Príležitostné príjmy občanov na základe zmluvy vraj nie sú od dane oslobodené. Podľa Finančnej správy. Naozaj?

Ktorákoľvek fyzická osoba – teda občan, SZČO či dokonca spoločník eseročky – si môže občas čosi privyrobiť. Kamarátovi naprogramovať reklamu na Facebooku, zhotoviť jednoduchý web alebo spracovať daňové priznanie – skrátka niečo, čo nerobí štandardne v priebehu dňa, ale iba tak “popri”. Takýto príjem sa podľa považuje za tzv. ostatný príležitostný príjem fyzickej osoby a uplatňuje sa naňho oslobodenie od dane z príjmov do sumy 500 EUR ročne. Príjem do tejto sumy sa nikde neuvádza (v daňovom priznaní ani v ročnom zúčtovaní dane), neplatí sa z neho daň z príjmov ani odvody. Na druhej strane podnikateľ, ktorý ho vyplatil, si za podmienky že ide o službu či činnosť, ktorá súvisí s jeho zdaňovaným príjmom, môže dať odmenu za príležitostnú prácu do daňových nákladov. Na tento účel sa v praxi vyhotovujú zmluvy podľa Občianskeho zákonníka – zmluva o dielo, príkazná zmluva a často napr aj tzv. nepomenované zmluvy v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, nazvané niekedy aj podľa skutočného obsahu: napr. zmluva o spolupráci. Podnikateľ totiž potrebuje účtovný doklad, resp. aj doklad, ktorý preukazuje, že išlo o oprávnený daňový výdavok vynaložený za účelom dosahovania príjmov – a takým dokladom zmluva je.

Takýto je všeobecný výklad ľudí z praxe a podľa toho mnohí postupujeme. Aspoň doteraz.

Finančná správa – teda úrad, ktorý kontroluje dodržiavanie daňových a účtovných zákonov a rovnako ich vo svojich materiáloch vykladá – totiž pred niekoľkými dňami zverejnila informačný materiál “Zdaňovanie príležitostných príjmov”. Podľa neho je príležitostný príjem od dane oslobodený, len ak je dosiahnutý bez zmluvy resp. akéhokoľvek dokladu či vzťahu. Príjem dosiahnutý na základe zmluvného vzťahu nespĺňa definíciu príležitostného príjmu v zákone o dani z príjmov – podľa tohto výkladu všetky príjmy fyzických osôb, ktoré tieto dosiahli na základe napr. zmluvy o spolupráci podľa Občianskeho zákonníka (na základe ktorých si samozrejme tieto služby uviedli vyplácatelia-podnikatelia do daňových nákladov) nie sú oslobodené a ich príjemcovia by ich mali zdaniť v daňovom priznaní – tj zaplatiť z nich daň 19% a keďže ide o tzv. “ostatný príjem”, tak dokonca aj 14% zdravotné poistenie. Ak tak neurobili – čo v praxi samozrejme veľakrát určite neurobili, keďže všeobecný výklad v praxi je iný – čakajú ich pokuty: za prípadné nepodanie daňového priznania resp. nezdanenie tohto príjmu

Keď som túto letnú správu Finančnej správy čítal v sobotu popoludní, skoro ma dvihlo z gauča. Veď žiadna definícia príležitostného príjmu – na účely oslobodenia resp. na akékoľvek iné účely – sa v zákone nenachádza. A podnikatelia jednoducho často vyplácajú malé sumy občanom za napr. poskladanie nábytku, vymaľovanie kancelárie či napr. skompletizovanie agendy, no aby si takéto drobné výdavky za služby uviedli do daňových, potrebujú doklad: a tým je najčastejšie zmluva (a k nej doklad o úhrade zmluvnej odmeny). Uvedené tvrdenie metodikov z Finančnej správy teda vôbec nie je v súlade so zákonom, navyše je nelogické a nespravodlivé. Teraz – po aktuálnom publikovaní čerstvého pohľadu daniarov – majú teraz tie stovky občanov, ktorí si za posledné roky zarobili na základe takýchto zmlúv pár stoviek EUR a uplatnili oslobodenie – podať dodatočné daňové priznanie a zaplatiť dodatočné dane, vrátane pokút?

