Pondelkové (3.6.2013) Hospodárske noviny sa vo svojej odbornej prílohe venovali pomerne zaujímavej, odvážnej a kontroverznej téme “Ako ušetriť na daniach a odvodoch kombináciou živnosti a eseročky“. Inými slovami: ako môže jeden podnikateľ vzájomnou fakturáciou medzi svojimi 2 firmami (živnosť a eseročka) optimalizovať dane. Prispel som iba orientačným prehľadom, ktorý ilustruje princíp zdanenia a platenia odvodov v niekoľkých možných situáciách – na pochopenie niektorých súvislostí môže byť užitočný aj pre tých, ktorí o takejto forme optimalizácie vôbec neuvažujú. V druhej časti článku uvádzam základné pravidlá a tipy, ako na danú kombináciu, aby bol vlk sýty a ovca celá.
Prehľad zdanenia a platenia odvodov v niekoľkých možných situáciách:
Podnikateľ má iba eseročku, nie je v nej zamestnancom a nemá živnosť:
- neplatí odvody na sociálne poistenie
- platí odvody na zdravotné poistenie iba ako samoplatiteľ – tj v minimálnej výške (tohto roku 55,02 EUR). Ako živnostník s prípadnými vyššími príjmami by však pravdepodobne platil vyššie než minimálne preddavky (čiže ide o výhodu)
- nemôže si uplatniť nezdaniteľné časti (na seba ani na manželku)
- ak spoločnosť dosiahne účtovný zisk a po zdanení ho vyplatí spoločníkovi-podnikateľovi, ten z neho platí odvody na zdravotné poistenie (tohto roku po prvýkrát)
- ak spoločnosť zisk nedosiahne (napr. z dôvodu vysokých oficiálnych nákladov) alebo si zisk spoločník nevyplatí, zdravotné odvody neplatí
Podnikateľ má eseročku, nie je v nej zamestnancom a zároveň má živnosť,prostredníctvom ktorej zarobí ročne menej než 4 830 EUR (za rok 2013):
- neplatí odvody na sociálne poistenie
- platí odvody na zdravotné poistenie ako živnostník – vo výške minimálnych preddavkov 55,02 EUR
- ako živnostník si môže uplatniť nezdaniteľné časti základu dane
- ak dosiahnutý účtovný zisk vyplatí po zdanení spoločníkovi-podnikateľovi, ten z neho platí odvody na zdravotné poistenie
- ak spoločnosť zisk nedosiahne alebo si zisk spoločník nevyplatí, zdravotné odvody neplatí
Podnikateľ má eseročku, je v nej zamestnancom na trvalý pomer (nie konateľom) a zároveň má živnosť, prostredníctvom ktorej zarobí ročne menej než 4 830 EUR (za rok 2013):
- odvody na sociálne a zdravotné poistenie platí aj ako spoločnosť-zamestnávateľ (35,2% vypočítaných z hrubej mzdy, no platených z firemných peňazí) aj ako zamestnanec (13,4% zrazených z hrubej mzdy)
- mzda vrátane odvodov platených zamestnávateľom (spomínaných 35,2%) ide do daňových nákladov spoločnosti
- ako živnostník platí zároveň odvody na zdravotné poistenie – nie však vo výške minimálnych preddavkov, ale až na základe ročného zúčtovania spätne podľa výsledku za ukončený rok. Teoreticky nemusí platiť odvody žiadne (ak je na nule či v strate), prípadne môže platiť preddavky vypočítané v závislosti od základu dane
- nezdaniteľné časti základu dane z príjmov môže podnikateľ ako fyzická osoba využiť iba raz – buď ako živnostník alebo ako zamestnanec. Tým pádom sa výhoda z nezdanenia príjmov živnostníka stráca a táto kombinácia má zmysel v podstate iba z dôvodu uplatnenia paušálnych výdavkov u živnostníka
- ak dosiahnutý účtovný zisk vyplatí po zdanení spoločníkovi-podnikateľovi, ten z neho platí odvody na zdravotné poistenie
- ak spoločnosť zisk nedosiahne alebo si zisk spoločník nevyplatí, zdravotné odvody neplatí
Podnikateľ má eseročku, poberá v nej nepravidelný príjem (buď ako konateľ alebo ako zamestnanec na dohodu) a zároveň má živnosť, prostredníctvom, ktorej zarobí ročne menej než 4 830 EUR (za rok 2013):
- odvody na sociálne a zdravotné poistenie platí aj ako spoločnosť-zamestnávateľ aj ako zamestnanec (konateľ alebo dohodár) – percentuálna sadzba je však nižšia. Napr. konateľ platí zo všetkých druhov sociálneho poistenia iba dôchodkové poistenie, rezervný fond solidarity a zdravotné poistenie. (Pri nepravidelných príjmoch sú však agenda a firemné povinnosti výrazne zložitejšie než pri pravidelných príjmoch)
- mzda vrátane odvodov platených zamestnávateľom je daňovo uznateľným nákladom spoločnosti
- ako živnostník platí zároveň aj odvody na zdravotné poistenie – opäť však až spätne, prípadne nie vo výške minimálnych preddavkov
- v tomto prípade uplatňuje podnikateľ nezdaniteľnú časť základu dane z príjmov opäť len raz – buď ako zamestnanec alebo ako živnostník
- ak dosiahnutý účtovný zisk vyplatí po zdanení spoločníkovi-podnikateľovi, ten z neho platí odvody na zdravotné poistenie
- ak spoločnosť zisk nedosiahne alebo si zisk spoločník nevyplatí, zdravotné odvody neplatí
A teraz prípadná vzájomná faktúrácia medzi oboma firmami – na čo nezabudnúť:
- živnosť a eseročka by mali mať rozdielne predmety činností – inak povedané činnosť, ktorú živnostník bude fakturovať eseročke, musí byť rozdielna od činností, ktoré má v Obchodnom registri zapísané eseročka. Takto to dáva vecný aj legálny zmysel
- podnikateľ by mať nejaký zmysluplný systém rozdelenia príjmov a výdavkov – napr. určité aktivity a klientov bude fakturovať na 1 firmu (živnosť), iné zas prostredníctvom druhej firmy (eseročky).
