“Kupujem počítač na firmu. Existuje na bloček do nákladov nejaký limit? Kupujem MacBook a predávajúci mi tvrdí, že nad 1 600 EUR už musím zobrať počítač “na firmu””, pýta sa Andrej v messengerovej správe priamo z pokladne v značkovej predajni. Stálo sa v praxi a stáva sa bežne. Limitov a pravidiel pre počítač resp. “bloček/faktúru” vo firemných účtovných/daňových nákladoch či odpočítaní DPH je však nie málo a nezaškodí, ak ich bude mať každý kupujúci podnikateľ pred sebou. A dostaneme sa aj k tomu, čo Andreja pri predaji zastavilo a možno aj ako z toho von.
Tak ešte raz: ak podnikateľ “na firmu” – tj v mene firmy a na podnikateľské účely – kupuje akýkoľvek hmotný hnuteľný majetok (nehnuteľnosti a služby si nechajme na inokedy), vzťahujú na kúpu a “zachytenie” v dani z príjmov, DPH-čke, účtovníctve a iných oblastiach – najmä – tieto pravidlá:
Zákaz hotovostnej platby nad 5 000 EUR
Týka sa každého obchodu, v ktorej aspoň jednou stranou je podnikateľ – s niekoľkými výnimkami, akými sú napr. dobierka či vklad na bankový účet. Samozrejme v prípade počítača sa takáto suma vzťahuje skôr na lepšiu značku prípadne viac kusov s príslušenstvom, v praxi sa teda limit dotýka skôr automobilu či napríklad koberca v kancelárii 🙂 Porušenie zákona o obmedzení platieb v hotovosti (doba kešu skončila rokom 2012) trestá prípadná daňová kontrola pokutou. I keď to zo znenia zákona nevyplýva, obmedzenie sa podľa daniarov (teda tých, ktorí jeho porušenie pokutujú) týka aj akejkoľvek čiastkovej platby/úhrady, ak celkový právny úkon (tj kúpa majetku) prevyšuje 5 000 EUR – teda ak kupujete automobil za 6 000 EUR na “viackrát”, žiadna zo splátok nemôže ísť “cash”. Naopak, prípadné porušenie zákazu a prípadná pokuta však neznamená to, že – za splnenia všetkých nižšieuvedených podmienok – si zároveň podnikateľ nemôže daný nákup/majetok uplatniť v účtovných či daňových nákladoch, prípadne v odpočítaní DPH-čky.
Viac:
Zákon o obmedzení platieb v hotovosti: možno obmedzuje aj vás
Čiastočné platby a úhrady v hotovosti: sú legálne alebo nie?
1 700 EUR ako hranica pre odpisy
Majetok s dobou používania nad 1 rok a sumou kúpy (obstarávacia cena vrátane súvisiacich nákladov, ako je napr. prepravné) vyššou ako 1 700 EUR nemôže ísť do daňových nákladov v zmysle “spotreba” hneď v roku kúpy, ale odpisuje sa postupne viacero rokov. Počítače a autá 4 roky, motorka 6 rokov a ak podnikateľ dostane chuť na vlastnú loď (ktorou bude samozrejme cestovať za firemnými klientmi), tak 12 rokov.
Hovorím o daňových odpisoch ako daňových nákladoch, tj nákladoch na účely zníženia dane z príjmov – popri nich však existujú aj odpisy účtovné, ktoré by mali čo najpresnejšie vyjadriť skutočné používanie/opotrebenie daného počítača, auta či lode s cieľom čo najvýpovednejšie vykázať hospodárenie firmy z účtovného hľadiska a a už len z toho dôvodu by sa mali od daňových odpisov líšiť. Čo sa v praxi často nedeje z dôvodu zjednodušovania práce, na druhej strane čo najdlhšie účtovné odpisovanie firemného majetku môže firme pomôcť dostať úver či vyhnúť sa nezdravým číslam prípadne konkurzu. Pri malých eseročkách a ich majetkoch v zmysle počítač či auto však účtovné odpisy s cieľom poskytnúť “verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky” veľký význam nemajú a podnikatelia im aj tak veľmi nerozumejú, keďže ich zaujímajú predovšetkým dane – preto by už účtovné odpisovanie mohlo ísť z legislatívy preč, minimálne ako povinnosť.
