Prekvapenie, rozhorčenie, šok, slzy v očiach. Nechuť pracovať či podnikať ďalej. Hnev na štát, zákony a občas aj účtovníka. Asi takto je možné opísať pocity podnikateľov, ktorí v lete 2018 otvorili obálky od Finančnej správy, v ktorých ich daniari vyzývajú k úhrade úrokov z omeškania z nezaplatených preddavkov na daň z príjmov ešte za roky 2014 a 2015. Ešte raz (čítaj pozorne): podnikatelia tie preddavky už zaplatili a to vo forme celkovej dane po skončení roka. Keďže však ešte v priebehu práve tohto dávno uzatvoreného roka mali na túto budúcu daň platiť preddavky, daniari šikovne vypočítali zákonný úrok z omeškania za dni omeškania a vyrubili ho. Po niekoľkých rokoch: áno, zákon im to umožňuje, no počkať si pár rokov a – aj napriek tomu, že dané peniaze už štát dávno má – z vtedy dlžnej sumy vyrubiť úrok je číre svinstvo.

Aktuálne (od r. 2024) môže štát v takomto prípade vyrubiť úroky maximálne do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom bola daň zaplatená. Aspoň niečo. S preddavkami to však nikdy nebolo jednoduché – najmä s pravidlami pre ich výpočet a sledovanie. Prejdime si ich teda aspoň nahrubo. 

SZČO, eseročka atď: z akého čísla vlastne vychádzame?

Preddavky je povinný platiť podnikateľ, ktorého daň z príjmov v podanom daňovom priznaní presiahla 5 000 EUR. Veľmi nahrubo a nepresne povedané. A teraz podrobnejšie:

Fyzické osoby

• v prípade fyzických osôb sa preddavky platia, ak tzv. “posledná známa daňová povinnosť” presiahla 5 000 EUR. Pozor, naozaj nejde (presnejšie: nemusí ísť) o sumu, ktorá vám v daňovom priznaní k dani z príjmov vyšla ako daň na úhradu. “Posledná známa daňová povinnosť” = základ dane z aktívnych príjmov mínus odpočítavaná daňová strata x sadzba dane 19% (!)
• aktuálne sa teda pri výpočte tzv. “poslednej známej daňovej povinnosti” nezohľadňuje nezdaniteľná časť základu dane, ktorá je pri platení dane predsa len úľavou, no preddavky ani ich hranicu neznižuje. V minulosti navyše zvýhodňovala fyzické osoby s pasívnymi príjmami, ktorí ju na zníženie samotnej dane použiť nemohli, platenie preddavkov však vďaka nej podliezli.  
• autori s pasívnymi príjmami za použitie diela či prenajímatelia nehnuteľností sú však aj naďalej samostatnou kategóriou. Vzhľadom na to, že že na výpočet poslednej známej daňovej povinnosti sa použijú iba príjmy z aktívnych príjmov – v podstate z pasívnych príjmov preddavky neplatia. 
• a sadzba: tých máme viac. 15% vs 19% vs 25%. No na výpočet poslednej známej daňovej povinnosti ako hranice pre platenie preddavkov ako i samotných preddavkov sa použije sadzba 19% jednotne.
• v niektorých situáciách sa teda môže stať, že v skúmanom daňovom priznaní (z ktorého pri posudzovaní povinnosti platiť preddavky na ďalšie obdobie vychádzame) vyšla podnikateľovi daň na úhradu vyššia ako 5 000 EUR, no na účely preddavkov je vypočítaná posledná známa daňová povinnosť nižšia a preddavky teda neplatí. Alebo naopak.

Právnické osoby:

• v prípade eseročiek či iných právnických osôb zoberieme základ dane z podaného daňového priznania za daný rok, odpočítame daňovú stratu, v ktorá v ňom bola odpočítaná a vynásobíme sadzbou dane z príjmov právnických osôb z predmetného priznania. Ak je výsledná suma vyššia ako 5 000 EUR, daná právnická osoba je povinná platiť preddavky na daň.
• občas bohužiaľ nielen do budúcnosti, ale aj spätne pre daný rok (čítaj nižšie)
• v každom prípade pre eseročky zákon hovorí o 2 pojmoch, ktoré si síce ľahko popletiete, ale je dobré sa v nich vyznať: “posledná známa daňová povinnosť” (z tejto sumy vychádzate pri výpočte preddavkov do podania najbližšieho daňového priznania) a “daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie” (podľa nej vypočítate nové preddavky do budúcna a podľa nej dorovnáte aj už zaplatené preddavky ešte pred podaním daňového priznania).

