Dávnejšie som pre Hospodárske noviny pripravil stručný prehľad jednotlivých foriem zamestnávania a “zamestnávania” – teda ciest, prostredníctvom ktorých môžete spolupracovať s inými fyzickými osobami, profíkmi, resp. budovať užší či vzdialenejší tím. Myslím, že sú aktuálne že nielen vzhľadom na odvody a “buzerácie” zo strany štátu, ale aj kvôli prudko meniacemu sa svetu: vďaka pokročilým smart technológiám je už možné čiastočne alebo úplne spolupracovať aj na diaľku a mnohé z pravidiel Zákonníka práce tak začínajú vyzerať pomerne trápne. Uvedené platilo už pre covidom :) Tak si ich výhody a nevýhody – hlavne samozrejme z hľadiska daní, odvodov, povinnosti, “papierov” a rizík – trochu nahrubo prejdime:
zamestnanci
Príležitostné práce a príjmy: treba živnosť, dohodu či čo vlastne?
Fyzické osoby v praxi často potrebujú čosi zarobiť ako “bokovku”: popri zamestnaní, štúdiu alebo iba tak. Častá otázka z praxe je, či na to potrebujú živnosť alebo musia uzavrieť pracovný pomer resp. dohodu či “čo vlastne”. Síce je už z určitého pohľadu “po funuse” – takýchto otázok mi prišlo maximum vo februári a marci, tj v súvislosti s daňovým priznaním – no prejsť si to poriadne neuškodí. Veď šikovným podchytením príležitostných príjmov občanov môžu dokonca podnikatelia celoročne optimalizovať dane.
Jednoosobová eseročka: zamestnajte sa radšej ako konateľ, ušetríte si zopár starostí
Zamestnanie samého seba ako zamestnanca vo vlastnej eseročke je v praxi často akýmsi pokračovaním či ďalším riešením večnej témy “živnostník vs. odvody”. Ak ich SZČO pred prechodom na eseročku platí pravdepodobne rádovo v stovkách EUR mesačne, prechodom na eseročku väčšinu z nich naozaj ušetrí. Ako prípadný zamestnanec vo svojej firme ich platí často buď z minimálnej mesačnej mzdy prípadne z nejakej variácie minimálneho úväzku v rozsahu pár hodín mesačne. Zamestnávanie kohoľvek na Slovensku – vrátane samého seba – však so sebou nesie celý zoznam hlúpych povinností a najmä rizík. Je tu však cesta, ktorá z nich trochu uberie.
Študent dohodár a leto: môže si uplatniť odvodovú výnimku?
Študentov na dohody zamestnáva, kto môže – z hľadiska odvodov ide o pomerne lacnú formu spolupráce. Svojej robí totiž odvodová výnimka, ktorá študentov v porovnaní s inými typmi dohodárov či pracovníkov zlacňuje a šetrí peniaze obom stranám. Čo však v období od jari do jesene, keď má študent de facto prázdniny, prípadne nie je študentom vôbec? Patrí mu v týchto mesiacoch odvodová výnimka alebo nie?
Článok bol aktualizovaný na legislatívne pravidlá/novinky roku 2021.
Zamestnanec vs. živnostník: nájdi 10 rozdielov v platení daní a odvodov
Platenie dane z príjmov a odvodov je v prípade zamestnanca a živnostníka akosi zvláštne rozdielne: rozdiely sú v sadzbách odvodov, ktoré idú obom typom fyzických osôb z ich vrecák, z rozdielneho základu platia dane a rozdielne sú často i plnenia, ktoré za rovnaké peniaze dostanú. Pre portál robime.it som pripravil ilustratívne porovnanie zdanenia a “zodvodnenia” pre pracovníka v oblasti IT. Myslím si však, že sa na pochopenie základných rozdielov sa hodí pre každého. V prepočte vychádzam z priemernej mzdy v IT 1 880 EUR, čísla sú približné a zmyslom článku nie je na čokoľvek navádzať, ale – ako vždy na tomto blogu – vysvetliť.
Pôžičky “eseročka – spoločník” ako nástroj na vyťahovanie peňazí z eseročky: sú legálne?
Pôžičky, ktoré poskytuje eseročka svojim spoločníkom, príp. naopak, sú – či sa to niekomu páči alebo nie – v praxi bežným spôsobom, akým si spoločníci v praxi “vyberajú” peniaze z vlastnej firmy, čo môže byť iným spôsobom príliš drahé. O tejto chúlostivej téme sa samozrejme veľa nepíše, no existuje ňu mnoho názorov a v podstate súvisí aj s nedávno skončeným uzavieraním roka eseročiek. Spísal som súvislosti, ktoré napadajú mňa a niektorých mojich kolegov. Teda nie rady, ale súvislosti, preto sa v diskusii poteším skôr názorom, než otázkam :)
Zamestnávanie zamestnancov – prihlášky a registrácie
Zakaždým, keď ma ktosi osloví s tým, že potrebuje zamestnať jedného-dvoch ľudí trebárs aj na dohodu, resp. chce začať zamestnávať a doteraz nezamestnával, zo srdca mu odporúčam, aby radšej využil iné možné formy spolupráce, prípadne nezamestnával vôbec. V opačnom prípade mu garantujem nárast celého radu starostí a nových nákladov, vrátane rizika, že ich nebude zvládať platiť a raz si poňho príde exekútor. Pokúsim sa teda o voľný nepravidelný seriál, kde sa pokúšim vysvetliť povinnosti, ktoré musí každý zamestnávateľ plniť, ak chce oficiálne a legálne zamestnávať. Verím, že to bude určite inšpiratívne čítanie nielen pre podnikateľov a ich (mzdových) účtovníkov, ale je zamestnancov neekonomického zamerania (toto všetko pre vás robíme :)).