníci (súkromné osoby), ktorým poskytuje uvedené služby. Takýto štát sa bude nazývať “štát identifikácie”. V tomto štáte raz za štvrťrok podá tzv. “osobitné daňové priznanie k DPH”, v ktorom priznajú DPH z týchto služieb predaných súkromným osobám v celej EÚ.
Dôležitá vec: uvedené povinnosti sa týkajú nielen platiteľov DPH, ale aj všetkých ostatných podnikateľov.
A teraz predaj aplikácií v Google Play od 1.1.2015:
Vo svojich aktualizovaných podmienkach spolupráce s vývojármi Google oznamuje, že od januára 2015 je zodpovedný “za stanovenie, účtovanie a odvádzanie DPH za všetky nákupy aplikácií a obsahu v Obchode Google Play uskutočnené zákazníkmi z EÚ”. Vzhľadom na predpoklad pri elektronických službách (uvedený v spomenutých vysvetlivkách) sa každý sprostredkovateľ pokladá za osobu, ktorá službu prijala a ďalej poskytla (teda v tomto prípade Google). Odteraz teda – aspoň v EÚ – nepôjde o priamy vzťah medzi dodávateľom (vývojárom) a zákazníkmi aplikácie, ale naopak: prvý vzťah bude medzi vývojárom a Google Play, druhý medzi Google Play a zákazníkmi.
Čo to znamená pre vývojárov, tj dodávateľov mobilných aplikácií:
- vývojár-platiteľ DPH – príjem z predaja Google očistí od DPH a túto DPH odviedie EÚ. Vývojár dostane iba svoj podiel (70%) na predajnej cene bez DPH (z 1 EUR pôjde pri sadzbe 20% o 0,58 EUR) . Predaj aplikácie Googlu znamená v reči DPH dodanie služby do EÚ – slovenský vývojár teda DPH neovádza a dodávku Googlu uvádza v súhrnnom výkaze;
- vývojári-neplatitelia DPH – doteraz inkasovali celých 70% z predajnej ceny, z ktorej DPH neplatil nikto; po novom budú inkasovať menej – tj iba 70% z predajnej ceny očistenej od DPH, ktorú EÚ odvedie Google (čiže spomenutých 0,58 EUR). V každom prípade – rovnako ako pri platiteľoch DPH – pôjde o poskytovanie služieb do EÚ (tj Googlu): každý vývojár by sa teda mal registrovať pre DPH v zmysle § 7a zákona o DPH a dodávky Googlu uvádzať v súhrnnom výkaze.
Naopak, čo sa týka zákazníkov v krajinách mimo EÚ, Google “dáva ruky preč”: “Ak predávate aplikácie v krajine, ktorá nie je uvedená v zozname vyššie, zodpovedáte za zistenie príslušných daňových sadzieb pre predaj vašich aplikácií vo všetkých jurisdikciách, kde sa vaše aplikácie predávajú, a za odvedenie týchto daní príslušným daňovým úradom”. Jednoducho ide opäť o vzťah medzi vývojárom a zákazníkmi v jednotlivých tretích krajinách (tu už pravidlá EÚ neplatia) a miesto dodania každej takejto služby je v každej z krajín, v ktorých sídli zákazník (súkromná osoba). Vývojár by si pri predaji mal sám nastaviť sadzbu DPH platnú v príslušnej tretej krajine.
Podľa mojich informácií to však 99% vývojárov nerobí ani neurobí – v praxi môže ísť o stovku krajín, pričom v každej z nich ide o pár predajov v hodnote napr. 1 EURa. Zisťovať si podmienky pre každej z týchto krajin – napr. kontaktovať úrady či poradcov napr. v Brazílii – je nad ľudské sily nielen vývojára, ale aj každého daňového poradcu či právnika. Pre istotu odpoveď z Finančnej správy:
ak su digitalne sluzby poskytnute zakaznikom – nezdanitelnym osobam, ktore su usadene v tretich statoch, plati, ze je to dodanie sluzby mimo predmetu smernice 2006/112/ES ako aj mimo posobnosti zakona c. 222/2004 o DPH. O prislusnych a potencialnych povinnostiach vyplyvajucich z pravidiel platnych v krajinach spotreby – v tretich statoch odporucame zdanitelnym osobam informovat sa u kompetentnych danovych organov v prislusnych tretich statoch.
