Najmä začínajúci podnikatelia a často aj nepodnikatelia si pri výraze “daňový náklad”, resp. “daňový výdavok” predstavia (príp. ich vyslovia) niekoľko všeobecne rozšírených sloganov a súvislostí. Áno, status podnikateľa má v porovnaní s inými formami zarábania si popri svojich nevýhodách aj niektoré výhody. Daňových supermanov však z podnikateľov robiť netreba:) Pokúsim sa vysvetliť, resp. vyvrátiť 3 najčastejšie mýty:
Daň z príjmov
Príjem z predaja bytu a daňové priznanie: aj tento tam treba šupnúť
Keď dávam dokopy daňové priznania fyzických osôb, jednou z povinných otázok je opýtať sa na všetky možné druhy príjmov, ktoré daný človek-daňovník v uplynulom roku zinkasoval. Pri otázke na prípadné príjmy z predaja nehnuteľností často počujem: “Byt som vyriešil v januári”, resp. “Za byt som podal daňové priznanie v januári”.
Super.
Robím to nerád, ale januárové priznanie je jedna vec a toto marcové zas druhá.
Ako podať účtovnú závierku či priznanie za eseročku? Celkom ľahko
Daňové priznanie pre SZČO už skompletizovať vieme a mnohí ho už – napriek neskorému zverejneniu tlačív – majú podané. Priznanie ako i účtovná závierka eseročiek či iných právnických osôb sa tohto roku znova podáva o čosi novým spôsobom, navyše tu máme dilemu mikro vs. ostatné účtovné jednotky. Tak ako na to?
Daňové priznanie SZČO 2014: mojich pár tipov
Pred pár dňami Finančná správa konečne sprístupnila tlačivá pre daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb v on-line podobe. Na kompletizáciu máme teda necelých 30 dní, čo znie teda skutočne motivačne. Tlačivo daňového priznania k dani z príjmov – minimálne pre fyzické osoby – má navyše každoročne tú smolu, že sa neustále mení. Dôvodom je chronická nestabilita pravidiel, tj predpisov, ktoré z vôle zákonodarcov majú stále novú podobu. Ako vyzerá aktuálne tlačivo pre SZČO a na čo pri ňom nezabudnúť?
Licenčné zmluvy vs. transferové oceňovanie: vyplácanú sumu musíme obhájiť
Každoročné nové dane by sa teoreticky aj dali akceptovať – keby so zvyšovaním platieb nešla ruka v ruke nová byrokracia. Tá možno najväčšia sa týka práve akýchkoľvek obchodov medzi dvoma či viacerými prepojenými firmami – napr. medzi SZČO a “jeho” eseročkou, dvoma eseročkami s jedným majiteľom a dokonca aj prípadu, keď spoločník poberá z vlastnej eseročky odmenu na základe populárnej licenčnej autorskej zmluvy. Tak poďme na to.
Paušálne výdavky: aké evidencie k nim viesť (počas roka)?
Používať paušálne výdavky namiesto skutočných je pre podnikateľov skutočným zjednodušením: v podstate nemusia viesť účtovníctvo a nepodliehajú účtovným predpisom (ani im teda nehrozia žiadne súvisiace sankcie). Častokrát sa stačí jedenkrát ročne sadnúť na jednu či pár hodín a je to. Možno je však pre niekoho lepšie dávať papiere dokopy priebežne. Pred časom som jednej kamarátke sľúbil, že ju to naučím. A jeden kolega novinár sa byrokracie spojenej so živnosťou obáva. Je už síce november, ale predsa: aké evidencie je potrebné viesť, ak si SZČO uplatňuje paušálne výdavky:
Daňová optimalizácia 2018: 2+1 dôvodov, prečo to (zas) pôjde ťažšie
Neviem celkom, čím som si to zaslúžil, ale v posledných rokoch sa na mňa noví záujemcovia o spoluprácu (tj podnikatelia-klienti) obracajú s dopytom typu “Potrebujeme účtovníka, ktorý nám v rámci platných zákonov – tj legálne – dokáže čosi ušetriť na daniach a odvodoch“. Na prvé počutie to síce padne príjemne, no realita je trochu tvrdšia – a tvrdšia ešte len môže byť. Ideálnou odpoveďou na takýto dopyt je možno kamarátsky disclaimer: Ústava síce dovoľuje robiť všetko, čo zákony nezakazujú, ale s “daňovým plánovaním” to radšej nepreháňajte, prípadne na to úplne zabudnite. V poslednom období totiž do slovenských zákonov pribudlo (presnejšie: každoročne pribúda) niekoľko tvrdých pravidiel, pre ktoré bude niekedy lepšie sa na každú špekuláciu či hľadanie dier radšej vykašľať a o čosi pokojnejšie spať. Tu sú: