“Nie, to nie je môj príjem, to mi iba vrátili pôžičku”. Podobná veta preletela nedávno v slovenskom mediálnom priestore, hovorilo sa o čosi o úniku na zdravotných odvodoch a mnohí začínajúci podnikatelia sa pýtajú, ako môže byť príjem deklarovaný ako vrátenie pôžičky. Zlodejov treba naháňať, no treba povedať aj B: nezmyselné zdravotné odvody z dividend (a odvody ako také) – resp. od r. 2017 daň z dividend – nútia aj tých čestných podnikateľov vyberať si zarobené peniaze z vlastnej firmy aj inak, ako oficiálnymi cestami (dividendy, mzda). Napr. prostredníctvom pôžičiek. Ktoré sú vlastne proforma a občas pomáhajú aj na inom fronte: napr. riešia mínusy v pokladnici. Ako na ne: sú legálne alebo rizikové? Aké sú ich výhody a nevýhody? A ako a kedy vedia vyriešiť chybu či problém?
Pôžičky (od spoločníka jeho eseročke): ako to prebieha
Povedzme že podnikateľ – teda eseročka – ešte len začína, na firemnom účte ešte toho veľa nemá, no potrebuje platiť. Spoločník teda firmu zafinancuje zo svojho – jednoducho presunie nejakú sumu zo svojho súkromného účtu na ten firemný. Nie, nie je to však také jednoduché, ako pri živnosti, kde sú “vaše peniaze vašimi peniazmi” a môžete si s nimi robiť či presúvať ich hore dole, ako sa vám zachce. Účtovník totiž zaúčtuje tento presun ako pôžičku spoločníka firme, vyhotoví zmluvu o pôžičke (jednotlivo za tento prípad alebo v súhrne za celý rok) a spoločnosť má od tejto chvíle záväzok voči svojmu spoločníkovi-súkromnej osobe.
Neskôr – keď už “je z čoho” – mu to firma vie/môže vrátiť: buď prevodom späť na jeho súkromný účet alebo napr. výberom z pokladnice (ak ju teda firma aj fyzicky má). V oboch prípadoch sa záväzok vynuluje.
Opačne: spoločník potrebuje peniaze, firma mu požičia
Áno, ide to aj opačne: povedzme, že na firemnom účte máte 10 000 EUR, no – keďže peniaze firmy nie sú vašimi peniazmi – ako spoločník nemáte z čoho žiť. Zamestnať ste sa nechceli, “lebo odvody” a teda nemáte ani žiadny priebežný príjem. Tak si teda čosi pošlete – z firemného na súkromný, v tomto prípade firma požičala súkromnej osobe, opäť zmluva a tentoraz firme vznikla pohľadávka. Spoločník ju neskôr splatí – reálnym prevodom na účet alebo ešte lepšie: “akože” do firemnej pokladnice.
Áno, uvedený spôsob sa dlhodobo používa(l) na vyberanie peňazí z firmy, no osobne ho už nikomu neodporúčam: úroky, transferové oceňovanie, obmedzenia a zákazy ohľadne hotovostných platieb a celkovo taká tá babračka okolo toho (podrobnejšie o týchto bodoch píšem nižšie v článku).
Súkromné nákupy aj platby: pôžička alebo iná pohľadávka
Okrem presunov peňazí “tam a späť” sa v praxi celkom často dejú aj situácie, kedy:
- spoločník omylom či kvôli nedostatku peňazí uskutoční nejaký drobný súkromný nákup z účtu tej “svojej” eseročky – má predsa k dispozícii firemnú kartu a občas treba zaplatiť nákup v supermarkete, benzín do súkromného auta či povedzme predplatné Netflixu. Súkromná platba v podvojnom účtovníctve právnickej osoby – a najmä preto, že majetok firmy nie je majetkom jej spoločníka ako súkromnej osoby – neexistuje, preto je asi najideálnejšou možnosťou súkromný nákup opäť zaúčtovať ako poskytnutie pôžičky (vzniká pohľadávka voči spoločníkovi). Prípadne ako inú pohľadávku voči spoločníkovi – napr. chybnú platbu
- spoločník uskutoční nejaký firemný nákup zo súkromného účtu – opäť preto, lebo na tej firemnej “nič nebolo”, resp. ju nemal poruke: takto môže kúpiť napr. benzín do firemného auta či kancelárske potreby. V tomto prípade vzniká firme záväzok voči spoločníkovi z titulu defacto pôžičky, ktorý mu neskôr musí/môže/je dobré splatiť.
