Dodávky slovenských podnikateľov do zahraničia majú v jednotlivých výkazoch pre DPH rôzne zobrazenie. Pre správne posúdenie – v ktorej krajine sa nachádza miesto dodania, kto obchod zdaňuje a hlavne v ktorom výkaze sa dodávka uvádza – je v prvom kroku potrebné určiť, či ide o predaj tovaru alebo služby. Pre DPH je to totiž dôležitý rozdiel.
Neviem celkom, čím som si to zaslúžil, ale v posledných rokoch sa na mňa noví záujemcovia o spoluprácu (tj podnikatelia-klienti) obracajú s dopytom typu “Potrebujeme účtovníka, ktorý nám v rámci platných zákonov – tj legálne – dokáže čosi ušetriť na daniach a odvodoch“. Na prvé počutie to síce padne príjemne, no realita je trochu tvrdšia – a tvrdšia ešte len môže byť. Ideálnou odpoveďou na takýto dopyt je možno kamarátsky disclaimer: Ústava síce dovoľuje robiť všetko, čo zákony nezakazujú, ale s “daňovým plánovaním” to radšej nepreháňajte, prípadne na to úplne zabudnite. V poslednom období totiž do slovenských zákonov pribudlo (presnejšie: každoročne pribúda) niekoľko tvrdých pravidiel, pre ktoré bude niekedy lepšie sa na každú špekuláciu či hľadanie dier radšej vykašľať a o čosi pokojnejšie spať. Tu sú:
S bločkom, resp. faktúrou za nákup z internetového obchodu sa už stretol asi každý účtovník. Nie, toto nie je reklama, ale pri pohľade na ďalší z nich mi napadlo, že sa na ňom toho dá pekne ilustrovať veľa. Ako takýto “bloček” uviesť do daňového priznania k DPH a ako do kontrolného výkazu? A vôbec – čo s DPH?
Od začiatku roka 2014 sa v súvislosti s agendou DPH podávajú hneď 3 druhy výkazov – daňové priznanie k DPH, kontrolný výkaz a súhrnný výkaz. Každý z nich má iný cieľ, inú štruktúru a dokonca ho rôzne typy podnikateľov podávajú za rôznych podmienok. Ako a kedy podávajú jednotlivé výkazy slovenskí platitelia DPH, zahraničné firmy registrované pre DPH v SR a ostatné firmy registrované pre DPH ako neplatitelia DPH?
Slovenský podnikateľský subjekt, ktorý za 12 po sebe idúcich mesiacov dosiahne obrat 49 790 EUR, je povinný sa registrovať za platiteľa DPH. Na mysli mám “plnohodnotného” platiteľa DPH, ktorý vo všeobecnosti platí DPH zo svojich dodávok a zároveň má právo na odpočítanie DPH “na vstupe”. Čo znamená pojem “obrat”, definuje zákon o DPH pomerne vágne – pre hlbšie pochopenie tohto inak dôležitého termínu je treba hľadať v histórii prípadne na iných miestach zákona. A častou otázkou z praxe je: počíta sa do obratu aj prijatá záloha/preddavok?
Kontaktoval ma podnikateľ z Bratislavy, či si môže odpočítať DPH z nákupu pohonných hmôt do automobilu natankovaných a kúpených v Rakúsku – vraj je to tam lacnejšie a ak nebude problém, bude tam tankovať pravidelne. V rovnaký týždeň som zas riešil prípad, kedy podnikateľ natankoval čosi počas pracovnej cesty v Českej republike. Kedy sa DPH zo zahraničného nákupu odpočítať dá, kedy nedá a kedy je potrebné žiadať o vrátenie?
Faktúry prijaté od dodávateľov sa v kontrolnom výkaze uvádzajú v 3 častiach, resp. 3 rôznych oddieloch časti B. V každom z nich sa uvádzajú prijaté faktúry rôzneho druhu a s rôznym režimom DPH, resp. rôznym režimom fakturácie. V niektorých prípadoch sa totiž uvádzajú aj faktúry, pri ktorých firma právo na odpočítanie nemá, inokedy sa takéto faktúry bez práva na odpočítanie neuvádzajú vôbec. Ako je to podrobnejšie?