- podobné pravidlo platí aj pre náklady a majetok – v praxi nemôžu 2 firmy využívať majetok, ktorý patrí iba jednej z nich, inak povedané: obe z firiem musia pri podnikaní využívať svoj obchodný majetok (napr. automobil, budovy, softvér, licencie atď). Čo sa týka nákladov, každá firma si môže ako daňové uplatniť iba náklady, ktoré súvisia práve z jej druhom príjmov.
- mzdu, ktorú spoločnosť vypláca zamestnancovi – teda v tomto prípade podnikateľ sám sebe – možno v praxi legálne “stiahnuť” na minimum a teda minimalizovať aj odvody. Prostredníctvom čiastočného úväzku na niekoľko hodín pravidelne mesačne s mesačnou mzdou vo výške pár eur.
- takáto kombinácia pridáva podnikateľovi náklady na spracovanie agendy – na mysli mám podvojné účtovníctvo pri eseročke. Pozri si aj porovnanie živnosti a eseročky či situácie, kedy je lepšie si ponechať iba živnosť.
Resumé
Článok nie je návodom ani navádzaním, osobne sa v praxi takýmto kombináciám radšej vyhýbam a podobne radím aj prípadným klientom – prináša to mnoho starostí, zložitejšiu agendu, zvyšuje riziko “preklepov” a sankcií a celkovo komplikuje život. Preto pre istotu ešte raz: cieľom článku je skôr pochopenie súvislostí medzi jednotlivými formami podnikania a ich zdaňovaním. Teda spoločné vzdelávanie, premýšľanie a diskusia :)
O autorovi: Peter Furmaník
Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.
Pán Furmaník,
obracia sa na Vás ako odborníka vo veciach daňových a odvodových s prosbou o radu.
Mám v úmysle požiadať o starobný dôchodok po odpracovaní 40. rokov. Momentálne pracujem ako SZCO.
Podmienka pre priznanie predčasnéhio dôchodku ( zníženého o čiastku za roky ktoré mi chýbajú do normálneho dôchodkového veku) je zrušenie činnosti SZČO a nesmiem mať žiadny príjem.
Môžem po priznaní takéhoto dôchodku byť konateľom (nie zamestnancom) s.r.o. bez nároku na odmenu?
Majiteľom s.r.o. bude iná osoba ktorá si bude podiel na zisku s.r.o vyplácať raz ročne.
Táto osoba tiež nebude zamestnancom s.r.o.
Aké odvody a dane bude musieť platiť táto osoba?
Vopred ďakujem za Vašu odpoveď.
Jiří Kroupa
Veeelmi dobry clanocek! :) Dakujeme, mam vacsiu istotu, ze podnikame spravne :)
Ďakujem, teším sa, keď pomohol:)
dobry den pan Furmanik,velmi dobra stranka. Rad by som sa vsak spytal na konkretny pripad pred zalozenim Ltd. pretoze nechcem s.ro. chcem podnikat nie byt uradnik.
Moj modelovy pripad je ze :
– som zamestany na neurcito v SR.
– chcem zalozit popri tom Ltd v UK
– podnikanie s potravinovymi doplnkami a upravou vody pre domacnosti.
– dovoz z roznych krajin, cielova skupina EU
– budem sam bez zamestnancov
Rad by som Vas poprosil o odpovede na:
– potrebujem organizacnu zlozku v SR?
– ako to bude z danami a odvodmi v UK a SR?
– potrebujem pokladnicu?
– oplati sa mi tento pripad?