Znie to hrozne, beznádejne a hlúpo. Jediným svetlom pre vývojárov je dúfať v to, že ich prípadné predaje z každej z otáznych krajín budú miestne úrady vzhľadom na minimálne sumy považovať za irelevantné, resp. to nebudú riešiť vôbec.
Toľko je môj výklad. Doteraz som nič podobné pre vývojárov aplikácií nenašiel – ak však máte na vec svoj názor, budem rád, ak ho napíšete do komentára.
Stručne v niekoľkých bodoch som pravidlá a povinnosti týkajúce sa MOSS rozobral aj v e-booku “Ako na daňové priznanie k DPH – ľudskou rečou”, ktorú jej doterajší ako aj noví čitatelia budú mať k dispozícii o pár dní.
Elektronické služby resp. digitálne produkty (všeobecne) a DPH od 1.1.2019
Európski úradníci po 4 rokoch pochopili, že ich násilné zjednocovanie digitálneho trhu podnikateľom skomplikovalo život – mnohé EÚ či “non-EU” firmy po zavedení zdaňovania predaja digitálnych produktov najmä z dôvodu skomplikovania predaja totiž jednoducho svoj biznis “zavrelo”. Preto od januára 2019 sa najmä na malé a začínajúce projekty vzťahujú nové pravidlá pre zdaňovanie predaja digitálnych produktov súkromným osobám a firmám bez IČ DPH:
Ak slovenský podnikateľ predáva digitálne produkty:
• súkromným osobám so sídlom, bydliskom alebo miestom obvyklého zdržiavania v inej krajine EÚ
• alebo firmám bez IČ DPH so sídlom, bydliskom alebo miestom obvyklého zdržiavania v inej krajine EÚ
• a celková hodnota týchto predajov do iných krajín EÚ nie je viac ako 10 000 EUR v prebiehajúcom kalendárnom roku a nepresiahla 10 000 EUR ani v tom minulom,
miestom dodania je Slovensko. Podnikateľ registrovaný pre § 7a nemusí riešiť – teda platiť ani vykazovať – DPH z týchto predajov. Ako neplatiteľ DPH DPH-čku v SR neplatí. Ak by išlo o platiteľa DPH, DPH-čku platí, no na Slovensku a slovenskú, nie v krajine spotreby.
Ak však túto hodnotu presiahne, miestom dodania je práve príslušný štát odberateľa (spotreby). V tomto prípade sa použije osobitné pravidlo určenia miesta dodania služby v zmysle § 16 ods. 14 zákona o DPH. DPH sa teda platí tomuto štátu. A slovenský podnikateľ má opäť 2 možnosti:
- buď sa zaregistruje v každej z krajín, v ktorej sídlia jeho odberatelia (súkromné osoby), resp. jednoducho zdaní predaje v každej krajine podľa miestnych pravidiel – čo v prípade množstva krajín neznie príliš lákavo
- alebo využije tzv. Mini One-stop-shop (MOSS) úpravu – čiže zaregistruje sa iba v jednom zo štátov, v ktorom sa nachádzajú ich zákazníci (súkromné osoby), ktorým poskytuje uvedené služby. Takýto štát sa bude nazývať “štát identifikácie”. V tomto štáte raz za štvrťrok podá tzv. “osobitné daňové priznanie k DPH”, v ktorom priznajú DPH z týchto služieb predaných súkromným osobám v celej EÚ.
Podnikateľ, ktorý už zdaňovaniu predaja digi-produktov do EÚ podlieha – a to prostredníctvom MOSS-u – a pravdepodobne splní podmienku obratu v priebehu nasledujúcich 2 rokov, môže dobrovoľne požiadať o zrušenie registrácie k MOSS-u. Finančná správa v zasielaných e-mailoch však upozorňuje, že na to, aby sa z MOSS-u (a teda platenia DPH z predaja do EÚ) “vyvliekol” už od 1. štvrťroka 2019, potrebuje žiadosť poslať najneskôr do 16. decembra 2018.
Pravidlá pre podnikateľa, dodávajúceho služby do EÚ prípadne nakupujúceho služby a digitálne produkty zo zahraničia som zhrnul do uceleného eBooku “Podnikateľ registrovaný podľa § 7a zákona o DPH – ako na to (ľudskou rečou).” Ako na súhrnný výkaz, ako na faktúry, ako na daňové priznanie k DPH či MOSS. Maximum situácií z praxe a tipy, riešenia či pikošky.
