Fyzické osoby v praxi často potrebujú čosi zarobiť ako “bokovku”: popri zamestnaní, štúdiu alebo iba tak. Častá otázka z praxe je, či na to potrebujú živnosť alebo musia uzavrieť pracovný pomer resp. dohodu či “čo vlastne”. Síce je už z určitého pohľadu “po funuse” – takýchto otázok mi prišlo maximum vo februári a marci, tj v súvislosti s daňovým priznaním – no prejsť si to poriadne neuškodí. Veď šikovným podchytením príležitostných príjmov občanov môžu dokonca podnikatelia celoročne optimalizovať dane.
Privyrobenie si popri zamestnaní: živnosť ťa dokáže zruinovať
Na úvod: možno ste zachytili video z cyklu “Minúta ekonómie”, ktoré hovorí koľko daní a odvodov musí zaplatiť človek, ktorý si chce popri zamestnaní privyrobiť živnosťou a čo všetko za papierovačky má na krku. Tu je (článok pokračuje pod ním) :
Adam má pravdu: štát si berie veľa a okrem toho dokáže administratívou zabiť chuť do života. Na to, aby ste si popri zamestnaní – či popri čomkoľvek – niečo malé privyrobili, si však nemusíte vždy založiť živnosť. V slovenskom daňovom práve totiž existuje – síce trochu nejasne a záhadne – možnosť príležitostných príjmov.
Príležitostný príjem: ako ho zdaniť
Každá fyzická osoba v SR “môže” dosahovať tzv. “príjem z príležitostných činností”.
Výhodou je oslobodenie do sumy 500 EUR ročne. Príjem do 500 EUR ročne, resp. maximálne 500 EUR ročne nemusí občan, ktorý ho prijal, nikde uviesť – ani v daňovom priznaní ani v ročnom zúčtovaní dane (zamestnanec). Neplatí sa z neho teda daň z príjmov a dokonca ani odvody.
A áno: druhá strana, teda vyplácateľ, si však takúto odmenu môže dať do nákladov. Rovnako z nej – za určitých okolností (čítaj nižšie) – neplatí odvody.
Ak však ktokoľvek dosiahne oficiálny príjem vyšší než 500 EUR ročne, tak už čosi priznať a zdaniť musí. Avšak len rozdiel – tj sumu prevyšujúcu 500 EUR. Tú už uvedie do daňového priznania medzi tzv. ostatné príjmy a zaplatí z nej 19%-nú daň (bez uplatnenia nezdaniteľných častí) a rovnako aj zdravotné poistenie vo výške 14% z celej tejto sumy. Teda dokopy rovných 33%. (Od príležitostných príjmov si podľa zákona zároveň môže odpočítať preukázateľné výdavky na ich “dosiahnutie” – ak ich teda má. Daň 19% a odvody 14% tak platí len zo základu dane – tj rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Ak však z príjmov oslobodí sumu 500 EUR, musí však pomerne upraviť aj daňové výdavky).
Výhodou aj rizikom zároveň je, že výraz “príjmy z príležitostných činností” zákon o dani z príjmov (ani žiadny iný zákon) nikde nedefinuje. Z obsahu tohto výrazu vyplýva, že by malo ísť o čosi náhodné, jednorazové, nejakú činnosť, ktorú človek vykonáva len raz alebo párkrát ročne a nesúvisí s jeho hlavnou činnosťou – zamestnanca či podnikateľa. Napr. IT-čkár zmontuje kamarátovi nábytok v jeho kancelárii, študentka vyhotoví blogerovi pravopisné korektúry textov či realiťák nastaví e-shopu PPC reklamu. Uvedené sú však len výklady z praxe, presný postup zákon ani iný predpis neuvádza.
Ako príležitostný príjem podchytiť?
Môj osobný názor je, že dôvodom spomenutého 500 eurového oslobodenia v zákone o dani z príjmov bolo pôvodne akokeby zlegalizovať to, že každý z nás občas dostane “čosi na ruku” – za to, že pomôže kamarátovi na stavbe, predá na trhu zeleninu zo záhradky či povedzme spracuje susedovi daňové priznanie. Práve preto, aby s takouto prácou ľudia do určitej sumy nemali papierovacie povinnosti a aby sa zároveň netriasli pred úradmi.
Na druhej strane zachytiť takúto bokovku “papierovo” jednoducho nemôže byť na škodu. A ako? Občiansky zákonník umožňuje uzavrieť podnikateľovi s občanom niekoľko typov zmlúv – jednou z nich môže byť napr. zmluva o dielo, no najideálnejšie je použiť inštitút tzv. nepomenovanej zmluvy podľa § 51. Prečo nepomenovanej? Jednoducho Vám spomenutý § 51 umožňuje nadefinovať si zmluvu podľa potrieb oboch strán, do ktorej si navolíte práva a povinnosti podľa dohody a jej znenie samozrejme obe strany dobrovoľne podpíšu. A ako ju najjednoduchšie pomenovať? Zmluva o spolupráci.
Takáto zmluva – predovšetkým ak obsahuje základné náležitosti účtovného dokladu (kto, komu, čo, za čo a kedy) – je plnohodnotným dokladom pre zachytenie transakcie v účtovníctve a za podmienky, že danú prácu/službu občana využil podnikateľ na dosiahnutie, zabezpečenie či udržanie svojich príjmov, aj dokladom pre daňový výdavok. Samozrejme je ideálne, ak je jej predmet – tj služba či práca – čo najpresnejšie a najpreukázateľnejšie definovaný. A na strane občana stále platí: ak je suma odmeny z takejto zmluvy o príležitostnej práci/príjme nižšia či rovná 500 EUR (a iné takéto príjmy v danom roku) nemal, príjem nemusí priznávať; v opačnom prípade zdaňuje a “zodvodňuje” iba rozdiel.