K “neskôr splatiť”: ideálnym riešením je dať takéto pohyby dokopy na báze mesiaca a po jeho skončení vyrovnať jedným alebo druhým smerom. Tj spoločník sumu svojich súkromných nákupov vráti na účet alebo (reálne či “iba” účtovne) do firemnej pokladnice. A naopak: firma pošle spoločníkovi, čo za ňu zaplatil.
No a pokladnica: pôžička ju dokáže zachrániť
Najmä v malých firmách je firemná pokladnica iba proforma veličina v účtovnom softvéri: účtovníci z nej oficiálne odpisujú výdavky, ktoré podnikateľ uskutočnil kdesi na cestách z vrecka a preto sa – úplne prirodzene – dostane občas aj do mínusu. A čo s tým majú pôžičky?
-
- ak sa oficiálny stav vo firemnej pokladnici dostane do mínusu, hotovostnou pôžičkou od spoločníka (resp. od niekoho iného) ju vieme zachrániť, zadotovať a dostať – aspoň na nejaký čas – opäť do plusu. Ak ste čítali pozorne, viete, že to má aj druhú výhodu: áno, pôžičku predsa musí spoločníkovi firma neskôr vrátiť. Pokojne aj prevodom na jeho účet z účtu firemného, čiže takto elegantne si vie čosi “vybrať”
- mínus nemusíte zachrániť ani poskytnutím pôžičky, ale napr. splatením pôžičky, ktorú ste si vybrali bezhotovostne. Peniaze vrátite “iba” účtovne – pohľadávka voči spoločníkovi vypadne a stav v pokladnici vyskočí do plusu
- naopak, ak spoločník občas potrebuje “cash” na firemné nákupy a najmä na súkromný život, v praxi si často jednoducho vyberie z bankomatu. Úbytok z firemného účtu nemá účtovník ako inak zaúčtovať, než len ako dotáciu firemnej pokladnice. Počul som však aj názory, že to daňoví kontrolóri neuznávajú a výbery treba rovno účtovať ako poskytnutie pôžičky spoločníkovi (se vším všudy, tj čítaj vyššie aj nižšie) – pokiaľ však viem, žiadne zákonné ustanovenie ani metodický pokyn o účtovaní súkromných platieb či výberoch tam a späť v prípade eseročiek nehovorí.
A teraz komplikácie:
Úroky: nulový, nejaký alebo fiktívny?
Podľa Občianskeho zákonníka síce v SR môže ktokoľvek komukoľvek (firmy a občania) poskytnúť bezúročnú pôžičku, no sú tu aj iné zákony a ich pravidlá, najmä tie daňové:
- v prípade spoločníka ako príjemcu pôžičky/trhového úroku je treba zdaniť aj ten nulový úrok – ide totiž o jeho nepeňažný príjem ako zamestnanca (podľa výkladov Finančnej správy sa aj spoločník, ktorý nie je zamestnancom, na účely dane z príjmov považuje za zamestnanca)
- vyplácateľ musí ako svoj daňový výnos uplatniť trhový úrok – viď ďalší bod
Prečítaj si viac o pôžičkách, úrokoch a ich zdaňovaní
Transferové oceňovanie: je potrebné zdaniť trhový úrok
Každý obchod medzi prepojenými subjektmi musí byť uskutočnený za trhové ceny a na účely dokladovania trhovej ceny je potrebné mať vypracovanú pomerne zložitú dokumentáciu k transferovému oceňovaniu. Poskytnutie pôžičky je totiž obchod, eseročka a jej spoločník sú jednoznačne prepojenými subjektmi a cenou, ktorá má byť trhová, je úrok. V podstate môže byť pôžička slobodne poskytnutá bezúročne, na účely zákona o dane z príjmov však ten, kto ju poskytol, musí zdaniť ako svoj výnos trhový úrok; naopak, dlžník si môže dať do daňových nákladov maximálne tento trhový úrok. A aký? Ten by mal zistiť prostredníctvom pomerne zložitej metodiky k zisťovaniu trhových cien a všetko to spísať do spomenutej dokumentácie. Jej rozsah a zložitosť sa líši od veľkosti firmy: mikroúčtovným jednotkám stačí iba zúžený rozsah s vymenovaním transakcií, avšak aj v tomto prípade je potrebné ten úrok vo výnosoch jednoducho mať.
Pri väčšine obchodov (fakturácia za tovar či služby, nájomné, licenčné zmluvy) medzi prepojenými subjektmi musia mať transferovú dokumentáciu obe strany obchodu, v prípade pôžičiek, kde jednou stranou je spoločník ako súkromná osoba, iba eseročka. Citujem z jednej z odpovedí z Finančnej správy od pani Jany Gregorovej – výklad daniarov nie je zákon a nie je právne záväzný, ale jednoducho existuje a raz sa s ním možno bude potrebné biť:
Ustanovenie § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov sa vzťahuje iba na fyzickú osobu, ktorá zisťuje základ dane podľa § 17 a § 29 zákona o dani z príjmov, teda nevzťahuje sa na fyzickú osobu s príjmami podľa § 7 a § 8 zákona o dani z príjmov, t. j. na príjmy z kapitálového majetku a ostatné príjmy. Ak sa teda jedná o poskytnutie pôžičky zo strany spoločníka obchodnej spoločnosti, u ktorého sú úroky z tejto pôžičky príjmom podliehajúcim dani z príjmov podľa § 7 zákona o dani z príjmov ako príjmy z kapitálového majetku, potom nevzniká spoločníkovi ako fyzickej osobe žiadna povinnosť úroky obvyklé na trhu dodaňovať v daňovom priznaní fyzickej osoby, ak boli úroky dohodnuté v zmluve o pôžičke v nižšej sume ako sú úroky obvyklé na trhu, alebo ak úroky v zmluve neboli vôbec dohodnuté. Obchodná spoločnosť ako daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov, je však povinná viesť dokumentáciu o použitej metóde ocenenia transakcie podľa vydaného usmernenia MF SR.
V praxi však existujú názory daňových poradcov a lektorov, podľa ktorých poskytnutie pôžičky je občiansko-právnym vzťahom a teda nie obchodno-právnym a preto transferovému oceňovanie nepodlieha. Aktualizácia: nejednoznačnosti o tom, na koho sa transferové oceňovanie vzťahuje a na koho nie, daniari od r. 2017 zjednotili – a to smerom na všetky vzťahy, tj dodaneniu trhovej ceny a povinnej dokumentácii podlieha jednoducho všetko medzi prepojenými subjektami :)
Prečítaj si viac o transferovom oceňovaní:
Daňová optimalizácia 2015: 3 dôvody, prečo to už pôjde ťažšie
Licenčné zmluvy vs. transferové oceňovanie: vyplácanú sumu musíme obhájiť
Transferové oceňovanie a hra o tróny: novinky pre rok 2017
Transferové oceňovanie po novom 2019: čo nám zjednodušili?
Obmedzenie hotovostných platieb: len do 5 000 EUR
Od r. 2013 boli zavedené limity pre hotovostné platby: zakázaná je každá podnikateľská platba, ktorá prevyšuje 5 000 EUR. Podľa vysvetlení daniarov je porušením zákona aj každá čo i len čiastková úhrada právneho úkonu, ktorý prevyšuje 5 000 EUR – teda ak zmluva, faktúra, splátkový kalendár a pod. znejú na 10 000 EUR a iba jedna časť je uhradená cash, nesmie byť ani táto časť vyššia ako 5 000 EUR. Na toto vysvetlenie majú síce niektorí daňoví poradcovia a lektori iný názor, no neriskoval by som – preto, ak chcete čarovať s pôžičkami a pokladnicou, robte zmluvy maximálne na 5 000 EUR.
Zákaz hotovostných pôžičiek
Tento zas platí od apríla 2015: spoločník nesmie svojej firme poskytnúť hotovostnú pôžičku. Od r. 2016 dokonca ani pribuzný spoločníka. Opäť komplikácia, ktorej prioritným zámerom bolo čosi vyriešiť, no všetci vieme, že za nejakú cenu ju predsa je možné obísť.
