“Plnohodnotný” platiteľ DPH (§ 4)
- odvádza DPH z väčšiny dodávok, ktoré uskutoční v rámci SR – platiteľom DPH, neplatiteľom i súkromným osobám.
- zo slovenských vstupov, fakturovaných platiteľmi DPH, má právo na odpočítanie DPH.
- väčšinu nákupov z EÚ samozdaňuje – teda z dodávky fakturovanej bez DPH si vypočíta DPH – , zároveň má však tiež právo na odpočítanie – jeho celková daňová povinnosť je teda v tomto prípade nulová (podrobnejšie vysvetlené tu a tu)
- firma-neplatiteľ DPH je povinná sa registrovať, ak za 12 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov dosiahne obrat 49 790 EUR, príp. môže požiadať o dobrovoľnú registráciu pred dosiahnutím takéhoto obratu (napr. z dôvodu tlaku odberateľov či pre možnosť odpočítania DPH na vstupe)
- okrem toho existuje ešte niekoľko situácií, kedy zákon prikazuje sa registrovať povinne – napr. pri podnikaní na základe zmluvy o združení, pred dodaním stavby či pri kúpe podniku.
Skupinová registrácia (§4a + §4b)
- viac slovenských firiem, ktoré sú zároveň prepojené finančné, ekonomicky a organizačne, sa môžu dobrovoľne zaregistrovať ako jeden subjekt
- medzi sebou DPH neuplatňujú, uplatňujú ju len voči ostatným firmám
- podávajú len jedno daňové priznanie k DPH a jeden súhrnný výkaz
- možnou výhodou je zjednodušenie a minimalizovanie agendy týkajúcej sa DPH
Firma registrovaná pre DPH v zmysle § 7 zákona o DPH
- povinnosť registrácie jej vzniká, ak ako neplatiteľ DPH v rámci jedného kalendárneho roka nadobudne z EÚ tovar v hodnote 14 000 EUR a viac
- každý ďalší nákup po registrácii samozdaňuje, nemá však nárok na odpočítanie DPH ako platiteľ DPH
- rovnako samozdaňuje každú prijatú službu, ktorej miesto dodania sa nachádza v SR – bez ohľadu na to, či odberateľ pochádza z EÚ či krajín mimo EÚ
- môže sa zaregistrovať aj dobrovoľne, ešte pred dosiahnutím spomenutého obratu. Na druhej strane, môže sa zaregistrovať rovno aj ako plnohodnotný platiteľ DPH s právom na odpočítanie DPH – čo býva v prípade obchodu s tovarom často výhodné.
Firma registrovaná pre DPH v zmysle § 7a zákona o DPH
- ide o podnikateľov, ktorí za určitých okolností poskytujú služby podnikateľom so sídlom v EÚ, prípadne z EÚ služby na podnikateľské účely nakupujú
- registrovať sa sú povinní a to ešte pred dodaním služby odberateľovi do EÚ, resp. presnejšie služby s miestom dodania v inej krajine EÚ. Povinnosti som podrobnejšie rozpísal v článku o zarábaní na Google Adsense prípadne v ucelenom návode “Podnikateľ registrovaný podľa § 7a zákona o DPH – ako na to”. Ide napr. o podávanie súhrnného výkazu (pri dodaní služby) a daňového priznania k DPH (pri samozdanení) – rovnako totiž samozdaňujú prijaté služby, ktorých miestom dodania sa nachádza v SR. Keďže nie sú platiteľmi DPH, rovnako ako podnikatelia opísaní v predchádzajúcom bode si túto DPH nemôžu odpočítať. Celková cena ich nákupu teda tvorí suma fakturovaná zahraničným dodávateľom plus slovenská DPH.
- nákup tovaru od dodávateľa z EÚ však samozdaňovať nemusia – majú tzv. “právo na nezdanenie nadobudnutého tovaru”. Teda kým dodávateľovi neoznámia svoje slovenské IČ DPH, tento im správne tovar predá za cenu vrátane miestnej DPH. Keď však – omylom či naschvál – pri objednávke svoje IČ DPH použijú, vtedy musia v SR “absolvovať” samozdanenie (čiže iba trochu papierov navyše).