Suma 1 700 EUR sa samozrejme v prípade platiteľa DPH vzťahuje iba na sumu majetku + súvisiacich nákladov bez DPH, v prípade neplatiteľa DPH na finálnu cenu vrátane DPH.
A ešte čosi: od roku 2021 tu máte jednu sympatickú úľavu eseročky aj SZČO, ktoré sa zatriedia ako tzv. “mikrodaňovníci” budú môcť majetok odpísať naraz v danom roku, resp. si daňové odpisy stanoviť ľubovoľne – a daň z príjmov sa tak prípadne “rozhodiť” legálne medzi vybrané roky. Mikrodaňovníkmi budú fyzické aj právnické osoby s príjmami resp. výnosmi max. 49 790 EUR za kalendárny rok – pozor, vyzerá to ako hranica pre povinné “platiteľstvo” DPH, no obrat pre DPH sa počíta za obdobie 12 akýchkoľvek po sebe idúcich mesiacov prípadne menej, nie za kalendárny rok. Bohužiaľ sa to v praxi bude – minimálne podnikateľom – pliesť s pojmom “mikro účtovná jednotka”, resp. “malá a veľká účtovná jednotka”, čo je zas úplne iná kategória z iného zákona a s inými hranicami + pravidlami . A čo sa tiež bude diať, bude slušný chaos v tom, kedy je podnikateľ mikrodaňovníkom a vie si skutočne daný majetok odpísať jednorazovo a kedy ho odpisuje predpísaný počet rokov – často to zistí až po skončení príslušného roka. V praxi: ak sa zatriedite zle (z neznalosti) zákona, máte na krku možnú pokutu. Nechcem sa nikoho dotknúť, ale prečo preboha keď “ten niekto”, kto navrhuje novely zákonov a nové pravidlá – aj v prípade, že chcú byť pre podnikateľov priaznivé a zjednodušujúce – to často neskutočne skomplikuje?
Viac o mikrodaňovníkoch a ich úľavách
Paušál 80% ako ošetrenie súkromnej spotreby
Je dosť možné, že pôvodne (2015) bola paušalizácia myslená skôr ako obmedzenie daňových nákladov na majetok, v praxi však vyzerá skôr ako výhoda. Ak daný majetok využívate občas na biznis a občas na súkromné účely, súkromné používanie ošetrí 80%-ný paušál – jednoducho 20% z nákladov na jeho kúpu a prevádzku/údržbu oželiete, zvyšok reálne zníži dane. Ak viete dokázať/obhájiť, že majetok je používaný výlučne na biznis, tak v nákladoch máte 100%. Počítač, tablet, telefón, čítačka, externý monitor či nábytok – v praxi môže mať podnikateľ z každého aj viac kusov a múdro ich pokombinovať v zmysle “na podnikanie” (100%) + “zmiešané použitie”(80%).
Možnosť paušalizovania na 80% je v prípade neplatiteľov DPH úplne “čistá”. V prípade platiteľov DPH o chlp menej, podrobnejšie nižšie.
Podrobnejšie a z praxe: Automobil v podnikaní: možné režimy a tipy z praxe (PDF)
FIREMNÝ MAJETOK na firemné i súkromné účely: z pohľadu dane z príjmov; DPH (Rešerš & praktické tipy)
Daňová uznateľnosť ako taká
Ono bloček/faktúra – akokoľvek správne je vystavená vzhľadom na všetky spomenuté náležitosti a pravidlá – nestačí. Podnikateľ musí pri prípadnej kontrole preukázať použitie daného majetku na podnikateľské účely prípadne na obchody zdaňované DPH-čkou, musí preukázať aj jeho skutočnú existenciu (viete o čom hovorím) a spĺňať všetky užšie pravidlá zo zákona o dani z príjmov.