A čo ak hotovostnú pôžičku predsa len poskytneme?
Presne tak: čo sa stane, keď spoločník eseročky tento zákaz v Obchodnom zákonníku predsa len poruší: Dostane pokutu alebo nie? Ak áno, tak akú a od akého úradu? Táto otázka ma dlho trápila a tak som sa opýtal pána JUDr. Jána Marôneka z M2Businness s.r.o., ktorý o eseročkách a súvislostiach s obchodným právom dlhodobo a kvalitne píše:
Môj osobný názor je, že vykonať kontrolu ani zistiť porušenie Obchodného zákonníka nemôže žiaden úrad. Sankcia je skôr v postavení spoločníkov ako budúcich veriteľov voči spoločnosti, nakoľko ak porušia zákonnú povinnosť a poskytnú úver v hotovosti, tak môžu mať oslabenú pozíciu veriteľov, ak vôbec nejakú vo vzťahu k iným veriteľom spoločnosti.
Rovnako mal zaujímalo aj to, či je porušením zákona situácia, kedy spoločnosť poskytne spoločníkovi pôžičku bezhotovostnú a ten ju hotovostne iba splatí. Teda presun peňazí “tam” je bezhotovostný, ich vrátenie “späť” je cash. Opäť JUDr. Ján Marônek:
Pokiaľ spoločnosť nie je v režime krízy (de facto nie je v úpadku a ten jej ani nehrozí), tak nevidím problém v tom, aby spoločnosť poskytla spoločníkovi pôžičku a je to podľa mňa v poriadku. Viem, nie je to priamo v zákone napísané a existuje polemika, či sa zákaz poskytovania pôžičiek spoločníkom vzťahuje len na stav keď je spoločnosť v kríze alebo nie, ale môj osobný názor je taký, že sa zákaz vzťahuje len na prípad, keď je spoločnosť v kríze. Iný výklad by znamenal neprípustné obmedzenie zmluvnej slobody samotnej spoločnosti, hoc je „zdravá“.
Ak následne spoločník vráti pôžičku splatením do pokladne, tak je to podľa mňa tiež v poriadku a v súlade so zákonom, nakoľko § 121 ods.2 Občianskeho zákonníka hovorí len o opačnom prípade, kedy spoločník úveruje spoločnosť (samozrejme ak sa jedná o sumu do 5 tis vrátane, suma nad 5 tis by musela ísť bezhotovostne vždy). Ak teda poskytne spoločnosti úver či iné obdobné plnenie. Náš prípad však vraví už o vrátení pôžičky. Osobne sa na to pozerám tak, že cieľom a účelom novely Obchodného zákonníka bolo to, aby spoločníci spoločnosti neúverovali a keď už, tak nie cez hotovosť. Nakoľko v takomto prípade, ak by spoločnosť „spadla“ do konkurzu, tak by spoločníci mali právo na vrátenie „akože“ úveru a tým by mohli poškodiť aj ostatných veriteľov, čo sa v praxi aj dialo. Preto štát preferuje skôr financovanie spoločnosti prostredníctvom navýšenia základného imania. V takom prípade sa spoločníci môžu uspokojiť až potom, čo budú uspokojení iní veritelia, čím by sa logicky zvýšila kredibilita firiem. Z tohto dôvodu účelom novely Obchodného zákonníka nebolo brániť tomu, aby mohol spoločník vrátiť svoju pôžičku do spoločnosti aj hotovostne /do 5 tis vrátane/.
Resumé:
Pôžičky medzi spoločníkom a “jeho” eseročkou sú normálnym prejavom slobodnej vôle občanov a podnikateľov. V praxi sa používajú aj na:
- dotácie firemnej pokladnice – reálne či proforma, neskôr je možné si vybrať peniaze vrátením pôžičky z firemného na súkromný účet spoločníka
- výbery peňazí z firmy – mzdy a dividendy sú totiž “odvodovo” drahé, neskôr je možné splatiť pôžičky bezhotovostne do pokladnice a napr. dostať týmto spôsobom pokladnicu z mínusu
- oficiálne zaúčtovanie súkromných platieb ako i firemných platieb uskutočnených zo súkromného účtu
Každá pôžička si vyžaduje zmluvu, resp. viac zmlúv ako účtovný doklad, správne zaúčtovanie a sledovanie záväzku/pohľadávky. Je však potrebné zohľadňovať aj hotovostný limit 5 000 EUR, zdanenie úroku na strane veriteľa resp. jeho uplatnenie v nákladoch dlžníka, pravdepodobne vypracovať aj “papiere” k transferovému oceňovaniu na strane eseročky a posúdiť, či sme neporušili pomerne nový zákaz hotovostných pôžičiek (kým spoločnosť nie je v kríze, tak pravdepodobne nie).