Koľko a kedy:

Výška – štvrťročných či mesačných – preddavkov sa vypočíta podobne zo správne vypočítanej “poslednej známej daňovej povinnosti” (fyzické osoby) a “poslednej známej daňovej povinnosti” + “dane za predchádzajúce zdaňovacie osoby” (právnické osoby). Až takto vypočítanú sumu delíme 4-mi resp. 12-imi. Pre právnické osoby navyše platí: ak sa však medzi 2 rokmi zmenila sadzba dane z príjmov, v roku s novou novou sadzbou sa odvádza preddavok zo správne definovaného základu, no s použitím tejto novej sadzby – teda prepočítaný ešte raz.

Fyzické osoby:

• fyzická osoba začína platiť preddavky až nasledujúci štvrťrok po podaní daňového priznania. A platí ich až do podania daňového priznania za nasledujúci rok.

Príklad:

Ak SZČO podala daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2023 v marci 2024, štvrťročné preddavky platí takto: prvý do konca júna 2024, druhý do konca septembra 2024, tretí do konca decembra 2024 a zaplatí aj štvrtý – do konca marca 2025 A to aj v prípade, ak už v marci podáva daňové priznanie za rok 2024 a v rámci neho zaplatí celoročnú daň za rok 2024. Od tejto celoročnej dane 2024 si však môže odpočítať len 3 preddavky – práve tie, ktoré zaplatí ešte do konca r. 2024. Preddavok zaplatený v marci 2025 si odpočíta až v tom nasledujúcom daňovom priznaní – za ďalší rok 2025. Daňovému úradu tak teda v jednom termíne zaplatí daň z príjmov ako aj jeden z preddavkov. Niečo ako bezúročná pôžička.

•  ak si však náš podnikateľ daňové priznanie za rok 2023 odloží na jún 2024, zaplatí síce tiež rovnako 4 štvrťročné preddavky, ale s “posunom”. Teda zaplatí aj preddavok v marci 2024 a ako aj ten v júni 2024 – zaplatený spolu s celoročnou daňou za rok 2023. Obe si odpočíta až v daňovom priznaní za rok 2024 – teda o rok neskôr.

Právnické osoby: zrušenie dorovnávania preddavkov od r. 2021. Pre niektorých

V prípade právnických osôb je to pre firemný rozpočet ešte dobrodružnejšie. V niektorých prípadoch je totiž potrebné preddavky platiť aj dozadu aj dopredu. Aktuálne však už táto povinnosť pre mnohých neplatí a z hľadiska cash-flow sú nové pravidlá pre mnohé eseročky potenciálne konečne výhodnejšie.

Áno, eseročka či iná právnická osoba, ktorá v marci 2024 podá daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2023, preddavky spätne už nedorovnáva. Teda:

• preddavok vypočítaný na základe “poslednej známej daňovej povinnosti”- tj ešte na základe daňového priznania k dani z príjmov za rok 2022 – splatný do konca marca 2024, zaplatí presne v tejto vypočítanej výške
• najbližší splatný štvrťročný preddavok – tj ten splatný do konca II. štvrťroka a teda do konca júna 2024 – zaplatí už v novej výške. Na základe dane z priznania za rok 2023.

Príklad

Eseročka mala na základe daňového priznania k dani z príjmov za rok 2022 platiť štvrťročné preddavky v sume 2 000 EUR. A teda:

• preddavok v sume 2 000 EUR za IV štvrťrok 2020 zaplatila do 31.12.2020
• preddavok v sume 2 000 EUR za I. štvrťrok 2021 zaplatila do 31.3.2021

Zároveň 31.3.2024 podala aj daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2023. Na základe neho:

• vyčíslila celkovú daň z príjmov za rok 2023 v sume 12 000 EUR
• zaplatí túto daň mínus preddavky zaplatené v priebehu r. 2023
• preddavok za I. štvrťrok 2024  nedorovnáva, tj zaplatených 2 000 EUR do konca marca 2023 ostáva nateraz štátu, presne v tejto výške – ani menšej, ani väčšej. Do konca apríla 2024 ho netreba dorovnať na sumu nového preddavku 3 000 EUR – ako to bolo donedávna
• najbližší preddavok – za II. štvrťrok 2024 – zaplatí už na základe dane za rok 2023, tj štvrtina z 12 000 EUR je 3 000 EUR, splatný 30.6.2024.