Elektronické služby resp. digitálne produkty (všeobecne) a DPH od 1.7.2021
Od júla 2021 je to zas trochu inak:
- princíp pre zdanenie digitálnych produktov – do 10 000 EUR v SR, nad 10 000 EUR v krajine zákazníka DPH-čkou zákazníka – ostáva. Najmä pre podnikateľov, ktorí poskytujú len digitálne produkty, resp. služby rozhlasovaného a TV vysielania a telekomunikačných služieb
- ak však daný podnikateľ predáva aj tovar – rovnako súkromným osobám či subjektom bez IČ DPH bývajúcim či usídleným v inej krajine EÚ – do sumy 10 000 EUR sa počítajú aj takéto predaje tovaru. Po novom “predaj tovaru na diaľku” (namiesto doterajšieho “zásielkového predaja”)
- po prekročení limitu 10 000 EUR teda slovenský podnikateľ zdaňuje všetky predaje elektronických, TV, rozhlasových a telekomunikačných služieb a rovnako aj tovaru nezdaniteľným osobám z EÚ miestnou DPH-čkou príslušnej krajiny
- na daný účel sa samozrejme môže zaregistrovať v každej z krajín spotreby (a v nej podávať a platiť čo treba) alebo využiť jednotné kontaktné miesto. Od 1.7.2021 namiesto MOSS bude OSS
- cez OSS bude však možné zdaniť aj iné predaje služieb nezdaniteľným osobám, ktorých miesto dodania sa určí podľa niektorého z osobitných pravidiel určenia miesta dodania služieb – napr. predaj lístkov z konferencie organizovanej slovenskou firmou v ČR.
Stiahni si 10 +2 tipov, ako zvládnuť daňové priznanie k DPH ako profík
alebo preskoč rovno na profi návody:
O autorovi: Peter Furmaník
Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.
Dobrý deň,
ďakujem za článok, prečítal som si ho a snažil som sa aj diskusiu a pri envate mi napadla podobná situácia, ktorá mi však po prečítaní nie je úplne jasná. Som freelancer a plánujem cez freelancerský portál, ktorý je z USA, ale je registrovaný pre DPH (má IČ DPH začínajúce EU) dodávať programátorské služby. Funguje to podobne ako envato, že portál je sprostredkovateľ, ktorý si berie províziu z transferovaných peňazí, aj keď vzťah je priamo s klientom. Ak je tento klient v USA a portál registrovaný v EU pre IČ DPH si z peňazí vezme províziu a poskytne mi to ako elektronickú službu (na faktúre to uvádzajú ako servisný poplatok a k nemu prirátajú DPH, ak im neuvediem moje IČ DPH), musím sa registrovať pre IČ DPH u nás na slovensku a odvádzať DPH tu alebo to môžem nechať na nich, že to odvedú oni?
Ďakujem za odpoveď
Povinnost registracie pre DPH ti vznika vtedy, ked poskytnes alebo prijmes sluzbu z alebo do inej krajiny EU. Tvoj “partner” sidli v USA, tak by som DPH neriesil. To, ze ma IC DPH, nie je tvoja starost. Nase zakony hovoria o povinnosti pre registraciu podla sídla partnera, nie o tom, ci ma IC DPH alebo nema. Ak sa mylim tak ma opravte :)
Ako má vlastne znieť faktúra čo sa týka uvedenia dph ak som neplatca dph, registrovaná podľa 7a, chcem predať ebook:
1) do EU súkromnej osobe
2) do EU firme platcovi DPH – predpokladám, bez DPH ale uvediem prenos daňovej povinnosti ?
3) do EU firme, neplatcovi DPH – predpokladám bez DPH, neuvádzam na faktúre nič ?