Na doplnenie: Finančná správa v jednom zo svojich výkladov (uvedený v materiáloch zo seminárov dua Tužinský/Ozimý) údajne tvrdí, že ak je príležitostný príjem písomne podchytený zmluvou, nie je možné uplatniť spomenuté oslobodenie do sumy 500 EUR ročne, ale takýto príjem musí prijímateľ zdaniť ako ostatný príjem občana bez oslobodenia. Doplnenie: dokonca to v júli 2016 zverejnila ako tlačovú správu na svojom webe – požiadal som ich o upresnenie, z čoho vychádzajú, celé to zanalyzoval a rozobral v tomto článku. Resumé: na jednej strane ide o názor inštitúcie, ktorá vás môže kedykoľvek spokutovať, na druhej strane ide o výklad bez právnej záväznosti a vzhľadom na to, že nič také zákon ako jedine právne záväzný text neobsahuje, môžete mať ako podnikatelia či občania výklad vlastný. Ak máte s posudzovaním príležitostných príjmov zo strany daniarov skúsenosti, budem rád, ak sa o ne podelíte v diskusii.
Update pre rok 2018: od r. 2018 daniari vyššieopísanú schému jednoznačne škrtli. Ak má vyplácateľ vyplatenú odmenu za príležitostnú činnosť v daňových nákladoch na základe zmluvného vzťahu a existencie zmluvy ako účtovného dokladu, prijímateľ si nemôže uplatniť žiadne oslobodenie. Dohraté.
Ešte raz teda: Príležitostné príjmy občanov na základe zmluvy vraj nie sú od dane oslobodené. Podľa Finančnej správy. Naozaj?
Pozor na kombináciu oslobodení
Suma 500 EUR sa totiž ako oslobodená od dane v zákone o dani z príjmov spomína viackrát: rovnaké oslobodenie sa uplatní aj pri príjmoch z prenájmu či rovnako aj v prípade rozdielu medzi príjmami a výdavkami z prevodu opcií, cenných papierov či podielov v eseročke, komanditnej spoločnosti či družstva. Jedna fyzická osoba si však môže v priebehu jedného kalendárneho roka uplatniť oslobodené “maximum” 500 EUR iba raz – buď iba na príležitostné príjmy alebo na príjmy z prenájmu alebo iné spomenuté príjmy prípadne ich kombináciu do uvedeného limitu 500 EUR.
Príležitostné príjmy a zmluvy o spolupráci: najčastejšie otázky z praxe
Poďme na to:
Dodal som čosi na zmluvu o dielo. Firma však odo mňa chce faktúru. Môžem ju vystaviť, aj keď nemám živnosť, IČO ani DIČ?
Nepotrebuje ju. Ako účtovný doklad – ktorým zdokladuje a zachytí svoj daňový náklad – jej postačí práve predmetná zmluva (o dielo, o spolupráci, iná nepomenovaná zmluva) plus doklad o úhrade odmeny (výpis z účtu alebo pokladničný doklad). Nič viac.
Musím sa ako prijímateľ niekde registrovať?
Pokiaľ nejde o pravidelnú nezávislú činnosť (čítaj nižšie) spĺňajúcu znaky podnikania, tak nie.
Musí vyplácateľ odmeny (teda podnikateľ) seba alebo prijímateľa niekde registrovať?
Nie. Ak nejde o spomenutú závislú prácu, príležitostný príjem nepodlieha registrácii na žiadnom z úradov.
Treba platiť odvody na strane vyplácateľa?
Rovnako nie. Odvody platí, zráža a platí vyplácateľ za zamestnancov v trvalom pomere (rovnako ako preddavky na daň z príjmov) na základe pracovnej zmluvy či dohody. Ak zmluva o spolupráci či iná predmetná zmluva nespĺňa – najmä svojim obsahom – znaky závislej práce, vyplácateľ nie je povinný “riešiť” akékoľvek odvody, aké počíta a platí pri zamestnávaní zamestnancov.
Mám príjmy na základe zmluvy o spolupráci, suma je do 500 EUR ročne. Okrem toho som zamestnaný na trvalý pomer. Musím podávať daňové priznanie?
Áno. Zamestnávateľa nemôžete požiadať o ročné zúčtovania dane, ale podáte daňové priznanie typ B.
A ak je suma príjmu napr. 1 000 EUR?
Ani v tomto prípade nemôžete požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane, ale podáte daňové priznanie typ B.
Pozor na pravidelnosť a závislosť
Činnosť, ktorú občan deklaruje ako ostatný príjem, resp. príležitostnú činnosť, by nemala vykazovať znaky pravidelnosti – minimálne teda v príslušnej zmluve nie. Rovnako pozor na znaky závislej práce: ak zmluva s občanom ohľadne príležitostného príjmu vykazuje znaky závislej práce – teda vecne pôsobí ako zamestnávanie – na vyplácateľa sa vzťahujú všetky povinnosti zamestnávateľov (a nie je ich málo – na začiatok napr. toto).
Tak ešte raz: aké typy príjmov a “pomerov” môžeme z hľadiska pravidelnosti či “závislosti” uzavrieť?