Viac hláv, viac rozumu: ak máte s pôžičkami, dotáciami do pokladnice, úrokmi, zdaňovaním či transferovým oceňovaním praktické skúsenosti či máte rozdielny názor, určite ich napíšte do komentárov – pomôžete tak ostatným. Ďakujem
O autorovi: Peter Furmaník
Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, konzultant, autor a bloger so záľúbou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.
Pokiaľ kúpim auto cez firmu (platitel DPH) od zahranicnej spolocnosti (ktora vystavi doklad ) ale nechcem auto evidovat ako majetok firmy ani si uplatnovat ziadne naklady ale ako moje sukromne vozidlo .. Chcel by som takyto prevod penazi brat ako pozicku pre mna na kupu auta do sukromneho vlastnictva ktoru nasledne v plnej vyske vratim do mojej firmy. Je to mozne to takto spravit ? A je potrebna zmluva medzi mojou firmou a mnou ? Dakujem za odpoved.
Technicky to možné je, aj so zmluvou, transferovým oceňovaním a správnym zaúčtovaním. Akurát nerozumiem, prečo kupujete súkromné auto z firemného – to už rovno kúpte auto na firmu, bude to jednoduchšie.
Dobrý deň, moje meno je Alice a ja som francúzština. Rád by som sa s vami podelil o svoju radosť. Znovu som sa usmiala vďaka mojej Adriane Králova, ktorá mi poskytla úver po tak veľkom sklamaní. Táto dáma je veľkorysá a čestná. Dostal som od nej úver vo výške 47 000 EUR s úrokovou mierou 4% ročne a dvaja moji kolegovia dostali aj pôžičky od tejto dámy. Tento proces bol veľmi rýchly a veľmi bezpečný a Nebolo mi to veľa nákladov. Takže by som sa vás spýtal, kto potrebuje pôžičku, od kontaktovaných na tejto adrese: [email protected]
Bola schopná odpovedať na vás a poskytnúť vám spokojnosť.
Ďakujem vám za pozornosť.
Sme certifikovaná a registrovaná spoločnosť poskytujúca úvery, ktorá najlepšie rieši vaše finančné problémy. Potrebujete peniaze na váš projekt, podnikanie, dane, účty a pre mnohé iné dôvody? Naše pôžičky sú jednoduché a lacné a ak máte naozaj záujem, kontaktujte nás už dnes za úver, ktorý potrebujete, môžeme dohodnúť akúkoľvek pôžičku tak, aby vyhovovala vášmu rozpočtu tak nízke ako 3% úroková sadzba. Kontaktujte teraz e-mailom supremefinance.link@gmail. com
Spoločník hlavne firemnou kartou omylom zaplatí benzín do súkromného auta (vysvetľovanie nepomáha, šiel na služobku, nemal hotovosť atď…) . Účtujem to ako mylnú platbu s pohľadávkou voči spoločníkovi a do konca mesiaca to vráti do pokladne. Preto ma prekvapuje, že sa to rieši ako pôžička, omyly sa stávajú…
Súhlasím, mylná platba je tiež OK, pokiaľ to spoločník zúčtuje. V každom prípade však vzniká pohľadávka, ktorú treba skôr či neskôr riešiť – a pravdepodobne pokladnicou.
Dobrý deň, moje meno je Alice a ja som francúzština. Rád by som sa s vami podelil o svoju radosť. Znovu som sa usmiala vďaka mojej Adriane Králova, ktorá mi poskytla úver po tak veľkom sklamaní. Táto dáma je veľkorysá a čestná. Dostal som od nej úver vo výške 47 000 EUR s úrokovou mierou 4% ročne a dvaja moji kolegovia dostali aj pôžičky od tejto dámy. Tento proces bol veľmi rýchly a veľmi bezpečný a Nebolo mi to veľa nákladov. Takže by som sa vás spýtal, kto potrebuje pôžičku, od kontaktovaných na tejto adrese: [email protected]
Bola schopná odpovedať na vás a poskytnúť vám spokojnosť.