Pre pripomenutie – o príležitostných príjmoch som písal napr. tu:

• Príležitostné práce a príjmy: treba živnosť, dohodu či čo vlastne? – tu som spomenul aj to, že Finančná správa svoje tvrdenie často uvádza v odpovediach na otázky podnikateľov, no ich odpovede jednoducho nemajú právnu záväznosť (čo v komentári potvrdil aj daňový poradca Martin Tužinský)
• Trvalý pomer, dohoda, živnosť, zmluva o dielo či zmluva autorská/licenčná – ako (lacno) niekoho zamestnať?
• Živnostník a zvýšené odvody: dajú sa nejako znížiť?

Príležitostné príjmy a oslobodenie od dane: ako je to napísané v zákone

Ešte predtým, než prejdem k vyjadreniu Finančnej správy (áno, spýtal som sa ich na dôvody ich tvrdenia), tak si to celé prejdime ešte raz:

• zákon o dani z príjmov rozdeľuje príjmy fyzických osôb do 4 kategórií: 1. príjmy zo závislej činnosti (zamestnanie a dohody), 2. príjmy z podnikania, inej samostatnej činnosti a prenájmu (skrátene a nahrubo: SZČO), 3. príjmy z kapitálového majetku a 4. ostatné príjmy
• ostatné príjmy sú skutočne všetky ostatné – napr. príjmy z predaja bytu, výhry či príjmy zo zdedených práv. Okrem iného však hneď prvý bod (§ 8 ods. 1 písm. a)) vymenúva, že medzi ostatné príjmy patria aj: “príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí”. Nič viac, žiadne upresnenie ani odkaz na iné miesto v zákone prípadný iný predpis (ako je to v slovenskej legislatíve bežné)
• na inom mieste v zákone (§ 9) sú vymenované oslobodenia pre niektoré príjmy fyzických osôb – okrem iného je podľa § 9 ods. 1 písm. g) oslobodený aj “príjem podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a) (áno, ten, ktorý som spomenul v predchádzajúcom bode a o ktorom sa tu celý čas bavíme), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom”.

Toľko zákon. A teraz ako svoje tvrdenie zdôvodňujú daniari:

Finančná správa: oslobodené sú iba príjmy nezdokladované zmluvou

Tlačovému oddeleniu Finančnej správy som teda tento týždeň napísal 2 otázky:

1. o ktoré ustanovenie zákona o dani z príjmov – resp. iného zákona – sa uvedené informácie opierajú? Zákon totiž pojem “príjem z príležitostných činností” nedefinuje ani neupresňuje, rovnako nehovorí o podmienke či pravidle zmluvne dohodnutého alebo dosiahnutého príjmu.
2. v prípade, ak by podnikateľský subjekt, zisťujúci základ dane v zmysle § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov, vyplatil sumu za príležitostný príjem fyzickej osobe-občanovi a tento nie je zdokladovaný zmluvou prípadne iným účtovným dokladom, na základe akého dokladu by si mohol vyplatenú sumu za príležitostne obstarané služby od občanov uplatniť v daňových výdavkoch? Podmienkou uplatniteľnosti daňového výdavku je totiž v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov zaúčtovaný v účtovníctve, resp. zaevidovaný v daňovej evidencii, pričom podľa účtovných predpisov je podnikateľ “povinný vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje” (§ 10 ods. 2 zákona o účtovníctve) a rovnakoje povinný “doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi” (§ 6 ods. 1 zákona o účtovníctve)

No a tu sú odpovede:

K otázke 1:

V ustanovení § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) je uvedené, že ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7 ZDP, sú najmä príjmy uvedené v § 8 ods. 1 písm. a) až r) ZDP. Ostatné príjmy nie sú taxatívne vymenované, preto ak ostatné príjmy nie je možné zaradiť medzi príjmy uvedené v § 8 ods. 1 písm. a) až r) ZDP, ide o ostatné príjmy – „iné“.

