SZČO si okrem iných daňovo uznaných výdavkov mohol doteraz vždy uplatniť aj odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, ktoré v danom roku reálne zaplatil. Jednu zo zmien ešte z roka 2013 (tj nový spôsob výpočtu odvodov) si však mnohí podnikatelia v praxi často vysvetľujú tak, že odvody už od r. 2013 nie sú daňovo uznateľným výdavkom.
Živnostník / SZČO / freelancer
Prechod na eseročku nie je pre všetkých
Transformácia živnostníka na eseročku je už dlhú dobu prirodzeným procesom – či už z dôvodu rastu firmy alebo ako nástroj daňovej či odvodovej optimalizácie. Vždy bola a bude. Odvodovo-daňové zbíjanie živnostníkov od r. 2013 však počet jednoosobových eseročiek, transformovaných zo živností, znásobilo ako nikdy predtým. Rovnako rástol aj počet firiem zakladajúcich eseročky. Osobne však odporúčam triezvejší prístup: povinnosti a starosti majiteľa eseročky si na plecia “nabaliť” až po dôkladnom porozmýšľaní, prípadne vôbec.
Prehľad noviel podnikateľských zákonov koniec r. 2012 + r. 2013
Tohtoročná nová vláda priniesla legislatívnu smršť. Týkala sa predovšetkým podnikateľského prostredia, pričom v priebehu posledných mesiacov sa niektoré zákony novelizovali dokonca aj niekoľkokrát. V každom prípade som sa pokúsil aspoň takto titulkovo o prehľad najdôležitejších zmien zákonov pre podnikateľskú sféru účinných od jesene 2012 do začiatku roka 2013:
10 “naj” novelizovanej dane z príjmov 2013
Po veľkej, v niekoľkých bodoch zásadnej a záťaž pridávajúcej novele zákona o DPH z októbra 2012 sa zmenou vlády dočkala noviniek aj druhá – minimálne pre štát – najdôležitejšia daň. Novela je síce rozsahom celkom útla, no úderná je obsahom – od r. 2013 daň z príjmov porastie niekoľkými spôsobmi naraz.
“Súhrnný výkaz si robím sám, ostatné dávam v marci účtovníčke”. Aj takto sa dá strácať čas
Okolo termínu na podávanie súhrnných výkazov občas zachytím tweety od internetových či iných podnikateľov, informujúce on-line o ich kompletizovaní a podávaní ich vlastných výkazov. Častým javom býva: súhrnný výkaz si podnikateľ v danom termíne (tj 4x ročne) kompletizuje sám. Všetko ostatné – tj spracovanie účtovníctva, daňovej evidencie či evidencie pre paušálne výdavky a hlavne skompletizovanie daňového priznania k dani z príjmov odovzdá jednorazovo alebo párkrát ročne niekomu inému, najčastejšie účtovníčke. Podľa mňa je to však trochu neefektívne: spracovanie sa deje zbytočne dvojmo.
Kto a ako platí odvody na zdravotné poistenie?
Článok o tom, koľko “môže” zarobiť SZČO, aby nemusel platiť odvody do Sociálnej poisťovne, resp. o tom, kto a za akých okolností platí odvody do Sociálnej poisťovne, sa podľa všetkého jedným z “najlajkovanejších” článkov na ĽudskouRečou.sk za prvé roky fungovania. Na základe tohto úspechu i čitateľských podnetov som sa rozhodol skúsiť čosi podobné zhrnúť pre zdravotné poistenie.
SZČO: Koľko “môžem” v r. 2024 zarobiť, aby som neplatil sociálne odvody?
Hranica príjmu, ktorú si mnohí podnikatelia-SZČO sledujú z dôvodu, aby sa nestali platiteľmi poistných odvodov do Sociálnej poisťovne, je pre príjmy za rok 2023 v sume 7 824 EUR a pre príjmy za rok 2024 8 580 EUR. Túto hranicu bude Sociálna poisťovňa sledovať z príjmov v podanom daňovom priznaní za príslušný rok – teda za rok 2024 po jeho skončení, a to v júli, resp. októbri 2025.*