Ďakujem vám za pozornosť.***
dobry den
rada čítam vase članky, su jasne a zrozumitelne. už par dni sa trapim s TO a pôžičkami a na vasom članku ma trošku zarazili spominane hotovostné požičky. Pokial mam vedomosť, tieto boli od 4/15 zrušene a vklad do pokladne sa da realizovat len prostredníctvom výberu z banky. Alebo som nepozorne čítala ? :)
Rozpísal som to v odseku “Zákaz hotovostných pôžičiek” a nižšie
Najrýchlejší a cenovo dostupné riešenie pre vaše finančné situácie, bez toho aby preveruje záznamy. Ponuka platí pre obchodníkov, pestúnky, ktorí pracujú v Rakúsku a Nemecku, fyzické alebo právnické osoby. Množstvo: 2000 eur na 350.000 eur. Minimálna dokumenty. Schopnosť zvýšiť alebo znížiť mesačné platby. Možnosť predčasného splatenia bez sankcií alebo poplatkov. Bez zodpovednosti a bez vytvorenia majetku.
E-mail: [email protected]
Vrátenie kapitálového fondu ? (bolo by to najjednoduchšie)….okrem iného netreba úrok riešiť a ani metodiku jeho výpočtu… rozmýšlam – žeby sa to ako záloha na nákup materiálu/tovaru zamestnancovi (áno spoločníci sú často súčasne zamestnancami vlastnej sro) dalo a následným vrátením tejto nespotrebovanej zálohy kludne aj do pokladne. Zamýšľam sa aj nad inými formami pôžičiek (štve ma ten úrok povinný, hlavne teda metodika ako k nemu dospieť, z toho mám docela mindrák, útechou mi je len to, že pôžičky konateľovi a nie od neho sa môžu aj v hotovosti splatiť…aspoň dúfam…ale aj tak by som splátky nedával jednotlivo v hotovosti vyššie ako 5 tis., to už asi zvážiť spraviť jednotlivé zmluvy na 5 tis…), na väčšie sumy je to ale aj tak stále dosť ťažko aplikovateľné …
Inak je
veľmi smutné, že sme nútení čoraz viac sa uchyľovať k úvahám o sporných a
nie práve jednoznačných riešeniach namiesto normálneho vyplnenia
pracovného času.
Nuž čiastočne to lezie na nervy aj mne, ale čo už. Zálohy (napr. aj na pracovnú cestu) a jej vrátenie do pokladnice – hm, nie zlý nápad, aj to je riešenie
Čo však, ak sa v prípade “dotácie pokladne” rozhodne UJ účtovať ako záväzok voči spoločníkovi – nie priamo pôžičku. T.j. spoločník uhradil z vlastných zdrojov bločky – 5xx/365…a o mesiac ked je stav pokladne dostatočný sa mu to vráti.
Rovnaký princíp sa uplatňuje pri zúčtovaní firemných kariet – na konci mesiaca zamestnanec bud musí ešte zvyšok vrátiť do pokladne alebo je mu ešte firma dlžná, pretože niečo platil aj zo svojich financií. Taktiež to nie je chápané ako pôžička.
Aký máte na to názor ?
Skôr taký, že záväzok = pôžička, teda k nemu musí existovať aj nejaký doklad, resp. ho vytvoriť, je to takto dôkladnejšie. Ale keby sa to dalo ako píšete, tak je to super
Pokiaľ je to zúčtovávané na mesačnej báze, nevidím v tom problém aby sa to takto riešilo. Čo je na tom protizákonné, že spoločník si vyberie kartou 1 000,- € a následne donesie po skončení daného mesiace bločky, kde daný výber spotreboval. Po sčítaní sa zistí, že doniesol bločky na preplatenie spolu za 1 200,- €. Bločky sa účtujú cez ID 5xx/355….na konci mesiaca je rozdiel – pohľadávka alebo záväzok ..v tomto prípade by to bol záväzok, ktorého vyrovnanie 200,- € 355/211.
