Nebojte sa živnosti: nehryzie. 7 dôvodov, prečo si ju založiť

Stretávam sa s tým pomerne často: Jožko alebo Alenka, fyzické osoby, občas čosi zarábajú. Jožko je muzikant a z času na čas vystupuje v kluboch, Alenka príležitostne pomáha webovým magazínom a blogom s korektúrou textov. Príjmových položiek majú do roka len zopár, obaja preto unisono prehlasujú, že nepotrebujú živnosť – nie sú totiž podnikatelia a ani nimi byť nechcú. Čo síce nie je celkom pravda a rovnako to spôsobuje každoročný chaos pri kompletizovaní ich daňových priznaní, ale ok. Najväčší šok však prichádza pri podávaní daňového priznania. Z ostatných príjmov – jedine tam totiž vieme takéto príjmy zaradiť – zaplatia totiž rovných 34%: 19%-nú daň a 15%-né zdravotné poistenie. “To mám predať obličku?” :)

Pravda je taká, že slovenské zákony veľmi nepoznajú nejaký ten stav “medzi”. Tj režim medzi príležitostnou a nepravidelnou činnosťou resp. opatrným začínaním podnikania na voľnej nohe a už “ostrým” režimom, kedy už musíte mať živnosť či inú podnikateľskú právnu formu. Podľa Obchodného zákonníka je podnikaním “sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku” – v zmysle uvedeného teda vôbec nie je podstatné, že daná osoba zarába len občas, zarába málo, dokonca ani nezarába. Vyvíja však aktivitu v určitej oblasti a to s cieľom zarábať pod vlastným menom a z tohto titulu by mala mať minimálne živnosť, resp. postavenie SZČO. Čo je však najdôležitejšie: keď si porovnáme zaplatených 34% z “všelijakých” ostatných príjmov nepodnikateľa Jožka či Alenky vs podmienky pri začínajúcej živnosti, živnosť sa dokonca OPLATÍ.

Na úvod: pred časom som bol hosťom blogger mEATingu, ktorého témou boli práve tieto časté otázky: Ak si privyrábam ako bloger či autor, musím sa stať podnikateľom? Mám z týchto príjmov niečo platiť alebo si môžem uplatniť niektoré z oslobodení? Kedy sa ma týkajú dane a odvody a kedy nie? Majú nejaké výhody tí, ktorí čosi tvoria / píšu / zarábajú popri materskej / rodičovskej / štúdiu či zamestnaní? Nech sa páči, záznam – verím, že poskytne užitočný úvod.

A teraz si zhrňme výhody živnosti – a najmä tej malej, začínajúcej a rozbiehajúcej sa:

1. Paušálne výdavky: 60% z príjmov jednoducho nezdaníte

Túto výhodu nemá ani podnikateľ podnikajúci formou vlastnej eseročky ani zamestnanec v trvalom pomere. Zo sumy zodpovedajúcej 60% podnikateľských príjmov si štát nebude pýtať daň a dokonca v určitom zmysle ani odvody (hoci tie občas podliehajú absolútnemu minimu). Ak ste navyše “čistý” živnostník – tj bez súbehu so zamestnaním – po uplatnení nezdaniteľnej časti na seba, prípadnej na zákonnú manželku/manžela starajúcej sa o dieťa či daňového bonusu na deti nezaplatíte žiadnu daň z ročného podnikateľského príjmu 25 000 EUR – čo už je celkom sympatický režim. Druhá vec sú odvody – no aj pri tomto príjme ich platíte v najnižšej možnej výške.

Viac napr.:

Daňové priznanie a paušálne výdavky: 10+1 otázok a odpovedí

Odvody živnostníka ostávajú naďalej daňovým výdavkom

2. Spočiatku platíte len odvody do zdravotnej poisťovne

“Čistý” začínajúci živnostník je od svojho prvého dňa podnikania povinný platiť odvody iba do zdravotnej poisťovne. A to mesačné preddavky v minimálnej výške – pre rok 2024 ide o 98 EUR mesačne. Nič viac. Najbližšie bude niečo platiť až po skončení príslušného kalendárneho roka a podaní prvého daňového priznania k dani z príjmov – napr. daň z príjmov (ktorá ako som písal vôbec nemusí “vyjsť”) či prípadný doplatok odvodov do zdravotnej poisťovne. Mesačné platby sú totiž len preddavkami, odhadovaná suma platená vopred, aby zdravotná poisťovňa inkasovala čosi aj priebežne. Neskôr však táto zdravotná poisťovňa ešte raz prepočíta podnikateľove výsledky z podaného daňového priznania za daný rok a vyčísli celkové zdravotné odvody za daný rok. Ak boli všetky zaplatené preddavky rovné či nižšie, netreba nič doplácať. Ak nestačili, čosi jednorazovo vyrubí.