- ak je príjem nepravidelný a nejde o závislú prácu – vtedy je možné tento príjem považovať za príležitostný a zdaniť ho tak, ako som písal vyššie. Teda občan ako ostatný príjem (po uplatnení oslobodenia) a vyplácateľ z neho neplatí odvody a seba či prijímateľa z tohto titulu nikde neregistruje
- ak je príjem pravidelný a ide o “nezávislú” prácu – daný poskytovateľ by sa mal registrovať ako podnikateľ. Podľa Obchodného zákonníka sa podnikaním rozumie “sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku”. Áno, nerozhoduje suma príjmu, ktorý sa vám podarilo zarobiť, ale pravidelnosť a hlavne cieľ – preberali sme to napr. v diskusii a v článku ohľadne zdaňovanie príjmov blogerov z reklamy skrze Google Adsense. Osoba, ktorá túto podmienku spĺňa, by sa mala stať minimálne SZČO, samozrejme môže podnikať aj prostredníctvom inej právnej formy, ak sa jej to hodí (napr. rovno eseročka)
- ak je príjem pravidelný a ide o závislú prácu (tj vzťah vykazuje znaky nariadenosti a podriadenosti) – je potrebné uzatvoriť pracovný pomer, ideálne trvalý. Vrátane všetkých registračných, vykazovacích a platobných povinností
- ak je príjem menej pravidelný a ide o závislú prácu – tiež je to na pracovný pomer, na občasné výpomoci však slúžia “dohody”. Teda “dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru“. Kedysi a dosť dlho išlo o pomerne jednoduchšiu formu v porovnaní s trvalým pomerom, v súčasnosti je to bohužiaľ naopak
A čo optimalizácia daní?
Kde všade a ako je možné záhadný inštitút “príležitostného príjmu” v praxi použiť na úsporu daní a odvodov podnikateľov?
Napríklad:
- ak začínate spoluprácu s novým kolegom v tíme a v danom štádiu ešte nie je jasné, či a ako sa vyvinie – ak by ste ho zamestnali na trvalý pomer, znamená to stoh papierov, rovnaký stoh to znamená pri prípadnom ukončení spolupráce. A samozrejme hrozbu pokút, že čosi zo stohu nebude pre úradníkov OK a rovnako aj slušné odvody. Zmluvou o príležitostnej spolupráci sa obe strany oťukajú, mnoho toho usporia a neskôr môžu prejsť aj na trvalý pomer. Samozrejme, použiť takúto formu je možné skôr v prípade slobodnejších tímov a najmä firmách, ktoré nie sú “na očiach” pre prípadné kontroly ohľadne nelegálneho zamestnávania
- v praxi si mnohí podnikatelia zabezpečujú rôzne služby a práce svojpomocne, prostredníctvom kamarátov a príbuzných, pričom v účtovníctve a najmä v daňových nákladoch nie sú zachytené. Tak prečo ich nezachytiť? Uzatvorením zmluvy na poskladanie nábytku, korektúry textov či povedzme presťahovanie kancelárie dostanete sumy do nákladov – dokonca podnikateľom účtovné predpisy prikazujú v účtovníctve zohľadniť reálne procesy (a teda aj náklady) čo najpresnejšie. Občan-dodávateľ príležitostný príjem do sumy 500 EUR nemusí zdaniť – pre istotu však ešte raz pripomínam vyššiespomenuté riziko, že daniari môžu mať na všetko jednoducho iný názor.
Pomôcka: ako príležitostné príjmy zaúčtovať a zdaniť
Ak ste si ešte nestiahli ťahák, tj PDF “Ako zmluvy o spolupráci, o dielo či licenčné zdaniť a zaúčtovať – na oboch stranách”, nech sa páči
O autorovi: Peter Furmaník
Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, konzultant, autor a bloger so záľúbou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.
Dobrý deň. Chcela by som sa opýtať. Som trvale zamestnaná a popri tom píšem pre obec kroniku, za ktorú dostávam raz za rok odmenu 100 eur. Musím ich priznávať alebo platiť nejaké odvody? Ďakujem za odpovedať.
Závisí od zmluvy, resp. toho, čo máte. Viac tu https://ludskourecou.sk/2017/12/dan-z-prijmov-2018-koncia-prilezitostne-prijmy-aj-danova-optimalizacia-ako-taka/ a tu https://ludskourecou.sk/2016/07/prilezitostne-prijmy-obcanov-na-zaklade-zmluvy-vraj-nie-su-od-dane-oslobodene-podla-financnej-spravy-naozaj/
Ahoj, Dobrý deň. ak by to bolo možné chcel by som sa opýtať na zaujímavý dotaz. V roku 2017 som uzatvoril a podpisal jednu a jedinú dohodu o umeleckom výkone. V mene kapely ale na moje meno, rodne čislo atd v sume 3000 euro. Ak správne rozumiem, daňové priznanie za rok 2017 podám typ B, po odpočítaní zdokladovatelnych nákladov (prenajom auta, benzin, ubytovacie náklady a iné) by som mal odviesť daň 19 % štátu plus 14 % zdravotnej poistovni, aj ked som zamestnaný v TPP a zamestnávateľ túto dan už odvádza. Nezdaňovatelných 500 euro, by som pre istotu neodpočítaval resp. postup ako v článku vyššie. Otazka znie: je možné do zdokladovatelných nákladov dat aj dalsie náklady a teda “rozdelenie honoráru” – a teda dohody o umeleckom výkone – jedine a jednorázové v roku 2017 medzi mnou a dalšími osobami ktoré boli zainteresované a tým pádom sa teoreticky dostať na nulu? Ak spravne rozumiem. Ja tento celý proces priznám v danovom priznaní ale spolučlenovia v kapele s príležitostným ročným prijmom do 500 euro postupuju ako v článku popísanom vyššie. Ďakujem
Najprv upresnenie: “zamestnávateľ túto dan už odvádza” – zamestnávateľ odvádza dane+odvody zo zamestnaneckého príjmu, nie z tohto umeleckého.