Zahraničná firma (§5 či osobitné úpravy § 68a až 68c)
- je povinná sa registrovať, ak v SR začne vykonávať činnosť podliehajúcu DPH. Pre tento bod existujú aj výnimky – napr. prepravné služby či dodávky, ktoré samozdaňuje slovenský odberateľ (registrácia podľa § 5)
- okrem toho sa môže dobrovoľne registrovať v osobitných úpravách/režimoch v zmysle § 68a až 68c zákona o DPH: pre prípady dodávania služieb, pri ktorých sa miesto dodania určí v zmysle niektorého z osobitných pravidiel podľa § 16 (digitálne produkty, ako aj iné výnimky), dodávania fyzického tovaru “na diaľku”, dovážania fyzického tovaru na diaľku z tretích krajín do 150 EUR vrátane na zásielku a to všetko pre odberateľov-nezdaniteľné osoby.
Registrácia pre DPH pri predaji digitálnych produktov alebo tovaru do EÚ
“Digitálne produkty” je môj zjednodušujúci pojem pre oficiálne “elektronické služby”. V praxi ide často o softvér na báze predplatného/členského (softvér ako služba / SaaS ), aplikácie, hry, fotografie, online kurzy či eBooky. Ak slovenský podnikateľ – bez ohľadu na to, či ide o platiteľa alebo neplatiteľa DPH – takéto produkty predáva tzv. nezdaniteľným osobám (teda súkromným osobám prípadne firmám bez prideleného IČ DPH) s bydliskom/sídlom v krajinách EÚ, podliehajú jeho predaje zdaňovaniu DPH-čkou. A to v sadzbe podľa jednotlivých odberateľských krajín.
Ak celková hodnota takýchto predajov do iných krajín EÚ nie je viac ako 10 000 EUR v prebiehajúcom kalendárnom roku a nepresiahla 10 000 EUR ani v tom minulom, miestom dodania je Slovensko. Podnikateľ nemusí riešiť: teda platiť ani vykazovať DPH z týchto predajov. Ako neplatiteľ DPH DPH-čku v SR neplatí. Ak by išlo o platiteľa DPH, DPH-čku platí, no na Slovensku a slovenskú, nie v krajine spotreby.
Ak však túto hodnotu presiahne, miestom dodania je práve príslušný štát odberateľa (spotreby). V tomto prípade sa použije osobitné pravidlo určenia miesta dodania služby v zmysle § 16 ods. 14 zákona o DPH. DPH sa teda platí tomuto štátu. A slovenský podnikateľ má opäť 2 možnosti:
- buď sa zaregistruje v každej z krajín, v ktorej sídlia jeho odberatelia (súkromné osoby), resp. jednoducho zdaní predaje v každej krajine podľa miestnych pravidiel – čo v prípade množstva krajín neznie príliš lákavo. V každej z krajín sa totiž musí zaregistrovať a podávať miestne výkazy plus platiť.
- alebo využije tzv. Mini One-stop-shop (MOSS) úpravu – čiže zaregistruje sa iba v jednom zo štátov, v ktorom sa nachádzajú ich zákazníci (súkromné osoby), ktorým poskytuje uvedené služby. Takýto štát sa bude nazývať “štát identifikácie”. V tomto štáte raz za štvrťrok podá tzv. “osobitné daňové priznanie k DPH”, v ktorom priznajú DPH z týchto služieb predaných súkromným osobám v celej EÚ.
Ešte predtým však musí mať slovenské IČ DPH – a teda registráciu. Buď ako plnohodnotný platiteľ (§ 4) alebo napr. ako firma registrovaná podľa § 7a.