V smernici uvedené, že výbery a platby s kartou zamestnanci a spoločníci zúčtovávajú do 10 dňa nasledujúceho mesiaca. Nemožno sa tu v takomto prípade tváriť, že ide o pôžičku.
Ďakujem za super doplnenie :)
Tak chcel som sa skôr uistiť, či sa s tým niekto stretáva, že sa to rieši takto – samozrejme ako som spomínal, na mesačnej báze. Tváriť sa, že spoločník uhradil zo svojich financií v januári bločky za 4000,- € a firma mu to vráti až v decembri, pričom účtovať to cez 365 nie ako pôžičku ale iba záväzok, je samozrejme okaté, čo si budeme klamať :)
Počúvam však aj názory, že čo iné majú robiť, keď to tak tí konatelia robia….. ja by som od takého účtovníctva asi odporúčal dať ruky preč…alebo každú transakciu tak ako uvádzate dokumentovať pôžičkou. Pričom však pôžičky môžu byť iba bezhotovostné, čiže tzv. fiktívne dotácie pokladní to nerieši.
“Pôžičky môžu byť iba bezhotovostné” – veď môžu byť aj hotovostné, resp. sa dajú rozdeliť na sumy menšie ako 5 000 EUR a teda aj dotácie pokladnice môžu byť hotovostné, nie?
Citujem z článku ” spoločník nesmie svojej firme poskytnúť hotovostnú pôžičku. Od r. 2016 dokonca ani pribuzný spoločníka. ”
Je však všeobecne známe, že novelou obchodného zákonníka už nemôže spoločník poskytnúť hotovostnú pôžičku spoločnosti – iba bezhotovostne. A teda spoločník už nemôže dotovať pokladňu a tváriť, sa že ide o pôžičku :) Aspoň takto si to vysvetľujem ja.
No podľa názora p. Marônka, citovaného v článku, z toho zas nemôže byť vlastne žiadny problém
:) Takže záverom je, že kde je vôľa, tam je cesta :)
pokiaľ viem, vlani koncom apríla začala platiť novela, kde pôžičky od spoločníkov a konateľov spoločnostiam už len bezhotovostne a to bez ohľadu na výšku pôžičky….takže ani rozdelenie na viacej pôžičiek by to nemalo ovplyvniť. Ale opačne, pôžičky spoločníkom od firmy nemusia byť iba bezhotovostné…či sa mýlim ?
Inak zaujala ma posledná veta v tomto článku http://uctuj.sk/uctovnictvo/pozicka-spolocnika-svojej-spolocnosti-od-aprila-2015/9306/. Za osoby v podobnej pozícii ako spoločník sú aj osoby v jeho príbuzenskom vzťahu – manželka syn, dcéra….otázkou je, či je takouto osobou aj partner/partnerka spoločníka žijúci s ním v jednej domácnosti….a vynára sa ešte možnosť, že požičiavateľom by mohlo byť aj kamarát bez rodinnej väzby =D…..formálne sa na zmluvu môže napísať ktokoľvek, trebárs aj ja :).
zaujímalo by ma, kde nájdem vymenované presne osoby, spadajúce pod § 67c Obch. zákonníka písm. d) osoba blízka osobám podľa písmen a), b) alebo c),
kto to vlastne je ? tá osoba blízka……
Pôžičky spoločníkom od firmy nemusia byť iba bezhotovostné.
A osoby blízke: sú vymenované práve v Obchodnom zákonníku, bližšie si ich viete vyložiť sám, prípadne s použitím právnika
Osoby blízke sú vymenované v Občianskom zákonníku, je na ne odvolávka v Zákone o dani z príjmu v § 2 :
Blízke osoby podľa OZ:
§ 116
Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
§ 117
Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.
U platiteľa DPH je to dosť problém…pri tomto spôsobe si firma z predložených bločkov asi ťažko odpočíta DPH na vstupe.