4) mimo EU súkromnej osobe
5) mimo EU firme platcovi DPH
6) mimo EU firme neplatcovi DPH
Nejako sa v tom stále strácam. A aké výkazy a podania urobím v akom štáte ?
zdravim, chcem sa podakovat za super zhrnutie a clanok
mal by som otazocku:
som registrovany pod 7a a taktiez MOSS a raz za cas si kupim TOVAR z Ciny alebo Nemecka na firmu – napr. hardware na server, vsetko spolu do 1000 euro (cize menej ako §7)
moja skromna otazka je:
– mozem ziadat EU dodavatelov aby mi fakturovali bez dph, kedze mam IC DPH zo §7a
– mam urobit samozdanenie pre nakupy tovaru z EU kt. bol fakturovany bez DPH
– mam zahrnat DPH vyrubene colnym uradom v danovom priznanie v niektorom riadku (som iba 7a) pre nakupy z Ciny
– ak sa stane ze mi dodavatel z EU vystavi fakturu z ich DPH (napr. z DE) mam narok si ziadat “vat refund”
dik moc, ak niekto vie…
prečítal som zopár Vašich článkov a aj pár zákonov a musím povedať, že Vaše články majú veľkú pridanú hodnotu!
Rád by som sa každopádne spýtal, že v prípade, keď si napríklad kúpim šablónu z Themeforest od Envato ako súkromná osoba, som povinný podať daňové priznanie k DPH a zaplatiť z tohto nákupu DPH? Môžem určité elektronické služby z krajín EU kupovať aj ako súkromná osoba, s tým, že si nakúpim tieto služby aj s DPH aj v prípade, že som živnostník uplatňujúci si paušálne výdavky a teda vedúci si iba daňovú evidenciu, so zámerom vyhnúť sa nepríjemnej byrokracii vyplňovania a podávania daňového priznania k DPH za danú službu prijatú z ostatných krajín EU? V prípade, že mám určité služby ako hosting a domén už nakúpené aj s DPH ako súkromná osoba a časom sa stanem živnostníkom využívajúcim aj tieto služby na komerčné účely, pozerá sa na tieto služby daňový úrad ako na služby spadajúce do prípravy na podnikanie zdaniteľnej osoby, čo podľa rozhodnutia súdneho dvoru by malo byť samozdanené, ak som ten výklad dobre pochopil? ďakujem za prípadné objasnenie
Díky Peter
Ak si kúpiš takúto službu (tj šablónu či napr. hosting) zo zahraničia ako súkromná osoba, DPH nie si povinný riešiť. A môžeš ich kupovať ako súkromná osoba aj keď si podnikateľ, len o tom nesmie nikto vedieť :)
A tej tretej otázke celkom nerozumiem: resp. aký rozsudok ESD máš na mysli?
Zdravim, ja si myslim ze pri predaji aplikacii zákazníkom sidliacim mimo EÚ sa nove zakony netykaju a teda tymto zákazníkom je mozne predavat elektronicke sluzby bez DPH. Chapem tomu spravne?
Mrknite do tabulky v prilozenom odkaze “EU BUSINESSES supplying to: Business or consumer outside the EU : ZIADNA DPH” http://ec.europa.eu/taxation_customs/taxation/vat/how_vat_works/telecom/index_en.htm#microbus
Ďakujem, Lukáš. Z EÚ im ich predáme bez DPH, podľa nových pravidiel to vyzerá/vyzeralo, že DPH sa platí v krajine spotreby, tj v krajine odberateľa.
Z linku, ktorý si poslal:
Usually no EU VAT charged. But if the service iseffectively used & enjoyed in an EU country, that country can decide to levy VAT.
Tj, ak sa produkt spotrebuje v krajine EÚ, niektoré krajiny si môžu stanoviť, že ju zdania.
Tiez som si to zpociatku myslel, ze sa to tyka i zakaznikov mimo EU, dokym som si nepozrel znenie tejto skvelej novely v anglictine. Strucne: ide mi o predavanie webových sablon a podobnych elektronických sluzieb prostredníctvom Envato ako do krajin EU, tak i mimo EU. Predaje do EU, resp. DPH z týchto predajov, zabezpecuje Envato (podobne ako Google Play), krajiny mimo EU neriesia.
Modelova situacia: Moja jedna sablona sa preda zakaznikovi (nezdanitelnej osobe) do EU a DPH riesi v tomto pripade Envato. Rovnaka sablona sa preda aj zakaznikovi do USA, Envato vystavi fakturu na tohto zákazníka bez DPH – treba k tomu nieco dodanovat? Podla toho linku myslim ze nie, ale neviem si predstavit nic konkretnejsie pod tym dodatkom “Ak sa spotrebuje v krajine EU…”.