Počítače, nábytok a pod. dávajú zmysel podľa mňa aj pre eseročku, ktorej jediný zakladateľ a prezident sedí vedľa ženy pri kuchynskom stole. Zariaďovanie kancelárie či služby s ňou spojené (internet, upratovanie atď) dávajú zmysel, ak kancelárske priestory firma skutočne má v prenájme či vlastní – aspoň taký je logický výklad z praxe. A rôzne plnenia, ktoré majú vyslovene osobný charakter, resp. vyzerajú ako benefity – vstupenky do divadla, poukážky do fitka či životná poistka – síce v nákladoch môže firma uplatniť iba v prípade zamestnávania zamestnancov podľa pracovného práva a zároveň by ich danej osobe/zamestnancovi mala dodaniť daňou z príjmov a odvodmi.
Daňovým nákladom však nikdy nebudú vyslovene “sprostosti” – v zmysle kuchynský mixér, fén na vlasy či matrac z ovčej vlny. Naopak, daňový úrad ich môže považovať nielen za nedaňový náklad (dodanenie + pokuta), ale ešte aj dodaniť ako súkromný príjem danej osoby, najčastejšie spoločníka (čo okrem dane znamená sociálne i zdravotné poistenie).
Viac:
Daňové náklady: 3 najrozšírenejšie mýty
Dostal som faktúru za službu zo zahraničia. Časť 1: daňové náklady
5 spôsobov, ako dostať platby za byt či dom do daňových nákladov
Automobil v podnikaní: možné režimy a tipy z praxe (PDF)
Odpočítanie DPH ako také
Právo na odpočítanie vstupnej DPH z konkrétneho vstupu má podnikateľ samozrejme iba v prípade, ak je plnohodnotným platiteľom DPH a zároveň jednoznačne použije daný vstup na výstupy podliehajúce DPH-čke. Na konci teda musí existovať výstupná DPH uplatnená niektorým z legálne možných spôsobov – buď ju daný podnikateľ fakturuje odberateľovi alebo ju prenáša na odberateľa. Vstupnú DPH si platiteľ DPH nemôže odpočítať, ak napr. daný vstup použije jednoznačne na svoje obchody od DPH oslobodené bez možnosti odpočítania DPH (napr. prenájom bytu či iných nehnuteľností určených na bývanie či povedzme finančné sprostredkovanie). Rovnako si ju nemôže odpočítať, ak daný vstup použije na súkromné účely seba, svojich zamestnancov, príbuzných či kohokoľvek iného.
Uvedené v praxi znamená v niektorých prípadoch “koeficientovanie a sledovanie“. Tj v hrubom povedané stanovenie pomeru, v ktorom daný vstup nebol použitý na obchody podliehajúce DPH-čke a neodpočítanie vstupnej DPH v tomto pomere. Pri nehnuteľnostiach a hnuteľných veciach v sume 3 319,39 EUR a viac je však v určitých prípadoch daný pomer potrebné sledovať a vyhodnocovať každý rok – a v závislosti od zmeny pôvodne odpočítanú vstupnú DPH zčasti či úplne vrátiť štátu prípadne si vyššiu sumu odpočítať.
Menej šťastnou záležitosťou je práve odpočítanie DPH pri majetku, ktorý sa podnikateľ rozhodne používať okrem podnikateľských aj na súkromné účely. Zákon o dani z príjmov mu dáva možnosť 20% oželieť a 80% si uplatniť v daňových nákladoch – čo je naozaj skvelá cesta. Zákon o DPH pravdupovediac na túto možnosť nenadväzuje a neumožňuje takto jednoducho odpočítať vstupnú DPH iba v sume 80% – odpočítať je možné DPH-čku skutočne zodpovedajúcu podnikateľskému využitiu. Tj presne nameranú. Čo je v praxi v prípade drobného majetku v zmysle počítač, telefón a pod. vlastne nerealizovateľné – a tiež by už úprava v zákone o DPH potešila.