V ustanovení § 8 ods. 1 písm. a) ZDP sú uvedené ako ostatné príjmy len príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí. ZDP nedefinuje v základných pojmoch, resp. ani na inom mieste neupresňuje, ktoré príjmy sú príjmami z príležitostných činností. Avšak všeobecné zásady používané pri výklade zákonov umožňujú čítať zmysel právnej normy vyjadrenej v právnych vetách nie len na základe znenia legálnych definícií, ale i vo vzťahu ku kontextu, zmyslu a účelu celej právnej úpravy obsiahnutej v predmetnom zákone (Rozsudok NS SR 4Sžf/22/2011). Pre správne stanovenie daňovej povinnosti fyzickej osoby je nevyhnutné posúdiť, ktoré príjmy možno zaradiť medzi príležitostné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP. Ide teda o zásadné odlíšenie druhu príjmov práve podľa všeobecného významu slov „príležitostná činnosť“. Musí ísť jednak o „činnosť“ a nie príjem, ktorý je síce náhodný, jednorazový, ale nie je dôsledkom činnosti fyzickej osoby, a súčasne musí ísť o činnosť, ktorá je príležitostná, t. j. v protiklade s príjmom, ktorý fyzická osoba dosiahne na základe uzatvorenej zmluvy napr. podľa Zákonníka práce, Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Ak teda fyzická osoba dosiahne iba jediný príjem v príslušnom zdaňovacom období na základe dohody o vykonaní práce uzatvorenej podľa Zákonníka práce, alebo autorský príjem podľa osobitného predpisu, alebo príjem za výkon činnosti, na ktorú je potrebné oprávnenie, povolenie, lebo ide o výkon podnikateľskej činnosti a vykoná túto činnosť síce len „jednorazovo“, nemôže ísť o príjem z príležitostnej činnosti podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP. Ďalej napríklad, ak fyzická osoba dosiahne príjem na základe zmluvy uzatvorenej podľa § 51 Občianskeho zákonníka, pričom súčasne nie sú splnené znaky závislosti a nie je možné príjem zaradiť ani medzi príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z vytvorenia alebo použitia umeleckého diela alebo výkonu alebo príjmy z kapitálového majetku, nie je možné takýto príjem pokladať za príjem z príležitostnej činnosti podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, ale ide o ostatný príjem podľa § 8 ZDP – iný príjem. Zaraďovanie príjmov fyzickej osoby medzi príjmy z príležitostných činností podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP je v praxi často krát nesprávne interpretované hlavne vo vzťahu k uplatneniu príslušného oslobodenia od dane fyzickej osoby podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP. Vždy je potrebné každý prípad posúdiť individuálne.

K otázke 2:

Rozhodnutie o tom, akým spôsobom si zabezpečí podnikateľ výkon svojej podnikateľskej činnosti, je rozhodujúci i vo vzťahu k uplatneniu daňových výdavkov a ich preukazovaniu. Vychádzame z toho, že výkon činnosti bez zmluvného vzťahu s fyzickou osobou môže byť skôr výnimočný. Napríklad: ak fyzická osoba (nepodnikateľ) odovzdá do výkupu, ktorý vykonáva podnikateľ, iný majetok ako kovový odpad, ktorý táto fyzická osoba získala príležitostným zberom, príjem sa zaradí medzi príjmy z príležitostných činností podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP,na ktoré si daňovník za podmienok ustanovených v ZDP uplatní oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP. Avšak i v prípade existencie takéhoto nezmluvného vzťahu je potrebné, aby si podnikateľ zabezpečil preukázateľnosť výdavku vynaloženého na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie svojich príjmov, a to tým, že vystaví doklad preukazujúci výplatu príjmu konkrétnej fyzickej osobe, ktorý zaúčtuje vo svojej účtovnej evidencii v súlade s príslušnými ustanoveniami osobitných predpisov alebo zaeviduje v daňovej evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP, pričom ZDP ustanovuje, čo je daňovým výdavkom a za akých podmienok je možné výdavok uplatniť ako daňový výdavok, resp. čo nie je daňovým výdavkom.

Sme vo vojne?

