Každoročné nové dane by sa teoreticky aj dali akceptovať – keby so zvyšovaním platieb nešla ruka v ruke nová byrokracia. Tá možno najväčšia sa týka práve akýchkoľvek obchodov medzi dvoma či viacerými prepojenými firmami – napr. medzi SZČO a “jeho” eseročkou, dvoma eseročkami s jedným majiteľom a dokonca aj prípadu, keď spoločník poberá z vlastnej eseročky odmenu na základe populárnej licenčnej autorskej zmluvy. Tak poďme na to.
Transferové oceňovanie: čo to vlastne je?
Ak medzi sebou do konca roka 2014 obchodovali – tj dodávali si navzájom nielen tovar, ale napr. aj rôzne služby, pôžičky či autorské práva – prepojené firmy či osoby v rámci SR, nedialo sa nič. Všetky vzájomné transakcie a fakturácie mohli uskutočniť za akúkoľvek cenu a navzájom si tak optimalizovať dane (tj znižovať ich). Obmedzenia, resp. pravidlá pre tzv. “transferové oceňovanie” platili dlhé roky len pre firmy a osoby, ktoré boli medzi sebou prepojené “cez hranice”. Pripomínam, že ide aj o také obchody, akými sú predaj či prenájom majetku (automobil, nehnuteľnosť či počítač) zo strany spoločníka jeho eseročke, vzájomná fakturácia medzi živnostníkom a eseročkou, v ktorej je spoločníkom či pôžičky spoločník vs. eseročka. A rovnako aj licenčné autorské zmluvy (čítaj nižšie).
Od roku 2015 je všetko inak. S cieľom zlikvidovať čo najviac možností na daňovú úsporu už obchodovanie medzi prepojenými firmami (tzv. “závislými osobami”) za ľubovoľné “slobodné” ceny možné nebude. Resp. bude, ale bez daňového dopadu. Inak povedané: prepojené firmy môžu pri vzájomných obchodoch použiť ceny, aké len chcú. Ak je však daná cena netrhová a jedna z firiem/subjektov si ňou zvýšila daňové výdavky, bude musieť v daňovom priznaní vrátiť tento výdavok na úroveň, akú by mal, keby danú službu/tovaru kúpil od nezávislého subjektu za trhovú cenu. Daňová úspora sa týmto vytratí, to však ešte nie je všetko. Pribudnú papiere.
Aké povinnosti majú od roku 2015 firmy, ktoré si vzájomnými obchodmi so závislou osobou znižujú daň?
- pre každý takýto vzájomný obchod medzi prepojenými firmami je potrebné mať vypracovanú dokumentáciu, v ktorom prostredníctvom niektorej z možných metód úpravy základu dane cenu obhájime. Rozsah dokumentácie závisí od typu účtovnej jednotky – mikro vs. malá vs. veľká účtovná jednotka, v každom prípade však ide o pomerne náročnú nadprácu a osobne si myslím, že vypracovať ju do vyžadovanej hĺbky bude v niektorých prípadoch nad rámec možností (o čase ani nehovoriac) bežného účtovníka.
- v tejto dokumentácii predmetnú cenu obhájiť – práve s využitím spomenutých metód (metódy vychádzajúce z porovnávania zisku a metódy vychádzajúceho z porovnávania zisku príp. ich vzájomné kombinácie)
- ak podnikateľ nebude mať vypracovanú dokumentáciu, hrozí mu údajne pokuta
- navyše, resp. ak aj podnikateľ dokumentáciou disponuje, no v nej predmetnú cenu neobháji, musí rozdiel medzi tou jeho výhodnou a trhovou cenou pripočítať k základu dane. Tj zdaniť a prísť o všetky daňové výhody, ktoré zo vzájomného obchodovania medzi “jeho” firmami mal.
- rovnako tento rozdiel zdaní, ak ho zistí daňový kontrolór pri kontrole. V tomto prípade si však základ dane môže upraviť aj druhá strana – tj dodávateľ, ktorý skúmanej a kontrolovanej firme daný tovar či službu dodal: ten totiž vďaka vzájomnému obchodu pôvodne zvýšil svoj príjem, po úprave vykonanej daňovým úradom si tento príjem môže znížiť.
Osobne si myslím, že firmy s takýmito obchodmi majú 2 možnosti: buď ich radšej úplne zrušiť alebo účtovník zatne zuby a čosi vypracuje – či už obháji alebo nie, je druhá vec a riziko, ktoré musí podnikateľ akceptovať.