Samozrejme sa táto suma môže zdať niekomu privysoká – zo zdravotníctva sa v SR neskutočne kradne a o kvalite poskytovaných služieb polemizuje –  v porovnaní so svetom však stále ide o jednu z tých lacných foriem financovania/úhrady za zdravotné služby.

Podrobnejšie:

Kto a ako platí odvody na zdravotné poistenie?

SZČO, január 2018 a odvody: čo sa mení a čo nie?

3. Alebo dokonca ani tie (živnostník “popri”)

“Čistý” živnostník, ktorý podniká od 1. januára do 31.12, musí za prvý rok zdravotnej poisťovni zaplatiť aspoň 12 x 98 EUR (resp. inú výšku minimálneho preddavku pre daný rok). Aj keď zarobil menej, je v mínuse či nezarobil nič. O niečo lacnejšie to má živnostník “popri” – popri zamestnaní, materskej, rodičovskej, štúdiu či dôchodku, teda ak sa rozbieha tak trochu z výhodnejšej pozície. Mesačné preddavky od prvého dňa podnikania nemusí platiť vôbec, prípadne ich platí v dobrovoľnej výške – napr. ak si chce rozložiť svoj cash-flow. Podstatným je aj v jeho prípade podané daňové priznania k dani z príjmov a priznané výsledky – z nich si zdravotná poisťovňa vypočíta skutočné a celkové zdravotné odvody za daný ukončený rok. Aj tie však môžu byť nižšie ako v prípade “čistého” živnostníka – jednoducho nemusia zodpovedať násobku 12x 98 EUR (tj zákonnému minimu) ale môžu byť napr. vo výške 120 EUR, 500 EUR či napr. 10 EUR. Úľava pre tých rozbiehajúcich sa.

Podrobnejšie:

Živnosť popri zamestnaní: aké sú rozdiely či výhody?

Študent živnostník a dane + odvody: čo všetko sa naňho vzťahuje

4. Odvody do Sociálnej poisťovne: neplatíte ich rok a pol, dva roky a možno aj nikdy

Ak podnikateľ začne podnikať skutočne v modelovom dni 1.1.2024, odvody do Sociálne poisťovne neplatí počas celého roka 2024. Najskôr až po jeho skončení a konkrétne až od júla 2025 (prvá platba do 8. augusta) a ak je šikovný, až od októbra 2025 (prvá platba do 8. novembra). A aj to len v prípade, ak jeho podnikateľské príjmy za celý ukončený kalendárny rok (2024) prekročia konkrétnu hranicu, od ktorej je platenie odvodov do Sociálnej poisťovne povinné – pre rok 2024 ide o 8 580 EUR.

Ak sú tieto príjmy nižšie, odvody neplatí. Pri “malej”, rozbiehajúcej sa živnosti teda nemusí platiť odvody aj niekoľko rokov, prípadne nikdy.

Samozrejme od mesiaca, kedy ich už platí, musí zaplatiť aspoň zákonné minimum – pre rok 2024 ide o 180,99 EUR mesačne. Prípadne platí odvody vypočítané z výsledkov prvého podaného daňového priznania (tj ešte o čosi vyššie).

Podrobnejšie:

Odvody do Sociálnej poisťovne: 7 situácií, kedy ich neplatíte

Podnikatelia a ich odvody do Sociálnej poisťovne od júla 2021

SZČO: Koľko “môžem” v r. 2024zarobiť, aby som neplatil sociálne odvody?