Ja som tomu rozumel tak, že DPH má dodávateľ riešiť priamo v danej krajine mimo EÚ – podľa jej miestnych zákonov (napr. registrácia, daňové priznanie). Čo je samozrejme neuskutočniteľné. Ok, tak tento článok situáciu trochu upokojuje. A osobne si myslím, že tretím krajinám sú nejaké EÚ pravidlá pre DPH ukradnuté.
Super, takze o povinnost menej :)
Ako je to prosim este z dodavanim sluzieb zakaznikom usidlenym v EU prostrednictvom Envato (australska firma), ktora rovnako ako Google je zodpovedna za stanovenie, uctovanie a odvadzanie DPH v EU? Budem neplatca DPH, registrovany podla paragrafu 7a (pretoze mesacne budem platit za softver od Adobe), nevyplynu mi nejake danove povinnosti tykajuce sa aj tychto predajov sukromnym osobam/podnikatelom do EU? V mojej evidencii budu vystupovat len prijmy bez DPH?
Envato je samostatná rozsiahla téma, ktorú oni sami riešia od začiatku roka akoby “hodení do vody”. Rozumiem tomu tak, že síce Envato v biznis vzťahu nevystupuje ako sprostredkovateľ a vývojár predáva priamo zákazníkom (model “platform”), no na účely DPH sa stáva sprostredkovateľom, tj z predajov v EÚ odvádza DPH v EÚ. Vývojár by sa mal registrovať podľa § 7a a za predaje Envatu podávať súhrnný výkaz.
Registracia podla 7a a podavanie suhrneho vykazu sa vsak tyka len pri dodani sluzby do EU, teda pokial ja predam sluzbu Envatu, ktore sidli v Australii a oni to nasledne dodaju do EU zakaznikovi, mna by sa nemala tykat registracia vobec,ci zle chapem? Dph aj suhrny vykaz budr riesit Envato.
Ja tomu rozumiem tak, že pre predaje súkromným osobám v EÚ sa v EÚ registrovalo Envato, a vývojár teda predáva Envato s IČ DPH – tieto predaje teda uvádza v súhrnnom výkaze.
Predaje firmám s IČ DPH – tie tiež uvádza v súhrnnom výkaze.
Chapem, znie to logicky… pokial som vsak znovu neprecital obchodne podmienky, kde pisu, ze vyvojar predava Envatu a kedze Envato nie je EU entitou, neuplatnuje sa ziadna DPH. Nepacia sa mi vsak faktury, kde vystupuje vyvojar ako predajca a zakaznik je skutocny koncovy prijimatel, nie Envato. Bud si odporuje Envato, alebo som blbec ja :)
——–
– As a result for EU VAT purposes only the author is deemed to have sold the item to Envato. Since Envato is not an EU entity, there is no further EU VAT applicable.
– We don’t have a physical presence in Europe, but here are the address and MOSS details that appear on EU VAT invoices.
Link na vzorove faktury:
https://help.market.envato.com/hc/en-us/articles/204416900
———-
P.S. A este jednu vec tykajucu sa provizii: The author pays an author fee to Envato. You will receive a non-VAT service fee invoice for all author fees and you can use this for accounting for income tax …. non-VAT service je sluzba oslobodena od DPH? V tom pripade by sa nemuseli zdanovat ich provizie
Envato je v biznis schéme iba sprostredkovateľom, preto tie faktúry konečným zákazníkom. Len na účely DPH – resp. nových európskych pravidiel pre predaj digitálnych produktov v EÚ – sa v EÚ zaregistrovala pre DPH. Inak stále vystupuje len ako “platform”. Tak tomu rozumiem ja.
Provízie: je to poplatok za službu (čiže o.i. daňový výdavok vývojára, ako píšu), no VAT free asi znamená, že je oslobodená. Vec diskusie a ubezpečujem Ťa, že slovenské daňové úrady (a vzhľadom na nulovú diskusiu na webe aj SK daňoví poradcovia) nemajú o povahe tohto poplatku ani poňatia.
