Keď dávam dokopy daňové priznania fyzických osôb, jednou z povinných otázok je opýtať sa na všetky možné druhy príjmov, ktoré daný človek-daňovník v uplynulom roku zinkasoval. Pri otázke na prípadné príjmy z predaja nehnuteľností často počujem: “Byt som vyriešil v januári”, resp. “Za byt som podal daňové priznanie v januári”.
Super.
Robím to nerád, ale januárové priznanie je jedna vec a toto marcové zas druhá.
Daňové priznanie pre SZČO už skompletizovať vieme a mnohí ho už – napriek neskorému zverejneniu tlačív – majú podané. Priznanie ako i účtovná závierka eseročiek či iných právnických osôb sa tohto roku znova podáva o čosi novým spôsobom, navyše tu máme dilemu mikro vs. ostatné účtovné jednotky. Tak ako na to?
Pred pár dňami Finančná správa konečne sprístupnila tlačivá pre daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb v on-line podobe. Na kompletizáciu máme teda necelých 30 dní, čo znie teda skutočne motivačne. Tlačivo daňového priznania k dani z príjmov – minimálne pre fyzické osoby – má navyše každoročne tú smolu, že sa neustále mení. Dôvodom je chronická nestabilita pravidiel, tj predpisov, ktoré z vôle zákonodarcov majú stále novú podobu. Ako vyzerá aktuálne tlačivo pre SZČO a na čo pri ňom nezabudnúť?
Neviem celkom, čím som si to zaslúžil, ale v posledných rokoch sa na mňa noví záujemcovia o spoluprácu (tj podnikatelia-klienti) obracajú s dopytom typu “Potrebujeme účtovníka, ktorý nám v rámci platných zákonov – tj legálne – dokáže čosi ušetriť na daniach a odvodoch“. Na prvé počutie to síce padne príjemne, no realita je trochu tvrdšia – a tvrdšia ešte len môže byť. Ideálnou odpoveďou na takýto dopyt je možno kamarátsky disclaimer: Ústava síce dovoľuje robiť všetko, čo zákony nezakazujú, ale s “daňovým plánovaním” to radšej nepreháňajte, prípadne na to úplne zabudnite. V poslednom období totiž do slovenských zákonov pribudlo (presnejšie: každoročne pribúda) niekoľko tvrdých pravidiel, pre ktoré bude niekedy lepšie sa na každú špekuláciu či hľadanie dier radšej vykašľať a o čosi pokojnejšie spať. Tu sú:
Daňová evidencia je už pár rokov pomerne príjemnou možnosťou, ako sa vykašľať na jednoduché účtovníctvo a viesť potrebné záležitosti predsa len jednoduchejším spôsobom. Do r. 2014 bolo umožnené používať ju len vyvoleným – išlo o SZČO s obratom do 170 000 EUR, ktorí nezamestnávajú zamestnancov. V súčasnosti môžu preukazovať svoje príjmy a výdavky všetky SZČO bez ohľadu na čokoľvek – platitelia DPH, prenajímatelia nehnuteľností, slobodní umelci a samozrejme živnostníci. (Samozrejme iba SZČO, nie eseročky). Ako na to?
V priebehu leta – paradoxne v období, keď cestujeme, výletujeme a dovolenkujeme, potrebujeme teda o trochu väčší budget – zaskočili živnostníkov a ostatné SZČO opäť zas nedoplatky vyplývajúce z ročného zúčtovania zdravotného poistenia, ktoré im poštou doručila ich zdravotná poisťovňa. Niektorých potešili preplatky, tipujem však, že takýchto šťastlivcov bolo menej:) Čo znamená takýto nedoplatok či preplatok pre výdavky a príjmy podnikateľa a ako sa neskôr uvedie v daňovom priznaní k dani z príjmov?
Účtovná závierka je slušná kôpka dokumentov, ktorá podnikateľovi spravidla nehovorí nič a vyžadujú si ho od neho len úrady, príp. banky. Tvorí však akúsi súčasť daňového priznania každej právnickej osoby, pričom účtovníctvo je základom, z ktorého vychádzajú daňové úpravy a vyčíslenie dane z príjmov firmy v daňovom priznaní a účtovná závierka dáva účtovné výsledky a firemné daňové povinnosti dokopy do jedného informatívneho výsledku. Ešte donedávna sa účtovná závierka po jej zaslaní daňovému úrad a schválení valným zhromaždení zasielala na registrový súd, od r. 2014 je to trochu inak. Týmto tak trochu revidujem článok o post-daňových povinnostiach spoločností spred 2 rokov – tak ako je to dnes?