Rovnaké pravidlo platí aj pre tzv. “tovar na diaľku” – tj predaj fyzického tovaru zo SR do iných členských krajín a to buď nezdaniteľným osobám alebo aj podnikateľom či neziskovkám, ktorí nie sú povinní nákup tovaru samozdaniť DPHčkou v danej krajine. Aj tu platí hranica 10 000 EUR v roku prebiehajúcom ako aj v roku minulom a rovnako sa vzťahuje aj na neplatiteľov DPH. Pozor: ak slovenský podnikateľ dodáva nezdaniteľným osobám so sídlom/bydliskom v iných členských krajinách EÚ digitálne produkty a zároveň aj fyzický tovar (“na diaľku”), hranica 10 000 EUR sa sleduje za služby i tovar spolu.
Podrobnejšie:
Elektronické služby a DPH od 2015 resp. 2019: predaj aplikácií, časť II+III.
“Podnikateľ registrovaný podľa § 7a zákona o DPH – ako na to”
Predaj – tovarov a služieb/digiproduktov – do zahraničia, resp. z miesta v zahraničí, môže priniesť ďalšie možné povinné registrácie v konkrétnej krajine mimo SR. V praxi môže ísť napr. o veľké e-shopy s tovarom či predaj tovaru na výstavách a veľtrhoch v zahraničí. Aspoň stručne tuto: Kedy je potrebné sa pre DPH registrovať v zahraničí?
Situácií, v ktorých sa podnikateľ môže ocitnúť, je teda viac – niekedy sa registrovať musí, niekedy nie, inokedy to môže byť pre neho výhodné, ak si to správne prepočíta. Každá z nich má však svoje výhody aj nevýhody, ktoré je potrebné zvážiť tiež. A určite je potrebné brať ohľad aj na nárast agendy súvisiacej s DPH a riziko možných sankcií z prípadných chýb – predpisov pre DPH je totiž mnoho a – minimálne pre podnikateľa – spolu vytvárajú celkom slušný bábel.
Stiahni si 10 +2 tipov, ako zvládnuť daňové priznanie k DPH ako profík
alebo preskoč rovno na profi návody:
Ilustračné foto: Photo by Kaboompics .com from Pexels
O autorovi: Peter Furmaník
Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.
Zdravim potreboval by som poradit pretoze mam v tom gulaš trocha
robim pre nemca (platca dph) a ja som SZCO(zivnotnik neplatca dph) podomnou su este 3ja SZCO tiez neplatcami..sme elektrikari cize ponukame sluzbu ktora sa robi v zahraniči nemec ma tlaci nato aby som bol platca cize teraz ako? spravit SROcku ktora bude platcom dph aby mohla nafakturovat nemcovi a ja aj dalsi 3 zivnostnici co robia pre mna budu prakticky ako keby pod tou novo otvorenou srockou? alebo ako?? ja zase potrebujem ostat neplatcom ako zivnostnik s dovodu aj inych kontaktou z inymi firmamy kde musim ostat neplatcom dph
uvediem priklad keby ze som sro
odrobime 100 hodin prace za dajme tomu 60 eur hodina = 6000 eur taku vystavim fakturu nemcovi ale 3000 eur mi nafakturuju zivnostnici za ten 100 hodinovy cas co tam boli zomnou kolko mam zisk ako to je s danami co je pre mna vyhodnejsie mam v tom velky gulaš
Je to na dlhšie :) Z hľadiska DPH sa pravdepodobne točíte okolo pomerne zložitej témy “služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť”, v ktorej nahrubo platí to, že hlavný SK dodávateľ sa nemusí registrovať pre DPH v Nemecku, ak môže preniesť povinnosť platiť DPH na nemeckého odberateľa, no subdodávatelia sa musia registrovať pre DPH v Nemecku, keďže miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť je Nemecko ako krajina, v ktorej sa predmetná nehnuteľnosť nachádza. Ale ešte pred tým potrebujete jednoznačne zistiť, či vaše služby vôbec patria do tejto kategórie alebo nie – a vtedy zas postupovať inak. Skutočne na dlhšie :)
Dobrý deň Peter. Výborný článok, len mám jeden dotaz. V časti “Firma registrovaná pre daň podľa §7, v 4. odseku píšete, …”na rozdiel od platiteľa DPH nemá možnosť voľby, či sa registrovať alebo nie.” Podľa §7 ods. 2 sa firma môže registrovať aj dobrovoľne, pred dosiahnutím obratu 14.000 €. Alebo ste mysleli niečo iné? Vŕta mi to v hlave. :-)
Ďakujem za feedback, super postreh. Pravdupovediac si už nepamätám, ako som to dávnejšie myslel, tak som to pre istotu upravil ;)
Vďaka za rýchlu odpoveď :-)
Dobrý večer, mal by som jednu rýchlu otázku. Mám s. r. o., som neplatca DPH a plánujem začať kupovať tovar z krajín EÚ -konkrétne ČR A PL. Chcem sa spýtať, či mi vzniká povinnosť registrovať sa ako platca DPH podľa paragrafu 7a alebo nie. Služby ani tovar nebudem predávať inde ako na SR. Ďakujem veľmi pekne za Váš čas.