Inak dobre píšete: ak jeden člen kapely zdaňuje celý príjem kapely, tak chudák aj jediný dane zaplatí. Vy by ste si určite mali uplatniť ako náklad odmeny/honoráre ostatným členom kapely. Na základe hocičoho, čo spĺňa náležitosti účtovného dokladu, teda aj zmluvy. Akurát si už vzhľadom na existenciu zmluvy nebudú môcť ostatní členovia kapely uplatniť tých 500 EUR – resp. je to na nich.
Ďakujem veľmi pekne za odpoveď, na ujasnenie, jednotlive zmluvy medzi mnou a členmi môžu byť klasicke dohody o umeleckom vykone? Keď bude príjem vyrovnaný nákladmi na nulu, podávam toto daňové priznanie typ B aj tak? Alebo nepodávam ho ale musím mať k dispozícii dokumentáciu v prípade kontroly? Resp. ak ostane z tej sumy do odpočítaní nákladov čiastka do 500 euro na mne osobne. Dá sa to teda špecifikovať ako príležitostný príjem do 500 euro? Ďakujem
Daňové priznanie podávate (veď máte TPP + SZČO), 500 EUR pravdepodobne oslobodiť nepôjde a zmluva o umeleckom výkone vyzerá ok, i keď to samozrejme môže byť aj na podrobnejšie sedenie.
Cize ostanych 5 ludi moze nezdanit 500€, kedze tam bola zmluva a navyse o umeleckom vykone aj ked jedna za rok? Ďakujem
Vy ma nepočúvate a nečítate :) Skôr nie.
Dobrý deň,
Poberateľ starobného dôchodku (FO) uzatvoril zmluvu o príležitostnom prenajme ( §630 obch. zak.)svojho vozidla (hnuteľna vec) spoločnosti sro ( v ktorej je konateľom) na obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017. Z príležitostného prenájmu dosiahol príjem 2400,-€ za rok 2017. Je povinný(FO) podať daňové priznanie za rok 2017 a platiť daň z príjmu z príležitostného prenájmu vozidla?
Bolo by vhodnejšie uzatvoriť so spoločnosťou zmluvu podľa §51 inštitút nepomenovanej zmluvy napr. zmluvy o spolupráci v ktorej by bol deklarovaný príležitostný prenájom vozidla a uplatniť si 500 eurové oslobodenie?
Ďakujem za odpoveď
Ten príležitostný prenájom aj oslobodenie je OK, v prípade tohto druhu príjmu platí. Daňové priznania podľa mňa podať nemusí ani nič platiť a nie je podstatné, ako sa zmluva volá, ale čo obsahuje a aký bol skutočný obsah právneho úkonu – podrobnejšie v tomto článku https://ludskourecou.sk/2017/12/dan-z-prijmov-2018-koncia-prilezitostne-prijmy-aj-danova-optimalizacia-ako-taka/ . A samozrejme sumu 2 400 EUR Vám môžu škrtnúť ako netrhovú, keďže vzťah medzi konateľom a jeho eseročkou podlieha transferovému oceňovaniu.
Dobry den,
mozes sa spytat, ako to je v pripade obchodovanie na forexe (online). “Obchodujem” tam ako FO a mohol by som si do vydavkov zaratat napr. platby za internet? Nakolko ho potrebujem aby som sa na stranku vobec dostal? V tomto som naozaj laik, tak ma prosim neukamenujte.
Dakujem za odpoved.
Verím, že áno. No z forexom a obchodníkmi nemám skúsenosť, neviem Vás teda správne nasmerovať.
Honorár za koncert amatérskej kapely sa môže považovať za príležitostný príjem? Suma nepresiahne 500eur ročne.
Podľa mňa skôr áno, no definitívne je to na vás, ako to zatriedite a ako si to obhájite (https://ludskourecou.sk/2016/07/prilezitostne-prijmy-obcanov-na-zaklade-zmluvy-vraj-nie-su-od-dane-oslobodene-podla-financnej-spravy-naozaj/)
dobrý deň,
chcela by som preložiť texty pre jedného klienta, no suma by bola ja 500-1500 eur mesačne, asi by šlo o dlhodobejšiu spolupráci. V tomto prípade je potrebné si založiť živnosť však? Dozvedela som sa však že prekladateľstvo je viazanou živnosťou, preto je potrebné vyučenie v odbore alebo certifikát, nič z toho bohužiaľ nemám.. Nedalo by sa to nejako obísť? Keďže ide len o jedného klienta, nemohla by som so dať ako zmluvu o dielo a pod.? respektíve, ak by som si založila tú živnosť, dala by sa obísť povinnosť vlastniť ten certifikát, možno ak by som si dala prekladateľstvo len ako vedľajšiu činnosť?
vopred ďakujem za radu.
Pokiaľ ide o pravidelnú sústavnú činnosť “na voľnej nohe”, tak ide jednoznačne o podnikanie, tj minimálne živnosť (to, či už ako živnostník uzavriete zmluvu takú alebo onakú je druhá vec, stále ste podnikateľ). S viazanosťou a zákonnými podmienkami vám neporadím
Dobrý deň,
som živnostník a ako každý človek občas potrebujem záskok, keď idem na dovolenku, atď. Preto si chcem dať platenie za svoj záskok ako náklad pri vypĺňaní daňového priznania.
Účtovník mi poradil, aby som náš “pracovný vzťah” zazmluvnila príkaznou zmluvou.
Odmena je za odpracovanú hodinu a platba v hotovosti alebo na účet.
Chcem sa opýtať, v prípade takejto spolupráce, môže to môj záskok považovať za príležitostný príjem? A pri jeho vykazovaní potrebujem aj doklad o zaplatení alebo mi stačí len zmluva?
