“Nie, to nie je môj príjem, to mi iba vrátili pôžičku”. Podobná veta preletela nedávno v slovenskom mediálnom priestore, hovorilo sa o čosi o úniku na zdravotných odvodoch a mnohí začínajúci podnikatelia sa pýtajú, ako môže byť príjem deklarovaný ako vrátenie pôžičky. Zlodejov treba naháňať, no treba povedať aj B: nezmyselné zdravotné odvody z dividend (a odvody ako také) – resp. od r. 2017 daň z dividend – nútia aj tých čestných podnikateľov vyberať si zarobené peniaze z vlastnej firmy aj inak, ako oficiálnymi cestami (dividendy, mzda). Napr. prostredníctvom pôžičiek. Ktoré sú vlastne proforma a občas pomáhajú aj na inom fronte: napr. riešia mínusy v pokladnici. Ako na ne: sú legálne alebo rizikové? Aké sú ich výhody a nevýhody? A ako a kedy vedia vyriešiť chybu či problém?
Daň z príjmov
Trvalý pomer, dohoda, živnosť, zmluva o dielo či zmluva autorská/licenčná – ako (lacno) niekoho zamestnať?
Dávnejšie som pre Hospodárske noviny pripravil stručný prehľad jednotlivých foriem zamestnávania a “zamestnávania” – teda ciest, prostredníctvom ktorých môžete spolupracovať s inými fyzickými osobami, profíkmi, resp. budovať užší či vzdialenejší tím. Myslím, že sú aktuálne že nielen vzhľadom na odvody a “buzerácie” zo strany štátu, ale aj kvôli prudko meniacemu sa svetu: vďaka pokročilým smart technológiám je už možné čiastočne alebo úplne spolupracovať aj na diaľku a mnohé z pravidiel Zákonníka práce tak začínajú vyzerať pomerne trápne. Uvedené platilo už pre covidom :) Tak si ich výhody a nevýhody – hlavne samozrejme z hľadiska daní, odvodov, povinnosti, “papierov” a rizík – trochu nahrubo prejdime:
Daňové náklady, o ktorých ste si mysleli, že už v tomto roku znížia dane – ale nie je to tak (daňové výdavky po zaplatení)
Podnikatelia často platia za služby spätne – napr. za právne či účtovné služby za január vo februári, za február v marci a podobne. Šéfovia eseročiek a iných firiem s podvojným účtovníctvom však pri takto nastavenom platení služieb môžu byť niekedy nemilo prekvapení. Služby poskytnuté ešte v končiacom roku alebo vzťahujúce sa na tento rok síce v podvojnom účtovníctve idú do nákladov už na základe faktúry (a jej dátumu dodania, tj bez ohľadu na zaplatenie), no pre niektoré časté daňové náklady platí nesympatický limit: do daňových výdavkov idú až v roku, v ktorom boli zaplatené.
(pravidlá v tomto článku platia sa od roku 2015 viackrát menili, článok je preto updatnutý pre roky 2019 a 2020 a neskôr)
Používate licenčnú zmluvu? Pozor: v r. 2016 vám pribudne zas trochu papierovania
Licenčná autorská zmluva je v riešení zdaňovania – a hlavne “zodvodňovania” príjmov fyzických osôb – hitom. Z pasívnych autorských príjmov sa totiž neplatia odvody a preto slúži často ako nápaditý spôsob vyplácania si bežného príjmu z vlastnej eseročky, ktorý by inak bol celkom “drahý”. V r. 2015 karty zamiešalo transferové oceňovanie, ktoré sa na obchody medzi spoločníkom a jeho eseročkou vzťahuje (máte ho niekto vypracované?). Od r. 2016 pribudlo autorom a používateľom ich diel zas čosi nové – v podstate však nič strašné, len trochu papierov.
Dá sa odpočítať DPH z nákupov pred začatím podnikania? A čo daňové výdavky? Väčšinou áno
Podnikatelia bežne uskutočnujú nákupy tovaru, materiálu, majetku či služieb ešte pred tým, než s podnikaním oficiálne začnú. A často sa na ne aj pýtajú. Môžem si ich uplatniť v daňových nákladoch? Môžem si odpočítať DPH ešte pred tým, než som sa stal platiteľom DPH? Alebo ešte pred tým, než som vôbec začal podnikať? A čo zahraničie? Odpoveď: niečo áno, niečo nie a niečo je také všelijaké…
Viete ako správne vystaviť faktúru? 10 návodov zdarma
Čo mám uviesť na faktúre do zahraničia?
Kedy fakturovať s DPH a kedy bez?
Ako si sledovať obrat pre registráciu za platiteľa DPH? Čo sa doňho počíta a čo nie?
Čo všetko sa vzťahuje na podnikateľa, ktorý dodáva služby do EÚ (napr. registrácia podľa § 7a)
Čo na faktúre – a najmä kedy – uvádzať: číslovanie, náležitosti, sadzby či formulky?
Aký je vlastne rozdiel medzi neplatiteľom DPH, “čiastočným” platiteľom a plnohodnotným platiteľom DPH?
Predaj firemného auta: daň z príjmov, DPH, zostatková cena (a na čo všetko vlastne nezabudnúť)
Automobil je snáď najobľúbenejším majetkom ako aj zdrojom nákladov malých firiem. V súvislosti s tým, čo sa dá pri ňom uplatniť v nákladoch, padá často kvantum otázok. Autá sa do firiem však nielen kupujú, ale aj predávajú – a to podobne často. Mám však pocit, že pri predaji, resp. vyradení auta predajom je toho na firmu viac, ako pri jeho nákupe. Dnes teda môj stručný prehľad a jedna prípadová štúdia predaja auta z praxe.