Podrobnejšie a inak: Transferové oceňovanie a Hra o tróny
Licenčné autorské zmluvy: čo to znamená pre ne
Použitie licenčnej autorskej zmluvy ako spôsobu, ktorým z vlastnej eseročky vytiahnuť peniaze a to bez platenia odvodov je rovnako obchodom podliehajúcim transferovému oceňovaniu. Obchodujú tu totiž 2 subjekty: autor, ktorý je súkromnou osobou nepodnikateľom a eseročka, v ktorej je táto súkromná osoba spoločníkom, príp. aj štatutárom. Oba subjekty sú teda personálne aj majetkovo prepojené. Aj v tomto prípade je teda potrebné mať nielen vypracovanú dokumentáciu pre transferové oceňovanie, ale v nej aj danú sumu, ktorú platí eseročka napr. každý mesiac autorovi/spoločníkovi primerane obhájiť. Ako? Študujúc metodiku pre dokumentáciu mám pocit, že je vypracovaná pre oveľa tradičnejšie obchody a zmysluplné vodítko zatiaľ nevidím: ide však o jeden z bodov “to-do” listu pre nový rok. A možno je to aj obchodná príležitosť pre tých, ktorí uvedenú metodiku ovládajú. Príjemnú zábavu :)
Viac a inak: Transferové oceňovanie a Hra o tróny (novinky pre rok 2017)
a najaktuálnejšie pravidlá pre transferové oceňovanie, platné od r. 2019 Transferové oceňovanie po novom 2019: čo nám zjednodušili?
Foto: Flickr
Ak bol pre Teba tento článok užitočný a môže byť užitočným aj pre iných, zdieľaj ho ďalej
Ak máš názor či skúsenosť, ktorým ho dokážeš kvalitne doplniť, urob tak v diskusii
O autorovi: Peter Furmaník
Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.
Pozdravujem, chcem sa spytat, ci aj predaj auta medzi dvomi s.r.o., kde v jednej je konatelom “Fero” a v druhej jeho brat “Jozo”, spada pod transferove ocenovanie. Obzvlast ak ide o auto uz odpisane teda jeho danova zostatkova hodnota je “0-va”. Dalej ci aj predaj auta zamestnancovi s.r.o. spada pod transferove ocenovanie.
Fero a Jožo: naisto neviem, pod “personálne” prepojenie to možno nespadá, no kto chce, našije to pod “iné prepojenie”. Predaj zamestnancovi pod transferové oceňovanie podľa mňa nespadá, no ak auto predáva zamestnancovi platiteľ DPH, DPH sa musí vyčísliť z trhovej ceny.
Opäť po čase pripomenutie skvelého článku, ďakujem. Zmenilo sa od času jeho vydania niečo? Našli ste nejaký vzor ak by to pri IT/weboch mohlo vyzerať. Od 1.7. bude mať spoločník/konateľ sro živnosť . Sro má trebárs sadzbu 10€/hod bez DPH, on ako živnostník 10€ bez DPH (jediným dôvodom je že DPH neplatcom služby zbytočne predražuje) Ak je zákazník neplatca DPH, bude fakturovať zo živnosti. Ak je zákazník platca, fakturuje sro a on jej svoju prácu vyfakturuje za napr. 7 €. Podlieha to transf. oceňovaniu, ale sro svoj zisk má. Obávam sa, že by mohli namietať, že si neoprávnene znížil tržby (keďže normálne má 10€). Vychádza mi to jedine tak, že on bude mať rovnaké ceny aj pre klientov aj pre vlastnú sro, a sro musí mať oficiálne ceny vyššie, aby bola pri tejto transakcii v zisku. Najlepšie na tom je, že je to pre sro vedľajšia činnosť, jemu možno ani nevyjde podať daňové, ak aj s paušálom bude na nule a sro s daňovou licenciou platcu to tiež môže byť jedno. Len dúfam, že ma nezaskočí ročné zúčtovanie zdravotného poistenia. Ak môžem poprosiť, môžete mi napísať svoj názor na túto situáciu? Ďakujem
Upresnilo sa, že mikroúčtovným jednotkám (tj malým eseročkám) stačí viesť skrátenú dokumentáciu, kde o.i. uvedie len zoznam kontrolovaných transakcií. K situácii: dáva zmysel, čo píšete, na druhej strane podľa toho, čo vieme, eseročka musí upraviť rozdiel, ktorý “znížil základ dane alebo zvýšil daňovú stratu” – tento naopak však základ dane zvyšuje, dobre hovorím? :)
Kedže Transfer.dokumentácia je v platnosti až od 01.01.2015, znamená to, že ak spoločník poskytol spoločnosti pôžičku v roku 2014, v roku 2015 mu spoločnosť platila iba úroky a v roku 2016 bola splatená celá pôžička, na takúto transakciu sa nevyhotovuje transfer.dokumentácia – kedže zmluvný vzťah vznikol v roku 2014 ? Chápem to správne ?