Aké sú podmienky podnikania v UK či v iných krajinách, to žiaľ nie je mojou
parketou a nie je to ani témou blogu. Druhá vec: rozumiem tomu tak, že anglická firma chce podnikať v
SR? Alebo chcete do UK dovážať a predávať do EÚ? V druhom prípade to
pôjde mimo SR, nepotrebujete tu mať nič. Čo sa týka pokladnice a
podobných povinností, to závisí od britských predpisov. V každom prípade
však zo zisku britskej firmy, resp. z Vám vyplateného podielu nebudete
platiť zdravotné odvody v SR – tie sa platia iba zo slovenských firiem.
Súhlas. Len pozor na dôchodok. Ostáva len komerčné poistenie !
Súhlasím. Túto súvislosť je potrebné každé záujemcovi o neplatenie odvodov vysvetliť. Na druhej strane Vám na to každý mladý človek povie, že pri súčasnom stave verejných financií a dlhov neveria, že nejaký štátny dôchodok dostanú, tak načo budú ročne platiť tisícky EUR.
No nejde len o dôchodok – ženy SZČO prichádzajúci neplatením odvodov do SP napr. aj o materskú dávku.
Nemám rád, keď sa odborných tém (dane,odvody) vnáša politikum, aj keď sú niektoré témy naozaj vzájomne prepojené. Prepojenosť sa prejavuje aj názorom, že načo platiť, keď štátny dôchodok nebude ? Kto to tvrdí ? Veští z gule ? Vie mi niekto uviesť meno politika, čo politickú stranu ktorá by spáchala na sebe takéto harakiri ? Prišla by min. o 1/3 voličov a privodila by v štáte anarchiu !
Anton, čo majú dôchodky o 30 rokov spoločné s politikou? Podľa mňa nič. NO veľmi úzko súvisia s ekonomikou, jej výkonnosťou a najmä demografiou – keď v minulosti bolo na 1 dôchodcu niekoľko pracujúcich, tak financovať priebežné dôchodky nebol problém (mal na ne kto robiť). demografia sa však prudko mení, a keď ten pomer klesne na 1:1, tak jednoducho nebude z čoho, aj keby boli na čele štátov archanjeli.
Teda nie politika, ale čistá sedliacka matematika+ekonómia. Blog je síce o podnikaní, ale všetko so všetkým súvisí a hrať sa len na svojom piesočku bez záujmu o vplyv na okolie veľký zmysel nemá. Nemyslíte si ? :)
V dimeziách koľkých rokov ( 40% ?) uvažuje analytik TRIM Broker p.Ronald Ižip ? Závidím mu tú jeho sklenenú gulu z ktorej to veští. Spravodlivejšie rozdelenie zisku samozrejme podľa neho nie je možné. Len zvyšovanie počtu zamestnaných, ergo zvyšovanie zisku zamestnávateľov ?Systém ktorý tvrdil, že tu bude naveky som už zažil ! Aj sám som bol SZČO. Spojitosť dôchodkov a politiky som popísal (harikiri).
Uplne suhlasim s Petrom
ešte jeden názor Rolanda Ižipa http://finweb.hnonline.sk/c1-60019230-ake-dochodky-dostaneme-komentar-dna
Čiže legálne nie je možné jednu činnosť, ktorú som si vyfaktúroval v sro časť z nej preniesť faktúrou z sro na živnosť?
podľa všetkého skôr nie ako áno:)
Pri rovnakych cinnostiach to ale podla mna vychadza hlavne zo zakazu konkurencie, kedy konatel firmy nemoze vo svojom mene prevadzkovat podnikatelsku cinnost totoznu s cinnostou firmy v ktorej je konatelom. Ani nemoze byt konatelom v inej firme s rovnakou cinnostou. Ak tomu spravne rozumiem, tak to je skor pravo firmy, aby si na zaklade tohto zakazu konkurencie od kontatela potom vymahala skodu, ktora jej z takej cinnosti vznikla.
Totiz podla mna je uplne v poriadku ak napr. softverova firma, pri nedostatku zamestnancov subzakazkuje cast prac na ineho zivnostnika. Nasledne zakaznikovi bude fakturovat iba s.r.o. a zivnostnik potom firme prefakturuje danu cast prac. Z danoveho hladiska tam teda problem nevidim, jedine z hladiska obchodneho zakonnika a zakazu konkurencie, avsak pokial si ten zakaz konkurencie firma od konatela nevymaha, tak tam sa myslim nic nedeje.
Dobrý postreh, díky. Osobne s takouto kombináciou (a tobôž s daňovou kontrolou nemám) a skôr sa takýmto “trikom” vyhýbam. Uvedenú prekážku, tj rozdielne predmety činností v oboch firmách, prezentovali iní kolegovia v danej téme v hospodárskych novinách tuším skutočne z pohľadu daní a daňovej uznateľnosti v praxi.