Ak budete nakupovať tovar (nie služby), tak určite podľa § 7a povinnosť registrácie nevzniká a ak to bude menej ako 14 000 EUR za rok, tak ani podľa § 7 zákona o DPH.
Plati toto aj pre SZCO:
“povinnosť registrácie jej vzniká, ak ako neplatiteľ DPH v rámci jedného kalendárneho roka nadobudne z EÚ tovar v hodnote 13 941,45 EUR a viac (od r. 2014 sa hranica “zaokrúhľuje” na 14 000 EUR).”
?
áno
Zdravím, potrebovala by som radu.
Manžel dodáva služby do DE (zámočníctvo). Zmluvu má uzatvorenú priamo s nemeckou firmou. Bude tam dlhšie ako 183 dní a teda vzniká mu tam stála prevádzkareň. Je pravda, že sa musí registrovať podľa &7a na Slovensku ale aj na finančnom úrade v DE? Aké mu z tohto vyplynú povinnosti?
Resp., čo sa stane ak bude “ignorovať” tento zákon?
Viac-menej ide o to, že každý “odborník” nám tvrdí niečo iné. Realita je taká, že v zahraničí robí už 10 rokov, nikdy sa takto neregistroval, býval počas kalendárneho roka v zahraničí aj dlhšie ako 183 dní a nič sa nestalo. Má nato vplyv aj zmena miesta stavby?
ĎAkujem za radu.
Chcela by som poradiť vo veci registracie dph.Mám novu sro ,ktora bude podnikať v kamionovej doprave a služby budem vykonávat pre rakusku firmu.Priklad budem tankovať aj na slovensku .Bola som na DÚ a tak mi bolo povedane napiste na portal DRSR o aku registraciu dph požiadať , lebo tuna mi neporadili. Do dnešneho dna som nedostala odpoved. Nemôžem nič robiť pre tuto firmu bez SK . Dakujem za radu.
Miesto dodania služby prepravy tovaru – ak je odberateľom podnikateľský subjekt sa určí podľa §15 ods. 1 zákona o DPH. Je ním teda sídlo odberateľa – tj Rakúsko. V takomto prípade sa podľa musíte registrovať podľa § 7a zákona o DPH.
Samozrejme môžete aj ako plnohodnotný platiteľ DPH:)
Prečítala som viacero článkov na túto tému no stále mi je nejasné, čo mám robiť v mojom prípade – vedeli by ste mi poradiť? Totiž všade sa spomína hlavne platcovstvo DPH a vzťah podnikateľ+podnikateľ.
Ja nie som platiteľ DPH. Ak chcem poskytnúť službu do inej krajiny EÚ (ide o drobné grafické práce alebo práce na webe), musím sa zaregistrovať pre DPH a riešiť súhrnné výkazy, aj keď prijímateľ služby je FO alebo nemá pridelené DIČ? A ako to je, ak by som službu chcela poskytnúť odberateľovi z krajiny mimo EÚ?