Dobrá otázka :) Odpoveď neviem, teda skôr je na daniarov, ktorí to celé vymysleli.
Moj pohlad na transfer pricing:
Myslienka zaviest TP pochadza zo zasadnuti statov OECD, pricom primarnym cielom bolo zabranit odlievaniu ziskov medzi statmi. Metody a postupy popisane v slovenskom zakone o dani z prijmov, prip. pokynom k dokumentacii a vyhlaskam vychadzaju prave z normalizovanych postupov OECD k problematike TP, cize su prisposobene medzinarodnej urovni.
Vnutrozemsky TP podla metod OECD neodpoveda realiam vnutorneho trhu, a ani najnovsie zasadnutia OECD ohladne problematiky TP neboli prebrate do postupov a metod ohladne TP a jej dokumentacie. Treba povedat, ze ide o velmi rozsiahlu problematiku, pricom v slovenskom zakone o DzP alebo pouceniach, pomocnikoch a inych veciach z Financnych spravodajcov su uvedene len starsie principy a velmi zjednodusene az skratene, t.j. neodpovedaju vnutornemu pouzitiu ani z legislativnej ani z praktickej stranky, teda su len umelo prevzate a len umelo predlzene na vnutorne transakcie.
V case ked mnoho statov umoznuje skupinovu registraciu zavislych osob na zapocitavanie dani z prijmov, a to dokonca s medzinarodnou posobnostou, podnika slovenska vlada pomerne neprakticky a byrokraticky zlozity krok zavedenia TP na vnutrozemske transakcie.
Subjekty, ktorych sa to tyka a ani danova sprava nie je odborne na takej urovni, aby vedeli objektivne zhodnotit skutocnosti a tak tato problematika bude posudzovana velmi individualne a od pripadu k pripadu. Mnoho veci je nepouzitelnych a velakrat bude dochadzat k zjavne nepraktickym, alebo az absurdnym situaciam, ktorych sa to tyka – napriklad to dieta co dostane par eur za upravy na webe…
je to ok
tst
Ďakujem Matúš za fundované príspevky v diskusii :)
Samé dobré správy. Takže ak chcem vyplatiť svojmu dieťaťu/študentovi pár euro honorár za príspevky na web, mám smolu. Alebo sa to netýka autorských honorárov? Resp. aspoň zrážkovo zdaňovaných honorárov?
Nie je dolezity sposob zdanovania, ale zavislost osoby. V tomto pripade je vlastne dieta jednoznacne zavislou osobu. Zaklad dane sa zvysuje o rozdiel, o ktory sa zvysil zaklad dane pri porovnani so standardnou trhovou transakciou. Je potrebne si zistit ake su bezne trhove ceny tychto prispevkov – pokial je odmena len symbolicka, nie je potrebne sa tymto opatrenim nejako blizsie zaoberat. Podozriva je skor cinnost, ktora vyrazne ovplyvnuje zaklad dane, ci danovu stratu… Ale v tomto pripade postaci len symbolicka dokumentacia
Zdravím, môžem sa opýtať čo sa stane, ak takéto obchody pôjdu cez tretiu firmu? Potom sa už nebudú považovať za transférové ? Napríklad: SZČO predá svoju službu s.r.o. (A), svojho kamaráta. Tá ju však temer okamžite poskytne ďalej s.r.o – čke (B) daného živnostníka. Pritom sa ani nemusí jednať o presne rovnakú službu. O cenu sa však môže jednať rovnakú. V prípade tovaru alebo predaja majetku neviem. Je takéto riešenie a úspora na “byrokracii” možná ? Aká cena aká má byť v tomto prípade ? Podľa mňa môže byť cena dohodou medzi SZČO a firmou A. Ide o nezávislý obchod. Druhá transakcia je takisto samostatný nezávislý obchod medzi firmou A a firmou B. Nie je to tak ? PS: je mi jasné že prenájmy za 1 euro skončili (nájom medzi SZČO a sro s rovnakou osobou v osobe vlastníka. Alebo nájom medzi FO nepodnikateľom