Odloženie daňového priznania a odvody

Odloženie daňového priznania skutočne odloží aj odvody. Neurobte však túto hlúpu chybu

Uvedené platí iba kým v SR nezavedú ročné zúčtovanie sociálnych odvodov – vtedy SZČO, ktorá presiahne hranicu platenia odvodov, zaplatí odvody aj spätne. Raz to už bolo účinné, no stiahli to. Ako by to vyzeralo? 2022: ročné zúčtovanie sociálneho poistenia is coming: Ako SZČO prídu o pár tisíc eur

5. Okrem “paušálu” nezdaníte ani ďalších 5 600+ EUR

Hovorím o nezdaniteľnej časti na daňovníka, tj sume, ktorú zo svojho príjmu (presnejšie: “základu dane”) nezdaňuje každá jedna fyzická osoba s aktívnymi príjmami – tj príjmami zo zamestnania, živnosti, inej samostatnej zárobkovej činnosti či aktívnymi autorskými príjmami. V r. 2024 je jej základná suma 5 646,48 EUR.

Ide len o základnú sumu – od určitej výšky základu dane (cca 25 000 EUR) sa totiž táto nezdaniteľná suma znižuje. Postupne až na nulu (trik známy ako “polmilionárska daň”).

Samozrejme ak je jedna a tá istá fyzická osoba zároveň aj zamestnancom v trvalom pomere a zároveň živnostníkom, o nezdaniteľnú časť si znižuje príjmy / základ dane z oboch aktivít. Ak si už jej celú výšku “vyčerpá” z mesačných výplat, tak príjmy zo živnosti si už o nezdaniteľnú sumu nezníži.

Naopak: tzv. ostatné príjmy fyzickej osoby – nepodnikateľa – a teda napr. rôzne príležitostné príjmy – o nezdaniteľnú časť základu dane znížiť možné nie je. Ako sme si už povedali v úvode (a povieme aj v príklade nižšie), zo sumy základu dane sa platí de facto 34%.

Okrem nezdaniteľnej časti “na seba” sa aktívne príjmy znižujú aj o ostatné nezdaniteľné časti:

• na manželku/manžela (po splnení určitých podmienok)
• na starobné dôchodkové sporenie
• na úroky z hypoúveru
• na kúpeľnú starostlivosť :)

6. Daň z príjmov platíte vo výhodnejšej sadzbe

A tou je 15%. Platí pre živnostníkov a iné SZČO s aktívnymi príjmami maximálne 60 000 EUR ročne. Pre ostatné príjmy fyzickej osoby nepodnikateľa ostáva v platnosti sadzba 19%. resp, kombinácia 19%+25%.

7. Nepotrebujete “účtovníctvo”

Tento pojem používajú  mnohí začínajúci živnostníci a iné SZČO. Ak nie ste podnikateľom registrovaným pre DPH podľa § 7a – a teda nespadáte pod podávanie výkazov pre DPH – či nemusíte každý mesiac spracovávať mzdy + podávať výkazy za zamestnancov, stačí Vám zopár tabuliek, ktoré dáte dokopy – Vy alebo niekto iný – za pár hodín. O čosi komplikovanejšie to majú tí, ktorí si za svoju prácu pýtajú vopred zálohy prípadne im odberatelia hradia ich faktúry na viackrát či rôznymi kombinovanými formami – tým odporúčam tiež skôr pravidelnú starostlivosť. No inak skutočne stačí zopár tabuliek. Stačí ovládať prácu s tabuľkovými procesorom – Excel, LibreOffice či Google Sheets (dlhodobo som prekvapený, aké veľké percento vzdelaných ľudí sa mu vyhýba ako čert krížu :).

Tu je návod, ako na ne: Paušálne výdavky: aké evidencie k nim viesť (počas roka)?

A tu takáto jedna takáto, ktorú som vytvoril: SZČO s paušálnymi výdavkami: evidencie a podklady do daňového priznania. 

Z nepodnikateľa SZČO – príklad

Náš Jožko, zatiaľ stále muzikant bez registrácie na daňovom úrade – a teda bez postavenia SZČO – zarobí ročne na hraniach napr. 10 000 EUR. Iné príjmy nemá. Ak podá daňové priznanie k dani z príjmov ako nepodnikateľ a tieto príjmy uvedie ako ostatné príjmy, zaplatí z nich štátu spolu na dani z príjmov a zdravotnom poistení 34%, tj 3 400 EUR. (Je síce pravda aj to, že nemusí zdaňovať celých 5 000 EUR, ale aj ako nepodnikateľ má možnosť zdaniť iba rozdiel medzi príjmami a prípadnými nákladmi – no ako vstupy si Jožko môže uplatniť len cestovné , čo ročne činí iba nevýrazných pár stoviek EUR).

