Čo mám uviesť na faktúre do zahraničia?
Kedy fakturovať s DPH a kedy bez?
Ako si sledovať obrat pre registráciu za platiteľa DPH? Čo sa doňho počíta a čo nie?
Čo všetko sa vzťahuje na podnikateľa, ktorý dodáva služby do EÚ (napr. registrácia podľa § 7a)
Čo na faktúre – a najmä kedy – uvádzať: číslovanie, náležitosti, sadzby či formulky?
Aký je vlastne rozdiel medzi neplatiteľom DPH, “čiastočným” platiteľom a plnohodnotným platiteľom DPH?
Vláda síce – ako každoročne – vymýšľa a schvaľuje zakaždým nové novely daňových zákonov, ako letné čítanie sú však zákony pomerne nevhodné a inšpiratívne nie sú už vôbec. Dnes vám dám pár tipov na zaujímavé knihy o podnikaní a kreativite, ktoré ma v poslednej dobe upútali. Nie sú to žiadne novinky, myslím si však, že potešia a nakopnú.
Inkasovať peniaze za predaj svojich produktov na účet PayPal je dnes už bežné – okrem iného je to pomerne rýchle a komfortné, klient môže dostať kúpený produkt okamžite. PayPal – a iné podobné platobné služby, napr. Skrill (predtým Moneybookers) – však majú v slovenskom legislatívnom prostredí akési zvláštne postavenie. Nepovažujú sa napr. za bankové účty či akosi komplikovane sa účtujú v podvojnom účtovníctve – viac som skúsil v starších článkov FAQ ohľadne PayPal: daň z príjmov, výpisy, účtovanie a DPH či PayPal – ako ho účtovať v účtovníctve? Už dlhšie ma však zaujíma otázka, či majú – práve preto – SZČO peniaze inkasované na PayPali vôbec priznávať a zdaňovať. A čosi podobné sa týka aj virtuálnych/transakčných účtov v rôznych podnikateľských službách (napr. Google Play), kde sa podnikateľovi zbierajú síce priznané, no zatiaľ nevyplatené peniaze.
V priebehu roka je taký podnikateľ SZČO povinný neustále čosi posudzovať, prepočítavať a začať či prestávať platiť: v marci podáva daňové priznanie k dani z príjmov, v júli posudzuje platenie odvodov do Sociálnej poisťovne, v januári sa mu mení aspoň preddavok na zdravotné poistenie (ako aj ostatné minimálne odvody) – a v prípade, keď si posunie termín na podanie priznania, posúva sa aj väčšina spomenutých termínov. A kdesi medzitým – napr. práve teraz – sa pýta, či musí platiť aj preddavky na daň z príjmov. Možno patríte k skupine tých úspešnejších podnikateľov, ktorým v daňovom priznaní vyšla slušná daň – tak teraz ste povinný si posedieť práve na preddavkami.
Story s názvom “reštrukturalizácia Váhostavu” resp. smutný osud postihnutých živnostníkov a malých eseročiek ako jeho dodávateľov znechutil aj mňa. Priznám sa, tému do hĺbky naštudovanú nemám a nesledujem, v akom štádiu sa momentálne nachádza. Čo sa však deje v prípade, ak podnikateľovi jeho odberateľ neuhradí faktúru? Čo z nej nemusí zaplatiť, čo naopak musí a kedy? Článok je tak trochu základným úvodom pre začínajúcich podnikateľov o 3 základných platbách štátu: DPH, dani z príjmov a odvodoch.
Január býva jedným z mesiacov, kedy sa niektorým SZČO mení suma povinne platených odvodov. Iným však nie, čo zakaždým spôsobuje mierny chaos. Dnes teda prehľad, kto a čo platí za január 2015:
Každoročné nové dane by sa teoreticky aj dali akceptovať – keby so zvyšovaním platieb nešla ruka v ruke nová byrokracia. Tá možno najväčšia sa týka práve akýchkoľvek obchodov medzi dvoma či viacerými prepojenými firmami – napr. medzi SZČO a “jeho” eseročkou, dvoma eseročkami s jedným majiteľom a dokonca aj prípadu, keď spoločník poberá z vlastnej eseročky odmenu na základe populárnej licenčnej autorskej zmluvy. Tak poďme na to.