Viac:
10 situácií, kedy si – NAISTO – môžete odpočítať DPH (a možno o nich ani neviete)
12 situácií, kedy si NAISTO nemôžete odpočítať DPH-čku
Pomerné odpočítanie DPH a koeficient – kedy sa používa a kedy nie
FIREMNÝ MAJETOK na firemné i súkromné účely: z pohľadu dane z príjmov; DPH (Rešerš & praktické tipy)
Dá sa odpočítať DPH z nákupov pred začatím podnikania? A čo daňové výdavky? Väčšinou áno
Platobná karta – davaj pozor, ktorú vyťahuješ
Stane sa to aj majstrovi. A horšie je to, ak úhrada firemného nákupu zo súkromnej karty/účtu (prípadne naopak) stáva častejšie (stáva sa).
Jednak je to účtovne komplikovanejšie – najprv totiž vznikne záväzok voči danému spoločníkovi/konateľovi, neskôr ho treba evidovať a ideálne uhradiť/započítať. Podľa právnikov je potrebné navyše uzavrieť aj dohodu o pristúpení k záväzku, aby to celé bolo kóšer. Pri platiteľoch DPH hrozí okrem toho riziko neuznania sumy odpočítanej DPH – daný majetok totiž nekúpila firma-platiteľ DPH, ale občan-neplatiteľ DPH. V tom prípade by do nákladov išla celá suma nákupu vrátane DPH.
Doklad o úhrade? Stratil sa
Tiež sa stáva, no je potrebné rovno povedať: ak podnikateľ má faktúru, no nemá doklad o jej úhrade, o daňový náklad v podstate prišiel. Eseročky a iné firmy podliehajúce podvojnému účtovníctvu si síce danú faktúru uplatnia v nákladoch v roku kúpy aj bez úhrady, to je pravda – ale do 3 rokov musia daný náklad vyhodiť, efekt je teda nula.
Uvedené platí aj naopak: ak máme doklad o úhrade, no nevieme čoho (chýba faktúra), tiež zbytočná práca. Doklad musí jednoznačne obsahovať kto, komu, čo, kedy a za koľko (náležitosti účtovného dokladu).
Zjednodušená faktúra vs “plnohodnotná faktúra” na účely DPH
Ak tovar predáva platiteľ DPH, do určitých súm môže vystaviť zjednodušenú faktúru – teda faktúru, ktorá okrem iného neobsahuje iniciály odberateľa. Takouto zjednodušenou faktúrou je aj bloček z registračky – ak ide o úhradu v hotovosti, zjednodušenú faktúru/bloček je možné vydať pri nákupe maximálne v sume 1 000 EUR vrátane DPH; ak ide o úhradu inými platobnými prostriedkami (najmä platobná karta) pri nákupe do maximálnej sumy 1 600 EUR vrátane DPH. Nad 1 000 / 1 600 EUR už predávajúci musí vystaviť plnohodnotnú DPH-čkovú faktúru – okrem iného s údajmi odberateľa. A je mu v podstate jedno, či je odberateľom súkromná osoba alebo podnikateľ.
Z hľadiska odberateľa: ak je odberateľ neplatiteľom DPH, to, akú faktúru či bloček vystaví dodávateľ, je v podstate jedno. Postupuje podľa zákona o účtovníctve + zákona o dani z príjmov a tie limity 1 000 / 1 600 EUR sledovať neprikazujú.