Nuž podľa ešte skôr než DPH je potrebné riešiť podnikanie. Ak poskytujete služby pravidelne, tak musíte byť zaregistrovaný ako podnikateľ – tj mať minimálne živnosť. Iba ak by ste takúto službu poskytli jednorazovo (jedenkrát za dlhú dobu), nemusíte byť ani podnikateľom ani riešiť DPH. Hm?
Ďakujem za rýchlu odpoveď. Ja mám živnosť, ale som neplatca DPH.
Aha :) Tak v oboch spomenutých prípadoch – dodanie nepodnikateľovi a dodanie do krajiny mimo EÚ – registrácia pre DPH potrebná nie je.
Takže jedine podnikateľovi v rámci EÚ. Ďakujem pekne za objasnenie :)
Dovoľujem si spochybniť autorov názor na právo firiem registrovaných podľa §7a na “nezdanenie nadobudnutého tovaru”. V zmysle Metodického pokynu FR k nadobudnutiu tovaru z iného členského štátu zo dňa 1. 8. 2013 majú firmy registrované podľa §7a len možnosť v určitom období sa rozhodnúť, či dodávateľovi tovaru z členského štátu oznámia pridelené IČ DPH a potom dodanie bez DPH samozdania alebo či dodávateľovi tovaru z členského štátu IČ DPH neoznámia, ale potom dodávateľ do faktúry zahrnie aj DPH.
Vďaka za koment “do hĺbky”:) Uvedené “právo na nezdanenie” ukotvuje najmä Vykonávacie nariadenie Rady pre DPH (celý názov tu vypisovať nebudem:)), ktoré je nadradené slovenskému zákonu o DPH bez povinnosti SR prebrať tieto pravidlá do zákona, v článku 4 a čiastočne aj slovenský zákon o DPH v § 11 ods. 4b) a ods. 7. No je to presne, ako píšete: slovenský odberateľ tovaru, registrovaný pre DPH v zmysle § 7a zákona o DPH, sa môže rozhodnúť, či nákup tovaru z EÚ nezdaní, alebo – ak oznámi dodávateľovi svoje IČ DPH – samozdaní. Teda aj v mojom článku je toto “právo na nezdanenie” spomenuté správne – len nie je rozpitvané až do takýchto detailov:) Ide predsa len o článok na blogu….(podrobnejšie na túto tému som písal tu http://www.daneauctovnictvo.sk/sk/casopis/dane-a-uctovnictvo-v-praxi/zakladne-povinnosti-osoby-registrovanej-pre-dan-z-pridanej-hodnoty-v-zmysle-7a-zakona-o-dph.m-2043.html)
Pri rozhodovaní o zdanení alebo nezdanení nákupu tovaru z EÚ hovoríme o dvoch rôznych cenách tovaru. Buď firma nakúpi tovar bez DPH a potom odvedie tuzemskú DPH alebo nakúpi tovar navýšený o DPH dodávateľa. Konečný rozdiel v celkovej cene tovaru je potom závislý len na rozdielnej výške DPH v jednotlivých členských krajinách.
Pišem to preto, pretože z Vášho blogu akoby vyznievalo, že pre firmy registrované podľa §7a je nákup tovaru z iného členského štátu EU akoby nejako mimoriadne výhodný, čo nie je pravda, pretože nejakú DPH zaplatia vždy, rozdiel je len v jej výške.
Link, ktorý ste poslali nevyzerá byť funkčný…
Aha takto:) Nadobudnutie tovaru nemusia samozdaňovať, no DPH nejakou formou platiť musia – buď tak alebo onak. Daná veta hovorila o povinnosti samozdanenia, nie o tom, či DPH platí alebo nie – z tohto pohľadu to môže vyznieť matúco. Vďaka za doplnenie.
Link nefunguje bohvieprečo, je kompletný. Linkuje podrobný článok o firmách registrovaných podľa § 7a – dá sa napr. vyhľadať na http://www.daneauctovnictvo.sk/)