Automobil je snáď najobľúbenejším majetkom ako aj zdrojom nákladov malých firiem. V súvislosti s tým, čo sa dá pri ňom uplatniť v nákladoch, padá často kvantum otázok. Autá sa do firiem však nielen kupujú, ale aj predávajú – a to podobne často. Mám však pocit, že pri predaji, resp. vyradení auta predajom je toho na firmu viac, ako pri jeho nákupe. Dnes teda môj stručný prehľad a jedna prípadová štúdia predaja auta z praxe.
výdavky
Príjmy na účte PayPal resp. na virtuálnych účtoch: zdaňuje ich vôbec SZČO?
Inkasovať peniaze za predaj svojich produktov na účet PayPal je dnes už bežné – okrem iného je to pomerne rýchle a komfortné, klient môže dostať kúpený produkt okamžite. PayPal – a iné podobné platobné služby, napr. Skrill (predtým Moneybookers) – však majú v slovenskom legislatívnom prostredí akési zvláštne postavenie. Nepovažujú sa napr. za bankové účty či akosi komplikovane sa účtujú v podvojnom účtovníctve – viac som skúsil v starších článkov FAQ ohľadne PayPal: daň z príjmov, výpisy, účtovanie a DPH či PayPal – ako ho účtovať v účtovníctve? Už dlhšie ma však zaujíma otázka, či majú – práve preto – SZČO peniaze inkasované na PayPali vôbec priznávať a zdaňovať. A čosi podobné sa týka aj virtuálnych/transakčných účtov v rôznych podnikateľských službách (napr. Google Play), kde sa podnikateľovi zbierajú síce priznané, no zatiaľ nevyplatené peniaze.
Daňové náklady: 3 najrozšírenejšie mýty
Najmä začínajúci podnikatelia a často aj nepodnikatelia si pri výraze “daňový náklad”, resp. “daňový výdavok” predstavia (príp. ich vyslovia) niekoľko všeobecne rozšírených sloganov a súvislostí. Áno, status podnikateľa má v porovnaní s inými formami zarábania si popri svojich nevýhodách aj niektoré výhody. Daňových supermanov však z podnikateľov robiť netreba:) Pokúsim sa vysvetliť, resp. vyvrátiť 3 najčastejšie mýty:
Licenčné zmluvy vs. transferové oceňovanie: vyplácanú sumu musíme obhájiť
Každoročné nové dane by sa teoreticky aj dali akceptovať – keby so zvyšovaním platieb nešla ruka v ruke nová byrokracia. Tá možno najväčšia sa týka práve akýchkoľvek obchodov medzi dvoma či viacerými prepojenými firmami – napr. medzi SZČO a “jeho” eseročkou, dvoma eseročkami s jedným majiteľom a dokonca aj prípadu, keď spoločník poberá z vlastnej eseročky odmenu na základe populárnej licenčnej autorskej zmluvy. Tak poďme na to.
Daňová evidencia: v r. 2014 ju môžu používať všetky SZČO. Ako?
Daňová evidencia je už pár rokov pomerne príjemnou možnosťou, ako sa vykašľať na jednoduché účtovníctvo a viesť potrebné záležitosti predsa len jednoduchejším spôsobom. Do r. 2014 bolo umožnené používať ju len vyvoleným – išlo o SZČO s obratom do 170 000 EUR, ktorí nezamestnávajú zamestnancov. V súčasnosti môžu preukazovať svoje príjmy a výdavky všetky SZČO bez ohľadu na čokoľvek – platitelia DPH, prenajímatelia nehnuteľností, slobodní umelci a samozrejme živnostníci. (Samozrejme iba SZČO, nie eseročky). Ako na to?
Daň z príjmov 2015: ako nám výdavky na automobily, firemný majetok a odpisy opäť zvýšia dane
Nedávno som doštudoval vládny návrh novely zákona o dani z príjmov pre rok 2015. Prvý dojem: dlhočizný zoznam opatrení, ktorých cieľom je od nás – a teda najmä podnikateľov – vytiahnuť viac peňazí. Pár najrevolučnejších zmien v dnešnom článku – nenechajme si však nimi veľmi otráviť leto :)
Ako odpočítať DPH z auta kúpeného pred registráciou za platiteľa DPH (a čo s odpismi)
Možnosť odpočítať si DPH z nákupov na vstupe býva v praxi častou motiváciou podnikateľov k registrácii za platiteľa DPH. Špeciálne obľúbeným je odpočítanie z väčších jednorazových nákupov – napr. kúpa automobilu. A častou situáciou je odpočítanie DPH z automobilu, ktorý firma nadobudla ešte pred samotnou registráciou pre DPH – spätné odpočítanie ovplyvňuje napríklad aj odpisy automobilu a teda daňové výdavky firmy. Dnes teda prípadová štúdia z praxe.