Nakupujem na Envato. Ako ste overili to ich ICDPH? Keď začína s EU? Ďakujem
Nedá sa overiť. Doteraz som to uvádzal bez overenia. No napísal som na Fin správu a tam mi potvrdili, že pri zahraničných faktúrach IČ DPH nie je povinný údaj (ak na faktúre uvedené nie je, v kontrolnom výkaze sa neuvádza – z tohto to vychádza)
Ale do kontrolného ide, že? Všetky tri faktúry myslím. Najprv som vetu vyššie pochopila tak, že sa celá transakcia v KV neuvádza. Ale Envato sám tvrdí, že je to číslo pre reverse charge, takže mu ich museli prideliť. Možno je to číslo platné pre celú EU. Na faktúrach práveže uvedené je, takže do KV ho uvádzať budem. Jedna z tém je od kanaďana, je tam že: Supplier for VAT purposes… toľko papierovačiek kvôli takejto sume.
Dosť mi narobili problém s kurzami, ale v mene “pravdivého a verného obrazu” som sa rozhodla hneď použiť kurz z paypalu.
Nikde nie je žiaden poriadny návod (myslím aj s postupmi účtovania aj s vplyvom na DPH), možno námet na článok? Ďakujem
Do kontrolného ide – teda faktúry, ktoré podliehajú samozdaneniu (bez ohľadu na nárok na odpočítanie DPH). Číslo je to pre DPH, ale podľa toho, čo ja viem – a čo písali z FS – sa môže uviesť aj nemusí.
Kurz: fakturované sumy prepočítate kurzom ECB zo dňa “pred”
Ďakujem, kurz by mal taký byť, to viem, ale nespáruje mi úhradu v cudzej mene, keďže platbu cez paypal účtujem interným dokladom… v Omege, asi im napíšem. Cez banku je to na 261… Som presvedčená o tom, že práve v rámci zachovania verného a pravdivého obrazu účtovníctva či ako sa to píše kvôli pár centom si môžem zjednodušiť život… Žiadna pohľadávka totiž nevznikla, aby museli vznikať kurzové rozdiely, deň vystavenia je zhodný s dátumom úhrady. Toto predsa musel niekto v Omege riešiť a nikde som nič nenašla.
Táto téma hnevá aj mňa, rovnako v Omege. Podľa mňa ak budeme účet PayPal – napriek všetkým odporúčaniam – účtovať ako bežný bankový účet (221), bude to jednoduché a OK
Všetko sa dá riešiť správne napísanou smernicou… Takže ak správne chápem v Omege: pridám nový bankový účet, nulový zostatok (vždy je tam nula, nie sú tam žiadne príjmy). Nová analytika na 221. Pri úhrade Envata :
– strhnutie z BU (261P/221BU), 3x FA 518/321, príjem na paypal účet 221P/261P a uhradiť všetky FA aj s kurzovým (321/221P). Teoreticky by to vyriešilo aj úhradu zo súkromného paypalu, len voči spoločníkovi. Muselo by to byť závislé na mene, ale využiť okruh Banky ako riešenie obmedzenia Omegy ma nenapadlo (mám ju len mesiac). Ono to totiž vôbec nemusí byť nazvané bankový účet ale interné doklady k paypalu… ak mi omega dovolí tú 221P prepísať na 325, tak to bude úplne košér. Toto som k tomu nakoniec našla: http://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/501/category/uctovnictvo/article/pay-pal-v-uctovnictve-podnikatelov.xhtml ĎAKUJEM!
Je to jednoduché a OK! 221 nie je celkom v poriadku, použila som 325.
– nový USD bankový účet, vlastný ID rad, číslovanie ako ID (zmenený kód BV na ID), vytlačené cez tlač Interných dokladov (vrátane kurzových rozdielov)
– úhrada cez bankové výpisy (majú označenie ako interné doklady, sú to interné doklady, len sa účtujú cez okruh Banka)
– prepísaný účet 221 na 325
– Deposit (vytlačený z Envata) prikladám k bankovému výpisu bežného účtu 325/221
– výpis/mail z paypalu k interným dokladom 321/325
Rovnako zúčtujem aj nákup z paypalu spoločníka, cez ďalší ID a priložený depozit z Envata – 325/366 a ďalej už rovnako
Len nechápem, prečo je na výpise z paypalu dátum 16.6, keď všetky transakcie prebehli 17.6. Môže to byť časovým posunom?
Ja som si až teraz spomenula, že aj v našom softe klienti interné doklady v cudzej mene, kde mali vznikať kurzové, riešili samostatným radom medzi bankovými výpismi. Kým sa nedoplnili zahraničné ID.
Ešte raz ďakujem
Teraz nerozumiem: bavili sme sa o tom, že PayPal ako taký nebude mať v účtovníctve účtovaný cez 315, ale 221 (ako klasický bankový účet). Prečo potom 325? :)
Kvôli postupom účtovníctva. Nie je to bankový účet. V tom linku vyššie je to odobrené aj stanoviskom DRSR. Citujem: “majiteľovi PayPal konta vzniká prijatím došlej faktúry záväzok voči dodávateľovi. Vzniknutý záväzok podnikateľ vyrovná tak, že prevedie dlžnú sumu z PayPal konta na účet dodávateľa. Následne potom majiteľ PayPal konta na základe elektronického výpisu zaúčtuje zníženie záväzku voči dodávateľovi a súčasne vznik záväzku voči spoločnosti Paypal. Tento záväzok majiteľ konta v ďalšom kroku vyrovná prevodom peňažných prostriedkov z podnikateľského bankového účtu na konto PayPal, odkiaľ je platba priamo zaslaná na PayPal konto dodávateľa. – ”
Tento názor odobrujú stanoviskom DRSR. Celý trik bol v tom, použiť v omege ako dokladový rad bankové výpisy bez 221.
Ten softvérový trik je super :)
K 325,315: osobne by som si radšej vybral jeden z nich (asi 315), na ktorom budem účtovať všetky PayPal položky, aj plusové aj mínusové. Musíme totiž sledovať aj zostatok, a to je ideálne prostredníctvom jedného účtu, nie dvoch. PayPal sa totiž používa aj na inkaso/platenie priamo z neho, teda občas vykazuje aj zostatok.
Príjem ešte nemám, nápad je to asi dobrý (už nejdem do toho rýpať, som rada, že mi aj 325 aj 321 sadla na cent aj s cudzou menou).
A drobnosť – musela som do kurzu ECB dať kurz banky (do oboch kurzov), pretože pri tlači ID tlačí kurz ECB, aj keď kurzom banky správne prekurzovalo všetko čo malo.
Presne tak: to účtovanie PayPalu v slovenskom účtovníctve často nekorešponduje s pravidlami zo zákona a tak sme radi, že aj kurz nesprávny, ale sadlo :)
Dobry den,
citujem z Vášho článku : “Dôležitá vec: uvedené povinnosti sa týkajú nielen platiteľov DPH, ale aj všetkých ostatných podnikateľov.”
Dovolim si nesúhlasit.
Preletel som si zakon o DPH a dotknute paragrafy a myslim, ze sa mylite.
Zmena od 1.1.2015 sa netyka všetkých …
Som podnikateľ, teda v zmysle zakona zdanitelna osoba, ale nie som platca DPH.
Predavam služby/ informacie – aj do EU, ale vyhradne iba nepodnikatelom, teda koncovym zakaznikom.
§7a ods.2
“Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred dodaním služby”
… to sa ma zjavne netýka.
Pretože, pozrite sa čo hovorí §15 ods.1:
“Miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, …..”
Tu sa jedná o predaj zdaniteľnej osobe (podnikateľovi), teda nie koncovemu zakaznikovi.
a tiež:
“osobou povinnou platiť daň je príjemca služby” bude podľa §69 ods.3 opäť zdaniteľná osoba, čiže podnikateľ. (predpokladam, že podobny paragraf bude v každej krajine EU).
Dava vam to zmysel takto ?
Ďakujem Tom za podnetný komentár.
Ustanovenia, ktoré ste citovali, sú ok, ide však len o 1 zo základných pravidiel určenia miesta dodania služby (sú 2) a k tomu ešte existuje niekoľko osobitných. Jedno z nich hovorí – a je to aj v článku – že miestom dodania služieb dodávaných elektronickými prostriedkami súkromným osobám (§ 16 ods. 16 až 18 zákona o DPH) je krajina odberateľa. A na odberateľa-súkromnú osobu nie je možné preniesť povinnosť platiť DPH, pre DPH sa teda musí registrovať dodávateľ.
Dobrý deň, chcem sa spýtať jednu vec: Kupoval som ako živnostník, neplatca DPH, webhosting a domény od českej firmy, platcu DPH a fakturovali mi s českou DPH. Tiež som kupoval softvér od nemeckej firmy a fakturovali mi s DPH. Nie som registrovaný ako neplatca DPH registrovaný pre DPH pre prijaté služby z EÚ. Môžem mať teraz nejaký problém na Daňovom úrade? Uviedol som týmto firmám moje IČO a tiež, že som neplatca DPH. Ďakujem za odpoveď!