Podľa metodikov Finančnej správy ide o vyslovene o slovíčkárenie – zákon totiž nehovorí o príležitostných príjmoch, ale o príležitostných činnostiach a príležitostnou činnosťou nie je nič, čo ste si dohodli zmluvou, pravdepodobne musí ísť o niečo naozaj neplánované v zmysle “choď vyniesť odpadky” (?). A či potrebuje vyplácajúci podnikateľ doklad? Nebolo mi jasné, opýtal som sa teda pre istotu ešte raz:

Vaše vyjadrenie interpretujem tak, že pokiaľ podnikateľ vyplatí príjem za príležitostnú výpomoc (napr. vymaľovanie kancelárie, poskladanie nábytku, administratívne práce) občanovi-nepodnikateľovi, nepotrebuje to zdokladovať 2 dokladmi (1. zmluvou ako účtovným dokladom, preukazujúcim obsah účtovného prípade a vznik záväzku 2. dokladom o úhrade záväzku), ale iba 1 dokladom (napr. hotovostným dokladom o úhrade sumy resp. bankovým výpisom)?

A prišla aj upresňujúca odpoveď:

Uvedené je možné zdokladovať jedným dokladom, ak tento doklad bude mať náležitosti účtovného dokladu v súlade so znením § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, a to ak ide o podnikateľa, ktorý je účtovnou jednotkou, ako aj podnikateľa, ktorý vedie daňovú evidenciu [§ 6 ods. 11 ZDP písm. b) ZDP].

Čiže finančná správa tvrdí, že ak si chceme dať príležitostný príjem do daňových nákladov ako podnikatelia-vyplácatelia, radšej to nerobme dôkladne, tj dvoma dokladmi – zmluvou a dokladom o úhrade odmeny – ale stačí vyhotoviť iba jeden pokladničný doklad. Iba takto totiž “nechajú na pokoji” príjemcu odmeny. Či to isté platí aj pri úhrade bankovým prevodom, nevedno – veď na položke v bankovom výpise je často uvedená len suma a názov príjemcu, nevojdú sa tam teda všetky náležitosti účtovného dokladu a ako doklad na preukázanie vynaloženého daňového výdavku to ani nemusí stačiť. V každom prípade by mal byť “výkon činnosti bez zmluvného vzťahu s fyzickou osobou skôr výnimočný”. Čiže radšej bez zmluvy radšej nepodnikajte, no so zmluvou sa zas rozlúčte s oslobodením.

Povedzme priamo, že ide o výklad Finančnej správy a nie citáciu zo zákona (ktorý je záväzný). Výklad a názor teda my – občania a podnikatelia – môžeme mať vlastný, s vierou, že ho presadíme, prípadne rizikom, že sa tak nestane. Podľa toho môjho ide o účelové ohnutie zákona s jediným cieľom – zoškrtať podnikateľské výdavky za príležitostné práce občanom, zdaniť aj drobné zárobky občanov a vybrať tak celkovo viac. Nič logickejšie ma nenapadá – teda okrem nadpráce metodikov počas leta. No ich upresnenie výkladu zákonov by sa zišlo skôr v mnohých iných nejasných oblastiach, naozaj ich je dosť.

No a máme tu záver príbehu – od r. 2018 oslobodenie padá

Dôležitý update pre rok 2018: od r. 2018 daniari vyššieopísanú schému jednoznačne škrtli. Ak má vyplácateľ vyplatenú odmenu za príležitostnú činnosť v daňových nákladoch na základe zmluvného vzťahu a existencie zmluvy ako účtovného dokladu, prijímateľ si nemôže uplatniť žiadne oslobodenie. Povinnosť postarať sa o správne zdanenie na svojej strane mal prijímateľ stále, no práve podpisom takejto zmluvy dostáva informáciu, že vyplácateľ si túto sumu uplatní v daňových nákladoch a on ju teda musí priznať v daňovom priznaní  – samozrejme závisí od typu zmluvy a charakteru príjmu. No v prípade príležitostných ostatných príjmov fyzickej osoby ide o 19%-nú daň a 14%-né zdravotné odvody. Dohraté.

Aký máte na uvedenú kontroverznú tému názor?

Uplatňujete si v podnikaní náklady za príležitostné práce občanov na základe zmluvy a s oslobodením na strane prijímateľa odmeny?

Budete tak prípadne robiť aj naďalej?

Máte konkrétnu skúsenosť s daňovou kontrolou?

 

Ilustračné foto: Gratisography, Picjumbo