Uvedené pravidlo platí aj pre situácie, keď eseročka doteraz žiadne preddavky platiť nemusela. “Žiadne preddavky” teda nemusí platiť za I. štvrťrok 2024 a prvý preddavok zaplatí až za II. štvrťrok 2024, a to v novej výške.

Pozor, toto nedorovnávanie sa netýka eseročiek a iných právnických osôb, ktoré vznikli v priebehu r. 2023 a za tento rok podávajú daňové priznanie k dani z príjmov prvýkrát. Tí preddavky dorovnávajú. Do konca mesiaca, nasledujúceho po termíne na podanie daňového priznania – tj buď do konca apríla 2024 alebo do konca júna 2024.

Príklad

Eseročka bola založená v júli 2023. Daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2023 podá v júnovom termíne. A na základe neho:

• do 30.6.2024 zaplatí celkovú daň za rok 2023, napr. 12 000 EUR
• do 31.7.2024 dorovná preddavky za I. a II. štvrťrok 2024, tj 2 x 3 000 EUR
• ďalšie preddavky v sume 3 000 EUR zaplatí do 30.9.2024 a 31.12.2024 a samozrejme aj – minimálne – 31.3.2024.

A čo v opačnom prípade: ak sú nové preddavky nižšie ako tie “staré”? Rozdiel sa započíta na budúce preddavky alebo ho daňový úrad vráti.

A čo od čoho odpočítame?

Pri kompletizovaní daňového priznania je od celkovej dane za daný rok možné odpočítať preddavky zaplatené iba práve v tom roku a vzťahujúce sa práve na tento rok. Teda ak podnikateľovi v daňovom priznaní za rok 2023 vyšla povinnosť platiť štvrťročné preddavky v sume A, v daňovom priznaní za rok 2023 sa odpočítavajú práve tieto štvrťročné preddavky zaplatené do 30. júna, 30. septembra a 31. decembra 2023 – aj to iba v prípade, ak ich podnikateľ zaplatil (3 x A). Preddavky zaplatené v 1. a 2. štvrťroku 2024 sa odpočítajú až od celkovej dane za rok 2024 – najskôr v marci 2025. Ak by ich podnikateľ všetky zaplatil napr. v januári 2024 (lebo napr. nestihol), no stále sa vzťahujú na rok 2023, tak si ich odpočíta ešte v daňovom priznaní za rok 2023.

Uvedené platí pre fyzické aj právnické osoby rovnako – no nehľadajte to v príslušných paragrafoch zákona o dani z príjmov, ktoré o preddavkoch pojednávajú (§ 34 a § 42), ani v tlačive daňových priznaní a ich poučeniach, ktoré pôsobia pomerne mätúco, ale až na konci zákona o dani z príjmov v jeho § 51c.

Ukončenie biznisu, kombinácia so zamestnaním, kryptomeny: výnimky, kedy sa preddavky neplatia