Nuž správny postup je taký, že najprv sa registrujete podľa § 7a zákona o DPH, dostanete IČ DPH a dodávateľovi oznámite, nech Vám službu vyfakturuje za cenu bez DPH – následne DPH zaplatíte formou samozdanenia v SR.
Ďakujem za článok, je super. Účtujem firmy, ktoré dodávajú elektronické služby a už som kvôli tomu písala na FRSR, no odpovede boli “nijaké”, vy ste o tom napísali oveľa viac a fundovanejšie. Zaregistrovala som ich na podávanie priznaní z týchto služieb aj som dostala rozhodnutie. Jeden klient registrovaný podľa § 7a) dodáva elektronické služby občanom prevažne mimo EÚ. K tomu mi napísali presne ako píšete vy – informovať sa u daňových orgánový 3-tích štátov, čo je pre nás nemysliteľné. Sumy ktoré uhrádzajú títo občania sú však rádovo 100-400 USD. Poraďte, čo s tým.
Otázka je správna, odpoveď však netuším :(
Dobrý deň, vedeli by ste prosím poradiť? – Pri predaji elektronických služieb do tretích krajín spotrebiteľom – kam do kontrolného výkazu (D2 alebo nikam?) a daňového priznania k dph to ide? Ďakujem, Lucia
Ak ide o elektronické služby spomínané v článku, tak tie sa podľa mňa v daňovom priznaní ani v kontrolnom výkaze neuvádzajú, ich miesto dodania je totiž mimo SR
Velmi pekne spracovany clanok. Vela veci mi ozrejmil.
Este by som mal vsak jednu otazku. Ako ste pisali tak Google zacal od 1.1.2015 odvadzat DPH za predaje na Google Play cize ja ako vyvojar dostanem z 1€ po odpocitani DPH a 30% len 0,58€ na ucet. Aku sumu mam uviest v suhrnom vykaze pre DPH? Tych 0,58€ alebo 1€?
Dakujem za odpoved
Trocha neskôr ale lepšie než nikdy.
Ľudia na svete bojujú proti tejto novej ďalšej diskriminačnej hlúposti z Bruselu.
Sú nás už tisíce, podporte EU VAT Action podpísaním petície tu: https://www.change.org/p/pierre-moscovici-a-unilateral-suspension-of-the-introduction-of-the-new-eu-vat-laws-for-micro-businesses-and-sole-traders
Viac sa dočítate na http://euvataction.org/. Bohužial len v anglickom jazyku.
Díky Tomáš. Osobne síce neverím, že to pomôže, ale ok.
vdaka za suhrn, znie to hrozne, predovstekym pre dodania nezdanitelnym osobam do 3. krajin
Dobry den,
Najvacsie “sablonove throvisko” – envato.com , vydalo kratku spravu k zmenam od 1.1 2015 pre autorov a kupujucich. Okrem toho zaviedlo forum kde sa sem tam vyjadri o otazkam.
http://marketblog.envato.com/news/2015-eu-vat-changes/
Envato teraz od kazdeho pozaduje krajinu povodu a VAT number(ak je k dispozicii). Pravdepodobne podla toho budu stanovene ceny sablon(s dph/bez dph).
v tomto prispevku je to celkom zhrnute
http://videohive.net/forums/thread/preparing-for-upcoming-vat-changes/151408?page=2&message_id=1173549#1173549
Ja som registrovany podla 7a. Myslite ze im mam poskytnut svoje VAT? Som autor, ale sem tam potrebujem nieco kupit aj ja, napr. hudbu.
———-
(Len ak vas zaujima)
Dalsia vec je ze envato ma vraj nejaky problem s DPH za uplynule roky a maju na to doplatit (resp. zaplatit) autori.
31 stran polemik :-)
http://videohive.net/forums/thread/preparing-for-upcoming-vat-changes/151408
Vďaka za užitočné doplnenie, Dominik. Zíde sa pozrieť si to – zaradím do “vianočného čítania” :)
a VAT: ak im dáte číslo, nákup zdaňujete v SR Vy (čo by ste mali). Ak im ho nedáte (a budete sa teda tváriť ako súkromná osoba), pravdepodobne ho zdania oni v EÚ