Môžem byť napr. môj záskok počas výkonu záskoku aj na úrade práce a nevykazovať im tento príjem, kedže pôjde o príležitostný príjem preňho?
Ďakujem za pomoc a odpoveď.
Príkazná radšej nie, lebo už z názvu znie skôr ako závislá práca, čo je iný režim, ktorý určite nechcete. No z titulu toho čo píšete – zastúpenie, platba na hodinu – to naozaj vyzerá skôr na dohodu, čiže predsa pracovný pomer. TJ nie príležitostný príjem, ale oficiálne zamestnávanie..https://ludskourecou.sk/2013/07/zamestnavanie-zamestnancov-prihlasky-a-registracie/ Ak to však skryjete o zmluvu o spolupráci podľa Občianskeho zákonníka a aj v texte sa to bude tváriť ako pomocná samostatná a príležitostná práca, tak si to do nákladov dáte jednoduchšie. No na jeho strane to asi oslobodené už nebude ( https://ludskourecou.sk/2016/07/prilezitostne-prijmy-obcanov-na-zaklade-zmluvy-vraj-nie-su-od-dane-oslobodene-podla-financnej-spravy-naozaj/ ) a pri pobyte na úrade práce môže mesačne zarobiť tak či tak iba max do cca 150 EUR.
Dobrý deň,
rád by som sa informoval, Vaše články sú veľmi informatívne a pre lajka skvelo objasnené, ale aj tak mám chrobáka v hlave.
Vec sa ma ták, som študent 21 ročný, idem ponúkať tovar povedzme na e-bay.com, tento tovar bude oblečenie, dizajny + spracovanie, aj tvorba je celá autorská a vytvoril som ju samostatne. K tomu som na dohodu zamestnaný v Českej grafickej firme na pozícií grafika. No a k tomu mám podpísanú zmlúvu o vykonaní ilustračného diela pre Českého spisovateľa. V zmlúve stojí: “c)Tato odměna v sobě zahrnuje náklady na vytvoření díla, odměnu za vytvoření díla (cenu díla), jakož i licenční odměnu.”
Otázka teda znie: Ak za mňa zamestnávateľ odvádza + som študent a štát mi platí zdravotku, tak ako mám podávať daň až ak sa môj vedľajší príjem z e-bayu a diela, ktoré som ilustroval, dostane nad sumu 500 euro?
Ďakujem, prajem pekný zvyšok dňa
Predaj tovaru na e-bay je jednoznačne podnikaním, tj sústavnou činnosťou s cieľom dosahovania zisku. Čiže určite treba minimálne živnosť (a všetko s tým súvisiace). Dielo: príjem tak či tak treba zdaniť, no závisí od zmluvy – ak ide o jednorazové dielo, tak ako ostatný príjem fyzickej osoby. A podľa najnovších inštrukcií zo strany daniarov bez oslobodenia v sume 500 EUR
Dielo je vyplácané dvakrát do roka a vždy v tom istom termíne, čiže to ako ostatný príjem už rátať nemôžem. A ako ste písali, evidentne sa nevyhnem dani ani pod 500 EUR. Smutné, ďakujem, za Váš čas
Zdravím
mám niekoľko otázok, pretože plánujem si privyrobiť a možno aj zarobiť cez internet. Ide totiž o predaj digitálneho tovaru, ničo ako grafika alebo hudba. Ide o hudbu a hudobné výrobky. Predávať budem cez paypal a teraz idem k veci:
1. Pôjde o nepravidelný príjem a “nezávislú” prácu, ak si to budú ľudia kupovať cez moju stránku?
A) Pretože je to produkt ktorý som vytvoril, zavesil na internet a peniaze v podstate dostanem len, keď si to kúpia. Môžem zarobiť veľa, alebo nulu (napr. na druhý deň zarobím 100eu ale dva mesiace nezarobím nič a možno už vôbec). Je to teda nepravidelný príjem? (Podľa mňa áno ale pre istotu sa pýtam)
B) Teda ak som vytvoril ten produkt, už viac na tom nepracujem ale kedykoľvek môžem vytvoriť ďalší produkt, buď v tomto roku aj viac produktov, alebo iba jeden za rok. Je to potom tak, že sa jedná o prácu ktorá nie je závislá? Nič viac neposkytujem (ako podporu a pod.) okrem toho produktu na predaj.
2. Ak by sa to (čo som opisoval v prvej otázke) rátalo ako pravidelný príjem, tu už hovoríte že ako osoba by som sa mal registrovať ako podnikateľ aj keď pôjde o nezávislú prácu. Citujem z vašeho článku “sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku”. Lenže v mojom prípade by nešlo o sústavnú činnosť, pretože je to vlastne len na mne kedy vytvorím ďalší produkt. Niečo ako keď kapela nahrá album, tak ich nevydáva (nenahráva tie albumy) každý mesiac, aj keď ich môže vydať niekoľko za rok. Otázka teda znie, v tomto prípade (ak by sa to rátalo že mám pravidelný príjem a vykonávam nezávislú prácu) nemusím sa registrovať ako podnikateľ?
Podľa mňa tu ide jednoznačne o podnikanie ako sústavnú a pravidelnú činnosť – lebo sústavne a pravidelne predávaš. No ak to upresníme, spadá to do špecifickejšej kategórie pasívnych autorských príjmov – tzv príjmov z použitia diela podľa § 6 ods. 4 zákona. Je tu o nich popísaného viac, stačí sa pohrať. Uvedené je len môj názor, základný rozdiel je v registrácii (podnikateľ a umelec s aktívnymi príjmami sa na DÚ registruje, umelec s pasívnymi príjmami nie – čo nie je až taký problém sa pre istotu zaregistrovať), no výhoda pasívnych príjmov je v neplatení odvodov (Sociálnej a zdravotnej, nie daňovému úradu).