• preddavky na daň z príjmov neplatia fyzické osoby, ktoré dosahovali kapitálové príjmy alebo rôzne ostatné príjmy – napr. príjem z predaja bytu, príležitostné príjmy za služby, ak ich nezlegálnili živnosťou či obchodovania s kryptomenami. Aj v prípade, ak ich daň je ďaleko vyššia ako 5 000 EUR
• rovnako sa preddavky netýkajú tých, ktorých príjmy sú zdanené zrážkou pri zdroji. Môže ísť napr. o autorov a umelcov, ktorí si ako pomerne jednoduchý vybrali tento spôsob zdaňovania ich príjmov či vlastne aj o spoločníkov eseročiek a iných akcionárov/podielnikov, ktorí si vyplácajú svoje (dnes už predsa len atraktívnou sadzbou zdanené) dividendy
• preddavky na daň neplatí “SZČO popri” zamestnaní, ak minimálne polovicu jeho príjmov tvoria príjmy zo zamestnania. Ak sú tieto príjmy vyššie ako 50%, preddavky sa síce platia, ale len v polovičnej výške Viac o výhodách “SZČO popri” zamestnaní, štúdiu, materskej a pod.
• preddavky na daň neplatí SZČO, ktorý ukončila podnikanie. Pod ktoré v rámci zákona spadá aj napr. prerušenie živnosti resp. ukončenie poberania autorských príjmov či príjmov z prenájmu. Všetky preddavky splatné po dni ukončenia/prerušenia činnosti sa neplatia (čítaj nižšie). Prerušenie živnosti sa však za ukončenie podnikania považuje iba vtedy, ak je z termínu prerušenia jasné, že živnosť (resp. autorská činnosť či prenájom) nebudú obnovené do termínu na podanie najbližšieho daňového priznania – ak sa však dovtedy obnoviť má, preddavky sa platia
• pozor: ak živnostník napr. 31. júla 2024 ukončí živnosť, počas ktorej preddavky platiť mal a pokračuje v podnikaní formou vlastnej jednoosobovej eseročky, v rámci ktorej si vypláca napr. licenčnú autorskú odmenu či príjem z prenájmu kancelárie/sídla firmy, v platení preddavkov pokračuje. Stále je totiž samostatne zárobkovo činnou osobou.
• eseročka a iné právnické osoby neplatia preddavky v obdobiach likvidácie a konkurzu
• TIP: plateniu preddavkov sa dá vyhnúť, ak sa s daňovým úradom dohodnete na tzv. “platení preddavkov inak” – napr. v prípadoch a so zdôvodnením, ak v budúcom roku neočakávate vysoké príjmy, ukončili ste živnosť a pokračujete ako autor či prenajímateľ, prípadne ste podali dodatočné daňové priznanie, na základe ktorého vám vychádzajú preddavky oveľa nižšie, než v tom pôvodnom. Daňový úrad však novú sumu preddavkov schváliť môže, no aj nemusí.

Ako si preddavky (ne)sledovať a ako sa v nich vyznať

• na povinnosť platiť preddavky vás po doterajšie roky nikto neupozorňoval. Žiadny “alert” v konte na Finančnej správe (ktorého zriadenie je pre všetky osoby s prideleným DIČ v súčasnosti už povinné), žiadny e-mail, žiadna správa na slovensko.sk. A už vôbec vám zo strany štátu nikto ani nezavolá či nepošle sms-ku, ako to robia napr. mobilní operátori, keď im dlžíte úhradu faktúry. Dokonca ani vám nepríde list, akými daniari podnikateľa občas vydesia. Musíte mať za chrbtom niekoho, kto to sleduje za vás, má na to systém a v komplikovaných pravidlách výpočtu a sledovania preddavkov sa vyzná. Od r. 2022 už výšku preddavku podnikateľom oznamuje samotná Finančná správa “najneskôr päť dní pred splatnosťou” – okrem prípadov, kedy má podnikateľ samostatným rozhodnutím určené už spomenuté “platenie preddavkov inak”. No podľa všetkého je ideálne pravidlá poznať a výšku a termíny oznámené daniarmi si odkontrolovať.
• občas sa Finančná správa ozve nielen v prípade, ak chce dorubiť úroky za de facto neodvedené preddavky, ale napr. aj vtedy, ak si pýtate nejaký preplatok. Pokojne na inej dani – DPH-čke či dani za zamestnancov. V tom prípade sú povinní skontrolovať, či im čosi nedlžíte – a ak im náhodou dlžíte nezaplatené preddavky, preplatok, ktorý si pýtate, s vašim dlhom na preddavku započítajú a dostanete iba rozdiel, prípadne nič. No a samozrejme list. Ako mi povedala jedna daňová správkyňa, že na sledovanie, či preddavky platí každý, kto má, určite nemajú kapacitu – ozvú sa až vtedy, keď si čosi pýtate
• v prípade preddavkov nikdy neviete, či sa už v téme dostatočne vyznáte alebo vás ešte prekvapí paragraf či pravidlo, o ktorom ste ani netušili. Spravidla nemilo.
• ak už ich však poznáte, je niekedy namieste sa biť. Tak ako v mikrostory o nemilej exekúcii, ktorej autorkou je moja kolegyňa Danka Fráková z Libertax Consulting:

Preddavok a ukončenie podnikania: radšej si s daňovým úradom vyjasnite, či veciam rozumiete rovnako

Daň za úspech: aj takto by sme mohli pomenovať jednu z platobných povinností živnostníka,
ktorému sa podľa posledne podaného daňového priznania darilo tak, že mu okrem iného vznikla aj povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov fyzických osôb. A aj napriek tomu, že ich platil poctivo a podľa zákona, ho jedného rána prekvapili zablokované bankové účty a exekúcia. Skutočný príbeh z praxe:

Živnostník Jožo, štvrťročný platiteľ preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb, sa rozhodol
prerušiť živnosť k 1.3.2018. A ako iste správne tušíte – keďže živnosť mohol v tom čase pozastaviť na minimálne obdobie 6 mesiacov – k termínu podania daňového priznania ju neobnovil. Pre daňové účely sa teda považuje živnosť za zrušenú.

Ak by živnosť neprerušil, preddavok za 1. štvrťrok 2018 by nadobudol splatnosť 31.3.2018 a v tomto termíne by ho teda musel zaplatiť. Situácia však bola iná: živnosť prerušil a zdravý rozum nám vravel, že tento preddavok už platiť nemusí. Náš úsudok sme podopreli legislatívnym ukotvením v zákone o dani z príjmov (v § 34 ods. 8): „Ak daňovník skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť….., nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od platby preddavku, ktorá je splatná po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností….“

Daňovník Jožo oznámil správcovi dane ukončenie činnosti dňa 3.3.2018. Správca dane
odpovedal vydaním rozhodnutia o ukončení registrácie pre daň z príjmov zo 14.3.2018, voči
ktorému je možné podať odvolanie v lehote 15 dní. Kto sa trochu orientuje v právnických pojmoch,tomu je jasné, že rozhodnutie nadobúda právoplatnosť až po uplynutí odvolacej lehoty – teda 4.4.2018.

A tu sa dostávame k príčine začatia exekučného konania zo strany správcu dane. Správca dane však totiž vyhodnotil dátum 4.4.2018 ako dátum ukončenia podnikania a v zmysle tohto výkladu mal Jožo daniarom zaplatiť ešte aj preddavok k za 1. štvrťrok 2018 splatný do 31.3.2018. Čo však neurobil (keďže o tomto výklade nevedel ani on ani jeho účtovník). Nezaplatenie preddavku malo za následok zablokovanie bankových účtov podnikateľa Joža.

Prečo sa správca dane pozerá „do systému“ a neopiera sa o daňový zákon, nevedno. Inak by sa riadil dátumom zapísaným v živnostenskom registri ako dátumom pozastavenia činnosti (a podľa daňového zákona dátumom, kedy došlo k zmene rozhodujúcich skutočností pre platenie preddavkov), a nie dátumom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o ukončení registrácie pre daný typ dane.

Happy ending: v tomto prípade bol správca ústretový, svoju chybu uznal a dal podnet na zrušenie exekučného konania. Krízu vyriešila komunikácia – jednoduchšie pravidlá a ich kvalitné porozumenie nám však mohli ušetriť starosti.

Ešte jeden TIP: niektorí podnikatelia vedome a cielene neplatia preddavky, pretože vedia peniaze viazať lepšie vo svojom biznise ako v bezúročnej pôžičke štátu. A to aj s rizikom vyrubenia penále, ale v rámci biznis modelu si to dovolia, pretože ich vedia zhodnotiť vyššie aj za cenu príslušných sankcií.

Photo by rawpixel.com from Pexels

Preddavky na daň z príjmov sú teda ultra zložitou témou, v ktorej nie je problém sa pošmyknúť a narobiť si problémy – aj keď nechcete a žijete v tom, že si svoje povinnosti plníte. Aké sú vaše skúsenosti prípadne tipy? Podeľte sa komentároch, pomôžete tak aj ostatným

Ilustračné foto Andrea Piacquadio na Pexels