Licenčná autorská zmluva je v riešení zdaňovania – a hlavne “zodvodňovania” príjmov fyzických osôb – hitom. Z pasívnych autorských príjmov sa totiž neplatia odvody a preto slúži často ako nápaditý spôsob vyplácania si bežného príjmu z vlastnej eseročky, ktorý by inak bol celkom “drahý”. V r. 2015 karty zamiešalo transferové oceňovanie, ktoré sa na obchody medzi spoločníkom a jeho eseročkou vzťahuje (máte ho niekto vypracované?). Od r. 2016 pribudlo autorom a používateľom ich diel zas čosi nové – v podstate však nič strašné, len trochu papierov.
SRO
Viete ako správne vystaviť faktúru? 10 návodov zdarma
Čo mám uviesť na faktúre do zahraničia?
Kedy fakturovať s DPH a kedy bez?
Ako si sledovať obrat pre registráciu za platiteľa DPH? Čo sa doňho počíta a čo nie?
Čo všetko sa vzťahuje na podnikateľa, ktorý dodáva služby do EÚ (napr. registrácia podľa § 7a)
Čo na faktúre – a najmä kedy – uvádzať: číslovanie, náležitosti, sadzby či formulky?
Aký je vlastne rozdiel medzi neplatiteľom DPH, “čiastočným” platiteľom a plnohodnotným platiteľom DPH?
Pracovná cesta či výlet? Daňový náklad a iné výhody
Nedávno som si s cieľom zmeniť prostredie či prísť na iné myšlienky urobil výlet do iného mesta: jednoducho som z miestneho coworkingu pracoval a riešil všetky záležitosti súvisiace s firmou. Takáto situácia je celkom dobrý príklad na vysvetlenie princípu cestovného v nákladoch firmy a zároveň čistých príjmoch cestovateľa. Pracovné cesty totiž – za ceny trochy papierovania – skutočne zvyšujú náklady firmy a zároveň zabezpečujú zamestnancovi, spoločníkovi eseročky či SZČO príjem, ktorý nepodlieha daniam ani odvodom. Je však takouto pracovnou cestou (a daňovým výdavkom) každá jedna cesta?
Poďme na to.
Keď sa Vám stane “reštrukturalizácia Váhostav”: čo vlastne platíte a z čoho?
Story s názvom “reštrukturalizácia Váhostavu” resp. smutný osud postihnutých živnostníkov a malých eseročiek ako jeho dodávateľov znechutil aj mňa. Priznám sa, tému do hĺbky naštudovanú nemám a nesledujem, v akom štádiu sa momentálne nachádza. Čo sa však deje v prípade, ak podnikateľovi jeho odberateľ neuhradí faktúru? Čo z nej nemusí zaplatiť, čo naopak musí a kedy? Článok je tak trochu základným úvodom pre začínajúcich podnikateľov o 3 základných platbách štátu: DPH, dani z príjmov a odvodoch.
Ako podať účtovnú závierku či priznanie za eseročku? Celkom ľahko
Daňové priznanie pre SZČO už skompletizovať vieme a mnohí ho už – napriek neskorému zverejneniu tlačív – majú podané. Priznanie ako i účtovná závierka eseročiek či iných právnických osôb sa tohto roku znova podáva o čosi novým spôsobom, navyše tu máme dilemu mikro vs. ostatné účtovné jednotky. Tak ako na to?
Počítajú sa do obratu platiteľa DPH aj prijaté zálohy?
Slovenský podnikateľský subjekt, ktorý za 12 po sebe idúcich mesiacov dosiahne obrat 49 790 EUR, je povinný sa registrovať za platiteľa DPH. Na mysli mám “plnohodnotného” platiteľa DPH, ktorý vo všeobecnosti platí DPH zo svojich dodávok a zároveň má právo na odpočítanie DPH “na vstupe”. Čo znamená pojem “obrat”, definuje zákon o DPH pomerne vágne – pre hlbšie pochopenie tohto inak dôležitého termínu je treba hľadať v histórii prípadne na iných miestach zákona. A častou otázkou z praxe je: počíta sa do obratu aj prijatá záloha/preddavok?
Účtovná závierka eseročky v r. 2014 – kam, čo a ako poslať?
Účtovná závierka je slušná kôpka dokumentov, ktorá podnikateľovi spravidla nehovorí nič a vyžadujú si ho od neho len úrady, príp. banky. Tvorí však akúsi súčasť daňového priznania každej právnickej osoby, pričom účtovníctvo je základom, z ktorého vychádzajú daňové úpravy a vyčíslenie dane z príjmov firmy v daňovom priznaní a účtovná závierka dáva účtovné výsledky a firemné daňové povinnosti dokopy do jedného informatívneho výsledku. Ešte donedávna sa účtovná závierka po jej zaslaní daňovému úrad a schválení valným zhromaždení zasielala na registrový súd, od r. 2014 je to trochu inak. Týmto tak trochu revidujem článok o post-daňových povinnostiach spoločností spred 2 rokov – tak ako je to dnes?