Ďakujem za odpoveď.
Odkedy som napísal svoje otázky som zistil nové skutočnosti, ktoré sú možno mimo rozsah tejto témy. Ale skúsim ich napísať.
1. Ak by som nepredával cez PayPal ale cez predajcu / priekupníka (reseller), tak v podstate by som nevykonával žiadnu sústavnú činnosť, lebo by ju vykonával on, ten predajca. Ja by som dostal iba zaplatené. Čiže by sa už nejednalo ako o sústavnú pravidelnú činnosť? (Podľa mňa je to tak, ale pre istotu sa pýtam) Ak áno, menilo by to niečo na vašej odpovedi?
2. Ďalšia vec, zistil som, že keď predávam digitálny produkt (nehmotný = obrázok.jpg, mp3 súbor, program atď.) do krajín EU, tak treba platiť VAT (DPH) EU. Našťastie, toto nemusím riešiť, ak takúto vec zabezpečuje predajca. Len ma potom napadla taká otázka, tak mi stačí len podať daňové priznanie?
3. Ďalej vyplácaný od predajcu by som bol 2x alebo raz za mesiac, podľa toho ako si to nastavím, lenže v ten mesiac by som nemusel byť vyplácaný, ak by som nezarobil určitú sumu. Dajme tomu, minimálny limit, aby som dostal od nich peniaze je 100$ ak toľko nezarobím, tak ma vyplatia až vtedy, pokiaľ zarobím toľko alebo túto sumu presiahnem. Kvôli tejto skutočnosti, bude sa to stále považovať za pravidelný príjem?
1. a kto by dodával predajcovi? Ty, čiže čosi poskytuješ – teda si podnikateľ resp. autor
2. áno, DPH sa platí z predaja digitálnych produktov súkromným osobám v EÚ https://ludskourecou.sk/2014/12/elektronicke-sluzby-a-dph-od-2015-predaj-aplikacii-cast-ii/ – no ak to zabezpečuje predajca (tj na účely DPH je predajcom on), tak Ty dodávaš jemu a v prípade, že ide o firmu z EÚ, musíš podávať súhrnný výkaz (a tam vykazovať svoje predaje tomuto predajcovi)
3. skôr riešime či sústavnú a pravidelnú činnosť – a to podľa mňa áno
Vďaka.
1. Ešte k 1. a 3. bodu. Je pravda že by som dodával ja, ale nie sústavne. Ďalej pozrel som si zákon a nejak som nenašiel, že by toto spadalo (čo robím ja) spadalo do závislej činnosti = teda pravidelnej, aj napriek tomu že niekomu niečo dodávam. Ak to niekde v zákone je, prosím opravte ma. A aj keby to napriek všetkému bola pravidelná činnosť, stále nie je špecifikované v zákone, že sa jedná o podnikanie, alebo živnosť. Podnikanie som v zákone nenašiel ale živnosť áno a predpokladám že živnosť = podnikanie.
Vychádzal som z týchto zákonov:
http://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-455#cast1 §3 1b (zákon o živnosti a do tohoto bodu spadám ja (1b))
http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-595
§5 (závislá činnosť, nikde som nenašiel že by som spadal do závislej činnosti)
§6 2a (Príjmy z prenájmu a z použitia diela – do tohoto odseku spadám, podľa mňa (2a))
Čiže ak som hľadal správne, tak podľa tohoto by som sa nemusel nikam registrovať?
Ja len zopakujem, čo som písal vyššie: každý kto vykonáva sústavnú činnosť za účelom zarábania, je podnikateľ (pozri Obchodný zákonník) a mal by sa registrovať, samostatnou podmnožinou sú autori s príjmami za použitie diela, ktorí sa síce neregistrujú ani na živnostenskom ani na daňovom úrade, no zdaňujú svoje príjmy ako SZČO
(závislá činnosť=zamestnanie, teda tento pojem je úplne off topic)
Rád by som sa spýtal či sa zdravotné odvody zo zmluvy o spolupráci, ktorú tu spomínate vypočítavajú až od príjmu vyššieho ako je 500 Eur? Čiže, ak bude príjem na zmluvu o spolupráci do 500 Eur, nebudú sa platiť zdravotné odvody (14%)? Ďakujem za upresnenie.
Tak ma napadlo, keďže sa blíži termín daňového priznania… “Darček” od banky za založenie účtu môžem počítať do príležitostných príjmov? Alebo je na to iná kolónka? Príležitostná činnosť tam nebola žiadna (jedine ak to založenie účtu) a s predmetom živnosti to tiež nemá nijakú súvislosť…
Dobrá otázka :) Neviem. Podľa mňa ani nejde o to, či “príležitostná”, ale či “činnosť”. Ak to vykážeš ako dar, tak aj tak je to daňovým príjmom – dary pri fyzických osobách nie sú predmetom dane, len ak nejde o dary poskytnuté “v súvislosti s výkonom závislej činnosti” a “v súvislosti s výkonom samostatnej zárobkovej činnosti”, podľa tejto formulácie sa to skôr zdaňuje.