a PO , v ktorej daná osoba má majetkový podiel – napríklad je v sro spoločníkom….to sú myslím typické prípady). Čo napríklad služby sprostredkovania alebo odborné poradenské služby medzi takto spriaznenými osobami ? Myslím, že v novele je rozšírený okruh nákladov, ktoré sa do daňového nákladu až po zaplatení. Lebo ja si skutočne neviem predstaviť, kto a akým spôsobom bude u väčšiny podnikateľov a menších sro vypracovávať štúdie a kalkulácie, akým spôsobom došli k dohodnutej cene v prípade tzv. transférových obchodov….Ešte ma napadla jedna vec – ak firma A vyradí svoj hmotný majetok a predá ho za zostatkovú daňovú (nie účtovnú) cenu spriaznenej firme B alebo spriaznenej sro, tiež musí dokazovať, prečo ho predal “len” za zostatkovú DAŇOVÚ cenu ? Myslím, že nie, pretože síce nezískal žiadne daňové náklady naviac, ale ani na tom nezískal zisk. Problém vidím v tom, ak sa takýto majetok predá pod zostatkovú daňovú cenu. Účtovná zostatková cena by hádam nemala tieto veci ovplyvniť.
1) Ja sa len divim tomu spekulantstvu slovenskych podnikatelov – nadavate vsetci na vladu a sami kradnete jak straky, rovnaki egoisti, zlodej krici – chytte zlodeja…
2) uvedeny obchod prostrednictvom subjektov zalozenych na kamaratskych vztahoch odpoveda podla zakona o dani z prijmov zavislosti v zmysle ineho druhu prepojenia podla § 2 písm. p) za ucelom ovplyvnenia zakladu dane. Takato cinnost je podozriva a bude sa hodnotit rozsah, pocet transakcii, sumy a casy transakcii, opravnenia na vykonavanie tychto sluzieb a zmysel a rentabilnost ich vykonavania, tak ako aj financne toky. Akakolvek sluzba je podrobena zvysenej pozornosti v hociakom pripade. Medziclanok zdanlivo nezavisleho subjektu, ktory stoji medzi 2 subjektmi zavislymi je podozrivy, preto tieto transakcie hlavne sluzieb budu podrobene zvysenej kontrole, napr. prostrednictvom kontrolnych vykazov DPH. Pokial takato ucelovost bude preukazana – bude podliehat transferovemu ocenovaniu
3) detto spostredkovatelske, poradenske a ine vymyslene bludy, ktorymi podnikatelia okradaju stat, zakon stanovuje povinnost mat dokumentaciu – to je uz problemom podnikatelov, ako ju podrobne vypracuju tak, aby bola uznatelna. Tu treba povedat, ze jednotlive transakcie su statisticky aspon priblizne standardizovane, a disponuju nimi hlavne auditorske firmy, aka cinnost a cena na akej obchodnej urovni, v akom state a v akom case je na trhovej urovni. Dolezity je aj faktor vplyvu transakcie na zaklad dane.
4) NIE – danova uznatelnost je limitovana vyskou danovej zostatkovej ceny, pricom prijemca HM neziskal kupou za nizsiu cenu vyhodu znizenia zakladu dane, rovnako tak predavajuci, nezavisle na tom, ze by takato cena nebola trhova. Predaj pod cenu nizsiu ako je danova zostatkova je zjavne ucelovy a danovo uznatelny len do vysky prijmov z jeho predaja – teda nie v celej danovo zostatkovej cene – tyka sa to HM vymenovaneho v § 19 odst. 3 písm. b) bod 1, pricom ide o typicke priklady majetku pri ktorych podnikatelia bezne okradali vsetkych obcanov statu. Uctovna zostatkova cena nema s tym nic spolocne. Nezavisle na tom ci ide o majetok z tejto kategorii – akykolvek HM pre spriaznenu osobu, pokial podlieha dani alebo nie je od nej oslobodeny, podlieha DPH odvodu zo zostatkovej ceny…
5) Zelam Vam vela uspechov v dalsom okradani…