Nemáte pravdu.
výborný článok… ja som aj chcela vložiť peniaze do svojej s.r.o…. bez toho aby to bola pôžička, teda že si ich nebudem vyberať späť, aby som sa vyhla vyššie popísaným skutočnostiam… teda upísať/navýšiť ZI, avšak zachytila som článok (odvtedy ho nikde neviem nájsť), že pri upísaní ZI presahujúceho nejakú hodnotu… by som musela mať účtovnú závierku overenú audítorom… viete niečo aj o tomto? …zatiaľ to mám zaúčtované ako kapitálový vklad (dar spoločníka) 413… (aj keď viem aj o takých firmách, ktoré si prostie vrátia dar 413/221 a neriešia, lebo obchodný zákonník to nezakauje), ale ja sa s týmto postupom veľmi nestotožňujem, resp. sa ho obávam… hoci by sa mi aj hodilo zvýšenie ZI (nakoľko momentálne platí, že zmluvy presahuje 10% ZI, t.j. v mojom prípade 500 eur, by som mala niekde zverejňovať podľa obchodného zákonníka…čo podľa mňa 90% firiem nerobí)… ale overovať účtovnú závierku spoločnosti s celkovým vlastným imaním 20000 eur sa mi proste nechce… vedeli by ste sa prosím nejako vyjadriť aj k týmto skutočnostiam? … teda či platí niečo z toho čo som popísala? DAKUJEM krásne
s tými kapitálovými vkladmi: niektorí právnici hovoria, že je to právne vákuum (tj nikde sa o tom nič nepíše), no v praxi sa napr. už poskytnuté pôžičky od spoločníkov často kapitalizujú, teda premenia na vklad. A či sa kapitálový vklad vybrať dá alebo nie: v magazíne “Dane a účtovníctvo” dávnejšie polemizovali právnici, niektorí hovorili, že áno, iní nie, ja som skôr za to, že si to slobodne môžeme vybrať. O tom overovaní neviem, možno niekto iný
Ďakujem… veď ja práve neviem, či som na základe nejakého článku nespojila hrušky s jablkami… a už polroka pátram a neviem k tomu nič nájsť…
Absolútne aktuálny článok. Ešte to tak dostať do povedomia všetkých, aby sa používala rovnaká argumentácia. Myslím najmä tú pôžičku v hotovosti – väčšinou na podobnú otázku dostanete odpoveď, nie je to zakázané. Lenže to že je to zakázané len v obchodnom zákonníku a že to nemá právo nikto kontrolovať som nevedela a myslím, že väčšina malých sro to tiež nevie. Ďakujem
To som rád, ďakujem :)
Super článok ako vždy, ja som sa o to tiež intenzívne zaujímala minulý rok a dostala som odpoveď od známeho poradcu, ktorý sa venuje problematike účtovníctva, že ani s.r.o. nemusí viesť transferovú dokumentáciu, viď nižšie:
“Bezúročná pôžička poskytnutá spoločnosti od spoločníka(súkromnej osoby) nepredstavuje z pohľadu spoločnosti zníženie základu dane alebo zvýšenie daňovej straty, nakoľko nulový úrok nevplýva na výsledok hospodárenia. Z uvedeného dôvodu nedošlo k zníženiu základu dane alebo zvýšeniu daňovej straty spoločnosti, a teda nie je dôvod viesť z pohľadu spoločnosti transferovú dokumentáciu, nakoľko neboli naplnené skutočnosti stanovené v § 17 ods. 5 v nadväznosti na § 18 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len “ZDP”).”
Rado sa stalo a ďakujem za kvalitné doplnenie
Výborné doplnenie, bolo by možné aj uviesť meno toho poradcu ?
Každopádne ma zaujala tá možnosť výberu kapitálového fondu, ktorý sa pretransformoval z viacerých pôvodných starších dotácií pokladne spoločníkom (jediným). Otázka možnosti výberu kapitálového fondu však u mňa aj naďalej ostáva s otáznikom a so štipkou neistoty pri obhajobe ( i ked velmi by sa mi páčil). Dar je raz dar a späťvzatie daru je prinajmenšom nezvyklé. Ale je to len moja úvaha. (pán Furmaník, vedeli by ste nájsť to číslo časopisu DaU, prosím ? je to v tomto čísle http://www.daneauctovnictvo.sk/sk/casopis/dane-a-uctovnictvo-v-praxi/k-clanku-ostatne-kapitalove-fondy-ucet-413.m-2299.html ?)
Tuším, že tam tá diskusia začínala. No prebiehala vo viacerých číslach…:)