Dobry den, mozete mi prosim poradit, ako to je s prilezitostnym prijimom na rodicovskej dovolenke? Ked chcem zacat s obcasnym predajom svojich vyrobkov a sucasne chcem ako umelec sem tam niekde vystupit na zaklade zmluvy o dielo? Musim sa niekde registrovat? Aj ked nemam iste, ci nieco predam a kolko prilezitosti budem mat na vystupenie? Dakujem
Na túto tému existuje už dlho veľa večných debát a mnoho názorov samozrejme: principiálne všetko, čo má dlhodobo sústavne zarábať – resp. každá dlhodobá sústavná činnosť za účelom dosahovania zisku – je podnikaním, treba sa registrovať ako podnikateľ (SZČO, eseročka a pod.) a svoje príjmy ako podnikateľ aj zdaňovať. Na druhej strane – ak je to naozaj iba občas – je možné dosahovať tzv. ostatné príjmy občana (tj nepodnikateľa) na základe napr. zmluvy o dielo. To, čo znamená príležitostný príjem a hlavne, že to vlastne ani nie je celkom jasné, som trochu popísal v článku a nejaké názory sú aj v diskusii. A už sme to rozoberali aj v súvislosti so zarábaním na reklame na blogoch https://ludskourecou.sk/2012/06/je-prijem-z-google-adsense-podnikanim-alebo-nie/
Keďže sa v článku na nás odvolávajú, tak by som to rád uviedol na správnu mieru. FS tvrdí, že v prípade uzatvorenej písomnej zmluvy, nie je možné posúdiť príjem ako príležitostný. Ako býva zvykom, FS sa opiera častokrát o zvrátené názory svojich zamestnancov, ktoré nie sú podporené žiadnymi právnymi predpismi. Častokrát vo svojich informáciách daňovníkov doslova zavádzajú a prikazujú im robiť veci nad rámec zákona (napr. taká transferová dokumentácia tuzemských osôb pri prenájme medzi spoločníkom s.r.o. a jeho s.r.o.). Napriek boju proti nim (aj cez komoru SKDP) oni sú štátna inštitúcia a majú monopol, patent na nepodložené názory v rozpore s platnou právnou úpravou. Takže zmluva, ktorá sa dá uzavrieť v niektorých prípadoch aj ústne (to však v tomto prípade neodporúčame) alebo písomne sa posudzuje nie podľa formy, ale podľa obsahu (tak to predsa uvádza aj zákon o správe daní), takže ja osobne takéto prípady riešim písomnou zmluvou a pokiaľ sú splnené všetky náležitosti (formálne a obsahová), potom takýto príjem považujem za príležitostný. Ak je predsa zmluva uzatvorená na nejaký konkrétny účel (napr. spracovanie údajov, preklad textu, formátovanie tabuliek v exceli) a nemá znaky závislej práce, potom to je jedine príležitostný príjem.
Ďakujem za komentár a upresnenie, presne takto som tento názor z Vášho materiálu v článku aj spomenul. Osobne mi výklad Finančnej správy rovnako nedáva zmysel, no pre úplnosť som to považoval za správne uviesť – tj že daniari môžu mať jednoducho na akúkoľvek vec svoj názor a podnikateľ zas vlastný, pričom je však často v praktickej nevýhode.
Môžeme spočítavať 19 % a 14 % ak obe majú rôzny základ?
Príklad: zamestnanec zarobí 1000 €, platí iba 14 % na zdravotné, 19 % daň z príjmov FO, nezdaniteľnú časť základu dane si neuplatňuje (príjem popri zamestnaní). Malo by to byť 1000 * 0,14 = 140. Základ dane z príjmu je 1000 – 140 = 860. Daň z príjmu je 163,40. Tzn. zamestnanec zaplatí 140 + 163,40 = 303,40. tzn. v tomto prípade si nezoberie štát 33 %, ale 30,34 % (303,40/1000).
Podľa mňa – opravte ma, ak sa mýlim – je poradie také, že najprv sa podá daňové priznanie a zaplatí daň z príjmov a neskôr – práve na základe daňového priznania – zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní dorubí nedoplatok na zdravotnom poistení. Aj keď zákon hovorí, že si práve tento nedoplatok môžete uplatniť v daňovom priznaní – či už spätne alebo ako, nehovorí. Mimochodom tých 33% je spomenutých ako akési zjednodušenie, podnikateľom spravidla stačí na orientáciu takéto percento. V každom prípade ďakujem za komentár.
no ako asi – vseobecny postup – zaplateny nedoplatok je vydavkom roka bezneho, prip. ak to nie je vyhodne/alebo mozne kvoli tomu ze taketo prijmy uz v beznom roku nema (co sa kludne moze stat) alebo nie je zaujmom jednotlivca to takto vysporiadat, stale moze podat dodatocne priznanie…
inak ten postup v tom zuctovani je spravny…
Potrebujem vysvetliť túto vetu :) Finančná správa v jednom zo svojich výkladov (uvedený v materiáloch zo seminárov dua Tužinský/Ozimý)
údajne tvrdí, že ak je príležitostný príjem písomne podchytený zmluvou,
nie je možné uplatniť spomenuté oslobodenie do sumy 500 EUR ročne, ale
takýto príjem musí prijímateľ zdaniť ako ostatný príjem občana bez oslobodenia. Tak kto toto tvrdí? Že príjem do 500,€ nie je oslobodený ?