Ak je však platiteľom DPH, právo na odpočítanie DPH z nákupu počítača určeného na podnikanie je podmienené existenciou práve faktúry – či už zjednodušenej (max. 1 600 EUR) alebo plnohodnotnej s údajmi odberateľa (nad 1 000 + 1 600 EUR), v každom prípade však faktúra musí byť vystavená podľa pravidiel zákona o DPH. V praxi nie je celkom jasné, či má odberateľ právo na odpočítanie DPH v prípade, ak jeho dodávateľ nevystavil faktúru so všetkými náležitosťami zákona o DPH – v zmysle niekoľkých rozsudkov ESD však nezrovnalosti na faktúre neovplyvňujú právo na odpočítanie DPH z predmetných vstupov. Podrobnejšie: 12 situácií, kedy si NAISTO nemôžete odpočítať DPH-čku
Záruka v obchodno-právnych vzťahoch vs záruka spotrebiteľská
Pri vystavovaní faktúry je dodávateľovi “v podstate jedno, či je odberateľom súkromná osoba alebo podnikateľ”. Akurát odberateľovi to jedno nie je – ak voči dodávateľovi vystupuje ako súkromná osoba, podľa Občianskeho zákonníka je záruka (najčastejšie) 24-mesačná. Ak však vystupuje ako podnikateľ, postupuje sa rámcovo podľa Obchodného zákonníka a záruka teda nie je určená na mesiace, preto ju dodávatelia vo svojich obchodných podmienkach v praxi obmedzujú napr. na 1 rok. Preto je “bloček” – tj doklad bez iniciál kupujúceho – sympatický, lebo si ho vie dať firma do podnikateľských nákladov a zároveň si zachovať 24-mesačnú záruku. A podľa všetkého toto zastavilo Andreja pri vystavovaní plnohodnotnej faktúry vrátane jeho údajov.
A riešenie možno existuje…
Najmorálnejšia odpoveď, akú môžeme Andrejovi dať, je “vyber si, nemôžeš mať oboje” – buď 2-ročnú záruku alebo úsporu na dani. Osobne dokonca odporúčam ako vhodnejšie riešenie si pri kvalitnejších počítačoch zabezpečiť platenú záruku na dlhšiu dobu a so širším rozsahom starostlivosti.
Pozor, úvaha: počítač kúpi súkromná-osoba spotrebiteľ Andrej (lebo ten počítač skutočne kúpil pôvodne na súkromnú spotrebu) na faktúru uvedenú na meno Andrej. Neskôr si uvedomí, že predsa ten počítač bude používať predovšetkým alebo výlučne na poskytovanie služieb ako eseročka (keďže je zároveň spoločníkom a konateľom jednoosobovej eseročky) a hlavne mu kamaráti v krčme (tiež majitelia “jednoosoboviek”) prípadne jeho účtovník vysvetlí, že práve týmto počítačom môže legálne a čisto znížiť dane. Takmer čerstvučký ešte voňavý počítač následne predá “svojej” eseročke – teda uskutoční druhý obchod v poradí. A to na základe kúpnej zmluvy. On predaj zdaniť nemusí (príjem fyzickej osoby z príležitostného predaja hnuteľnej veci, ktorú nemala v obchodnom majetku, je oslobodený), eseročka má počítač v nákladoch jednorazovo alebo postupne. Prípadné súkromné používanie ošetrí paušálom 80%. Ak je eseročka neplatiteľom DPH, všetko v pohode; ak je platiteľom, o vstupnú DPH príde, taký je život. Transferové oceňovanie je v tomto prípade zabezpečené dokladom o kúpe (a teda nezávislej trhovej cene), v prípade nevýznamnej sumy dokonca ani netreba viesť čosi ako “dokumentácia”, ale transakciu uviesť v daňovom priznaní kupujúceho podnikateľa.
Viac k daňovým nákladom a majetku:
Tieňové daňové náklady: ako dostať do nákladov obedy, víno, výlety či techniku?
Auto v podnikaní, nákladoch a daňovom priznaní: 10 otázok a odpovedí
Podnikateľská, odborná, ekonomická či motivačná literatúra: môže ísť do daňových nákladov?
Auto súkromné či firemné, na rodné číslo či na IČO: aké výdavky je možné si uplatniť?
Automobil v podnikaní: možné režimy a tipy z praxe (PDF)
FIREMNÝ MAJETOK na firemné i súkromné účely: z pohľadu dane z príjmov; DPH (Rešerš & praktické tipy)
Ak máte konštruktívne tipy, skúsenosti,názory, doplnenia alebo ste našli chybu, píšte do komentárov.
A zdieľajte.
Pomôžete tak aj ostatným.
O autorovi: Peter Furmaník
Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.