Ak by svoje aktivity zlegálnil ako výkonný umelec-SZČO (registrovaný na DÚ), môže si od príjmov odpočítať legálne fiktívne a zároveň úžasné paušálne náklady v sume 60% z príjmov (tj 6 000 EUR) a rovnako aj nezdaniteľnú časť (v r. 2024 cca 5 600 EURR), na dani z príjmov teda nezaplatí nič. Ako podnikateľ tak počas prvých rokoch podnikania platí len preddavky na zdravotné poistenie 98+ EUR mesačne a v prípade podnikania popri štúdiu, materskej či rodičovskej dovolenke môže byť zdravotné poistenie dokonca ešte o čosi nižšie. Sociálne odvody neplatí.

Ako vidíme, živnosť môže byť niekedy aj výhodnejšia ako “nepodnikanie”.

Živnostník vs “slobodný umelec” vs SZČO

Občas sa tieto pojmu pletú, prekrývajú, mätú. Samostatne zárobkovo činné osoby – to je hlavná množina: fyzických osôb, pracujúcich na voľnej nohe a zdaňujúcich svoje príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov. Živnostníci – tj osoby podnikajúce na základe zápisu v živnostenskom registri – sú akokeby najväčšou podmnožinou. Inou podmnožinou sú napr. autori s aktívnymi príjmami či výkonní umelci (napr. náš Jožko), ľudovo “slobodní umelci” – do veľkej miery zdaňujú a “zodvodňujú” svoje príjmy rovnako ako živnostníci. Inou podmnožinou môžu byť advokáti, notári, finanční sprostredkovatelia – ktorí fungujú na základe iných oprávnení či zápisov do iných registrov. A inou zas prenajímatelia nehnuteľností či autori s pasívnym príjmom – ich príjmy, označované ako “pasívne”, však na rozdiel od vyššieuvedených aktívnych podnikateľov, nepodliehajú odvodom, no ani možnosti uplatniť si väčšinu daňových úľav.

A neskôr prechod na eseročku…?

Nedávno som sedel na káve s Jožkom s večnou otázkou “Od októbra platím odvody. Nedá sa s tým niečo robiť?” Účtovníci na takéto otázky občas vtipkujú vetou “Áno. Zaplatiť.” 🙂 Alebo prichádza na scénu eseročka.

Bežná prax, až nezdravo častá. Keď sú už odvody privysoké – mesačne napr. 500 EUR či 1 000 EUR – eseročka ich skutočne ušetrí. Nedávno ma jeden čitateľ kritizoval za to, že od eseročiek skôr odhováram, najmä z dôvodu komplikovaného života a nákladov na dane či administratívu (áno, eseročka už má “účtovníctvo”) – vraj všetky náklady či papiere preváži výhoda z obmedzeného ručenia. Jednoducho keď budete komukoľvek čokoľvek dlžiť – napr. štátu na daniach či odvodoch alebo obchodnému partnerovi náhradu škody – “kľakne” eseročka, nie váš súkromný život, dom, auto či rodina.

Áno, v prípade malých jednoosobových eseročiek, ktoré dlhodobo zarábajú, sú v akomtakom účtovnom zisku a nemá sa v nich čo pokaziť, to je alebo môže byť pravda. Sú však aj prípady, kedy majetok konateľa (presnejšie fyzickej osoby podnikateľa, ktorý si svoju eseročku založil a je v nej často jediným spoločníkom aj štatutárom) chránený nie je – v prípade predĺženia (tj stavu, kedy má firma záporné vlastné imanie a minimálne 1 veriteľa) je konateľ povinný na danú eseročku podať návrh na konkurz, pričom za jeho nepodanie dostane on osobne pokutu 12 500 EUR a v určitých prípadoch osobne ručí aj za dlhy veriteľom.

Podrobnejšie:

Živnostník a zvýšené odvody: dajú sa nejako znížiť?

Eseročka – oplatí sa prejsť?

Prechod na eseročku nie je pre všetkých

Musím sa vo svojej eseročke aj zamestnať? Mýty, fakty a názory

Jednoosobová eseročka: zamestnajte sa radšej ako konateľ, ušetríte si zopár starostí

Prajem príjemné dobrodružstvo na voľnej nohe! :)

Aká je vaša skúsenosť – vyhýbajú sa ľudia živnosti, zakladajú si ju či smelo “prechádzajú” na eseročky? Podeľte sa v diskusii, pomôžete tak aj ostatným.

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.

• Mail
|
• Web
|
• Twitter
|
• LinkedIn