Finančná správa – podľa všetkého to komusi vo svojej odpovedi napísala – a to že ak je príjem podchytený zmluvou (!), nie je možné ho považovať za príležitostný, ale plánovaný. Citujem :) Môžeme sa biť. Ďakujem za komentár
Ďakujem, za vysvetlenie. Len tá štylizácia vety by potom mala byť trošku pozmenená, lebo nielen mňa ale viem, že aj viacerých zaskočila a zmiatla, lebo tvrdenie FS sa tu spája ako keby nepriamo s tvrdením daných školiteľov. Keby vo vete bolo napísané, že na daný zlý výklad FS upozornili, bolo by to iné. :)
UBER
V pripade mnohych ludi cinnost – nepravidelna casovo, prijmovo, uplne nezavisla a nepodmienena. U niektorych je vobec tazke urcit nejaky pravidelny cyklus vykonu. Zaroven taketo osoby ani nikdy nemusia tuto cinnost vykonat, hoci sa stali “partnerom” tejto firmy, ktora vyzaduje o.i. aj pisomnu zmluvu o spolupraci…
Rovnako tak zmluvy o dielo podla ObcianskehoZakonnika, autorske zmluvy podla autorskeho zakona sa mozu vztahovat na jednorazovu cinnost, ale tak ako v pripade Uberu – zmluvny vztah sam osebe uz popiera nepravidelnost, prilezitostnu cinnost, zaujem vykonat jednorazovo nejaku vec – na tychto ludi sa bude pozerat ako na ludi s prijmami zo zmluv podla paragrafu 6 danoveho zakona, hoci by urobili len minimalnu cinnost za minimalny obnos….
Dovod, preco sa takymto stylom pozera na zmluvy je priamo v uvodnej vete paragrafu 8 danoveho zakona:
“Ostatnými príjmami, ak NEJDE o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä…”
Uber skôr zodpovedá pravidelnej, resp. sústavnej činnosti za účelom dosahovania zisku – teda podnikaniu a teda príjmom podľa § 6, vrátane všetkých odvodov, priznaní, zúčtovaní, evidencií a pod. Podstatný je teda účel a cieľ, a samozrejme na ďalších miestach aj pravidelnosť a suma príjmu…
Čo v takom prípade, keď podnikateľ vypláca odmenu zo svojho osobného účtu, aby sa vyhol daniam? Počula som o nejednom takomto prípade.
v takomto pripade nebude sediet stav pokladnice a bankovych uctov na konecny stav penazneho dennika, prip. na konecny zostatok suvahovoch uctov – tu treba povedat ze tak v jednoduchom aj podvojnom uctovnictve sa musia vykazat obraty uctov alebo penazneho dennika minimalne raz za mesiac, teda uctovna jednotka musi vediet preukazat stav majetku a zavazkov k ultimu kazdeho mesiaca tak aj k datumu uctovnej zavierky.
Odmena vyplatena z osobneho uctu nie je danovym vydavkom. Nie naschval su sledovane penazne toky tak danovymi uradnikmi tak auditormi…
Odmena vyplatena z osobneho uctu nie je zaroven ani zdanitelnym prijmom.
Ďakujem za komentár Matúš a rovnako aj Miške za otázku :) Ak podnikateľ SZČO vypláca odmenu či iné náklady z osobného účtu, sú podľa mňa daňovým výdavkom – i keď nerozumiem spojeniu “aby sa vyhol daniam”; skôr navrhujem, aby si tieto daňové výdavky uplatnil, nie? Iná situácia je pri eseročkách a iných právnických osobách, hoci aj tam sa to dá podľa mňa – občas – vyriešiť, ak sedí účel a sú v poriadku ostatné doklady, tj napr. zmluva o takejto spolupráci.
ziadna transakcia s osobnymi uctami nemoze byt hodnotena ako uctovna ani danova, ak by to tak bolo – potom by vsetci veselo pouzivali osobne ucty tak na prijem penazi za faktury a neviem co vsetko, tak aj na platby, a nikto nikdy v zivote by uz neurcil co sa tyka vlastne podnikania a co nie – bol by z toho chaos, nic by s nicim nesadlo…
Preto ak k takejto situacii dojde, da sa predpokladat ze sa to ma stat len ojedinele a zaroven bude musiet byt preukazany financny tok v rovnakej vyske medzi osobnym a podnikatelskym uctom, prip. sa budu preukazovat analyticke uctovania pohladavok/zavazkov voci vlastnikom – len takto by takato uhrada mohla sa uznat za danovy vydavok po prilozeni prislusnych vypisov z uctov
Dobrý deň, veľmi dobre napísané akurát by som sa chcel opýtať ako sa na takýto príležitostný príjem pozerá napríklad inšpektorát práce? Zdá sa mi to ako šmýkanie po tenkej hrane preto je podľa mňa najlepšie do 500 EUR mať oslobodené iba pasívne príjmy ako napríklad už spomenutý prenájom. Ďakujem
Inspektorat prace nekontroluje danove priznania. Taktiez sa neda predpokladat ze uvedenym sa budu ohanat trebars v potravinach, prilezitostny prijem nesmie suplovat zavislu pracu, pretoze mame zakon o nelegalnom zamestnavani, na zaklade ktoreho sa robia kontroly v rizikovych odvetviach, takze si to netreba vykladat tak, ze uvedene je mozne aplikovat na jednorazove zamestnanie v oblasti, kde by to bilo do oci…
V zasade ziadna pracovnopravny vztah, jedno ci ide o pracovny alebo mimopracovny pomer – pokial je vykonavana pre podnikajuce FO a PO a osobou vykonavajucou tuto cinnost nie je pribuzny v priamom rade, sa povazuje za nelegalnu…
Pre zaujimavost tiez zdoraznim ze nelegalnym zamestnavanim sa rozumie aj zavisla praca vykonavana pre fyzicku osobu – NEPODNIKATELA, a to cudzincom nelegalne nachadzajucim sa na uzemi SR – to je pekna blbost, ale je to tak :-)
Presne tak, inšpektorát práce síce nekontroluje daňové priznania, akurát však môže skontrolovať prevádzku a keď tam nájde niekoho pracovať či nachádzať sa bez pracovnej zmluvy, prihlášky do Sociálnej či zdravotnej poisťovne, oficiálnej mzdy či odvodov, zamestnávateľa/vyplácateľa spokutuje, teda v rámci možností aj pochová.