Nedávno som si s cieľom zmeniť prostredie či prísť na iné myšlienky urobil výlet do iného mesta: jednoducho som z miestneho coworkingu pracoval a riešil všetky záležitosti súvisiace s firmou. Takáto situácia je celkom dobrý príklad na vysvetlenie princípu cestovného v nákladoch firmy a zároveň čistých príjmoch cestovateľa. Pracovné cesty totiž – za ceny trochy papierovania – skutočne zvyšujú náklady firmy a zároveň zabezpečujú zamestnancovi, spoločníkovi eseročky či SZČO príjem, ktorý nepodlieha daniam ani odvodom. Je však takouto pracovnou cestou (a daňovým výdavkom) každá jedna cesta?
Poďme na to.
Pracovná cesta sa do nákladov uplatňuje prioritne prostredníctvom vyplatených cestovných náhrad. Cestovné náhrady sú výhodné dvojako: na jednej strane je firma, ktorý cestovné náhrady vypláca (a podľa zákona vyplácať musí) a sú pre ňu uznateľným daňovým výdavkom. Na druhej strane je osoba, ktorá náhrady dostala a tieto nemusí zdaniť ani z nich platiť odvody.
Z čoho preplatené cestovné náhrady pozostávajú:
- cestovné – buď verejným dopravným prostriedkom (doklad: cestovný lístok, letenka a pod.) alebo vlastným autom (v tomto prípade pozostáva náhrada nielen zo spotreby pohonných hmôt, ale aj z paušálnej náhrady za každý kilometer jazdy – pre osobné automobily ide 0,265 EUR na km – číslo pre máj 2024)
- ubytovanie – hotel, privát a trebárs aj Airbnb
- paušálne stravné – na pracovnej ceste si nie je potrebné odkladať bločky za nákup jedla ani riešiť poukážky. Zamestnanec/spoločník/SZČO dostane za každý pracovný deň určitú sumu vlastne bezdokladovo a paušálne. Za pracovné cesty v rámci SR ide napríklad v r. 2024 o sumu od 7,80 EUR až 17,40 EUR. Za cesty zahraničné je to o čosi viac (napr. Česko 600 CZK na deň, Nemecko 45 EUR…). Ešte raz: aj toto de facto paušálne stravné navyšuje na jednej strane náklady firmy a na druhej zvyšuje čistý príjem prijímateľa
- poistenie – napr. cestovné poistenie
- iné výdavky súvisiace s pracovnou cestou – napr. diaľničná nálepka, miestne parkovné a pod.
- vreckové – toto môže firma poskytnúť iba pri zahraničnej pracovnej ceste, max do výšky 40% stravného. Bohužiaľ sa ako jediná zložka cestovných náhrad na strane zamestnanca zdaňuje aj “zodvodňuje”.
Kto a ako si môže uplatniť cestovné
Zamestnanec (eseročky, SZČO)
Vzťah firma-zamestnávateľ vs. jej zamestnanec je ideálny príklad. Zamestnancovi je firma cestovné náhrady vyplatiť povinná – v presnej výške podľa zákona o cestovných náhradách, teda ako súčet položiek vymenovaných vyššie. Ak zamestnanec použije na pracovnú cestu svoj súkromný automobil, nie je dokonca zakaždým povinný dokonca ani dokladovať nákup pohonných hmôt – v tomto jedinom prípade sa spotreba určí podľa oficiálnych štatistických cien. Hoci tie doklady sa predsa len odporúčajú – istota je istota, okrem iného ide aj o ďalší dôkaz, že sa pracovná cesta skutočne stala.
Cestovné náhrady môže firma poskytnúť nielen zamestnancom v trvalom pomere, ale napr. aj dohodárom (ak to majú v zmluve), štatutárom či dokonca aj iným osobám. Z cestovných náhrad vyplatených zamestnancovi si však firma-platiteľ DPH nemôže odpočítať DPH, preto je niekedy vhodné niektoré plnenia – napr. hotelové ubytovanie – vyfakturovať priamo na firmu, tj nie na zamestnanca.
SZČO
SZČO môže v súvislosti “s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva” uplatniť príslušné výdavky. A to podobnou formou, ako zamestnanci – teda ako súčet cestovného, stravného, ubytovania a prípadných iných výdavkov. Rovnako platí, že ako dopravný prostriedok môžu použiť verejnú dopravu alebo vlastné auto – podnikatelia sú však už cenu povinní dokladovať skutočnými bločkami. Či si platitelia DPH môžu z tohto bločka odpočítať DPH, je polemické ako mnoho iného – podľa základnej definície práva na odpočítanie DPH však pravdepodobne áno. Podstatným v tomto prípade je však použitie auta súkromného, tj nezaradeného do obchodného majetku SZČO – firemný automobil je trochu iná záležitosť a do nákladov sa dostáva iným spôsobom.
Spoločník eseročky
Spoločník eseročky sa zamestnancom svojej firmy stať môže aj nemusí. V každom prípade však platí, že na účely zákona o dani z príjmov sa považuje za zamestnanca – z čoho plynú viaceré nevýhody, no aj výhody. Jednou z nich je teda aj možnosť – resp. v podstate povinnosť – poskytnúť zamestnancovi/spoločníkovi za pracovnú cestu cestovné náhrady. Postup je teda rovnaký, ako v prípade zamestnanca: spoločníkovi patrí súčet spomenutých položiek (pri jazde súkromným autom nie sú potrebné bločky), firme idú vyplatené náhrady do nákladov a pre spoločníka znamenajú čistý príjem nepodliehajúci daniam a odvodom. Áno, pri troche papierovania ide o peknú formu, ako vyberať peniaze z vlastnej eseročky.
Konateľ eseročky
… resp. iný štatutár či iná osoba “zvolená či vymenovaná do orgánov právnickej
osoby”, ktorá zároveň nie je s danou firmou v pracovno-právnom vzťahu. A to bez ohľadu, či konateľ svoju funkciu vykonávajú s odmenou či bez – tj na základe buď odplatnej mandátnej zmluvy (§ 566 až § 576 Obchodného zákonníka) alebo zmluvy o výkone funkcie konateľa, odplatnej i bezodplatnej (§ 66 ods. 6 Obchodného zákonníka). Konateľ tiež chodí na pracovné cesty, akurát na rozdiel od náplne práce zamestnanca či “náplne práce” spoločníka by obsahom tejto pracovnej cesty malo byť zas niečo iné – skrátka funkcia štatutára, zastupovanie firmy na rokovaniach, komunikácia s právnikom, účtovnkíom či štátnymi orgánmi. Áno, v jednoosobových eseročkách sa funkcia zamestnanca, spoločníka i konateľa prekrýva a stretáva sa v v “jednom Jožovi”, ktorý vykonáva všetko. Aj v tomto sú slovenské zákony pekne zastaralé.
Čo je to vlastne “pracovná cesta”?
Podľa zákona o cestovných náhradách ide de facto o čas strávený mimo pravidelného pracoviska. Pravidelným pracoviskom je miesto písomne dohodnuté so zamestnancom, prípadne ide o miesto výkonu práce v pracovnej či inej zmluve.
Niečo ako bežné pravidelné pracovisko figuruje aj v prípade SZČO – daňovými výdavkami v jej prípade sú (§ 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov): “výdavky vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva“. Ak podnikateľ pracuje na tomto mieste, resp. z neho, nie je na pracovnej ceste. Ak však vykonáva nejakú činnosť mimo tohto svojho bežného miesta – samozrejme podnikateľskú – je na pracovnej ceste.
Podstatným pre daňovú uznateľnosť je teda fyzický a zdokladovaný pobyt “niekde mimo” a samozrejme aj súvislosť s dosahovaním, zabezpečením či udržaním príjmov firmy či podnikateľa. Štandardne ide o cesty za klientmi, vzdelávaním, nákupom či dodávateľmi (napr. grafikom, právnikom či účtovníkom). Konferencia, školenie, rokovanie s investormi prípadne podľa mňa aj mastermindové stretnutia. Či môže ísť aj o “tvorivý pobyt” z úvodu článku niekde v coworkingu na Kanárskych ostrovoch, nevedno – osobne si však myslím, že prečo nie. Akurát pozor na to, aby to samozrejme nebolo pravidelné miesto a rovnako aj na situáciu, ak daný cestujúci na tvorivom pobyte tvorí napríklad autorské dielo, ktoré následne poskytne/predá inému subjektu (eseročke) – to by už išlo o výdavky samotného autora, nie eseročky.
A ako pracovnú cestu zdokladovať?
Jednou z podmienok pre daňový výdavok je zdokladovanie a obhajoba. Ako doklady je prioritne možné použiť:
- doklady o ubytovaní, cestovné či iné “bločkové” doklady.
- správu z pracovnej cesty, kde podrobne popíšete, kde a za akým účelom ste išli a s kým ste sa vlastne stretli prípadne čo vybavili.
- v prípade eseročiek aj cestovný príkaz: okrem iného podrobne rozpisuje jednotlivé úseky pracovnej cesty, presné časy a dni odchodov, príchodov či prekročenie hraníc (aj napriek tomu, že v prípade jednoosobových eseročiek situácia, kedy konateľ Jožo prikazuje konateľovi Jožo ísť na pracovnú cestu, pôsobia zvláštne :)
- počul som aj o tom, že ktosi dáva klientom podpisovať papier o tom, že “tam bol”, ale príde mi to trochu zvláštne. Sexi je spájať dlhší súkromný výlet s nejakým pracovným jednaním, takéto tripy sa však odporúča oddeliť a ideálne je samozrejme používať zdravý rozum.
Kam ďalej?
Možno ako pracovnú cestu uplatniť “týždňovky” živnostníka?
Ako je to so služobným bytom či ako pracovné cesty dokladovať?
A ako je to s pracovno-tvorivými pobytmi, coworkingmi a digitálnymi nomádmi?
Podrobnejšie:
Pracovné cesty a cestovné náhrady: pokročilé a pikantné otázky z praxe
alebo v mojich praktických PDF-kách:
Aké máte s uplatňovaním cestovného a výletov skúsenosti? Podeľte sa v komentároch
Štastnú cestu!
O autorovi: Peter Furmaník
Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.
Zdravím, veľmi dobrý článok, napadla mi však jedna otázka, pre mňa aktuálna: Ako je to s jazykovým kurzom konateľa v zahraničí? Môže si sro-čka zdokladovať napr. trojtýždňový jazykový kurz v zahraničí ako pracovnú cestu napr. za účelom zvýšenia kvalifikácie konateľa? :)
Vďaka.
Ďakujem. A odpoveď neviem: žiadny zákon (o dani z príjmov ani o cestovných náhradách) takúto situáciu konkrétne neupravuje, čiže ostávame len pri základnej definícii daňového nákladu – podrobnejšie https://ludskourecou.sk/2015/04/danove-naklady-3-najrozsirenejsie-myty/
Dobrý večer, prosím, ako je to v prípade, ak by prac.cesta trvala niekoľko dní a konateľ by bol ubytovaný u známeho? dá sa nejak zdokladovať takéto ubytovanie? spísať so známym nejakú “zmluvu”? Alebo ubytujúci musí byť oficiálny ubytujúci? Ďakujem
Nejak sa to zdokladovať určite dá, no zároveň by tento príjem musel nejakým spôsobom zdaniť “známy”. Na prenájom či hotelové ubytovanie potrebuje živnosť, prípadne by išlo o príležitostný príjem – odporúčam si však naštudovať všetky súvislosti https://ludskourecou.sk/2016/04/prilezitostne-prace-a-prijmy-treba-zivnost-dohodu-ci-co-vlastne/ a https://ludskourecou.sk/2016/07/prilezitostne-prijmy-obcanov-na-zaklade-zmluvy-vraj-nie-su-od-dane-oslobodene-podla-financnej-spravy-naozaj/
Dobrý večer, ďakujem opäť za dobrý článok. Je možné považovať za PC u SZČO návštevu úradu, poistovne a pod., ktoru vykonáva pre svojho klienta, pretože to má v náplni činností a súvisí to priamo s jeho podnikatelskou aktivitou ? Prácu bežne vykonáva zo svojho sídla, teda bydliska a úrady sa nachádzajú v rovnakom velkom meste, ale na opačnom konci vzdialenom aj 20 km. Dostávam názory, že takáto cesta sa nedá nazvať pracovnou cestou a treba si gastráče nakúpiť dopredu a nie uplatňovať si cestovné náhrady formou vyúčtovania pracovnej cesty….. súvisí s činnosťou pre klienta a teda s dosahovaním obratu, odniesť ich papiere, niečo vyžiadať, prekonzultovať pre nich a pod….Samozrejme to nie je každý deň… K CP a Vyučtovaniu PC sa vypracúva aj stručná správa z pracovnej cesty, kde podnikatel v pár bodoch popíše pár detailov, kde bol, prečo, čo robil, u koho, s kym a aky bol výsledok, čo je obvykle že ciel cesty bol splnený :). No a moja druha otazka – ak sú PC v jednom meste, treba v dennom rozpise aj podrobne rozpisovať ulice mesta ? Alebo stačí len názov obce, prípadne mestská časť alebo centrum ?
Pekný deň, výborne napísaný článok, Možno budete vedieť poradiť aj mne.Som SZČO majiteľ cestovnej agentúry /nie cestovnej kancelárie/ Aby som mojim klientom, ktorý u mňa kupujú dovolenku vedel poradiť, môžem si do cestovných nákladov /letenka, hotel, taxi, stravné…/ započítať návštevu akej koľvek krajiny, aj keď tam nieje zrovna nejaký veľtrh? Resp. aj relax pobyt na slovensku? aj to sa ma klienti pýtajú ako tam je a ja niekedy neviem. Ak by to bolo možné, ako najlacnejšie zamestnať krátkodobo moju manželku, aby mi ženským pohľadom poradila?
ďakujem za Vás čas a ochotu.
Podľa môjho súkromného názoru práve vo Vašom prípade si takéto pracovné cesty možné uplatniť je :) Samozrejme obhájiť si to musíte sám – plány dovoleniek, pobytov atď.
Dobrý deň, čo hovoríte na kombináciu zamestnanec v trvalom pracovnom pomere a zároveň je konateľom svojej vlastnej s.r.o. Používal svoje súkromné auto na firemné účely z titulu výkonu funkcie konateľa. Vyhotovil si cestovný príkaz, kde má nárok na amortizáciu + phm + stravné. No práve o to stravné by sa malo preplatenie cestovného príkazu krátiť, nakoľko stravné dostáva konateľ u svojho zamestnávateľa – inej s.r.o. kde je iba zamestnancom. Ak si teda takáto osoba robí cestovný príkaz na vlastnú s.r.o., nemal by do nákladov na preplatenie už počítať stravné – uvažujem správne ?
Samotný zákon o cestovných náhradách takéto vylúčenie nespomína, podľa mňa je to skôr vec obhajoby: ako dokážete (minimálne podľa hodín), že v daný deň ste stihli pracovnú cestu ako konateľ v jednej firme a zároveň výkon práce v druhej firme (a samozrejme v rozsahu príslušných hodín pre právo na stravné), tak pokojne aj áno ;)
Myslíte, že to je len vec obhajoby ? :) Ja som sa ešte s takouto “delikatesou” v podobe tejto kombinácie nestretol :). Ide o to, že možné to je, nakoľko výkon tejto práce je tzv. home-office, resp. niečo na štýl obchodného zástupcu. To znamená, že daný človek nechodí do práce a neeviduje sa do dochádzky, má na starosti istú lokalitu, o tú sa stará a popri tom podniká – a skutočne reálne aj cestuje v rámci týchto potrieb, dokonca aj do ČR.
Ja by som to ale asi pri bežných prac. cestách na SR neduplikoval (radšej) a riešil iba ČR :)
Samozrejme odporúčam “zásadu opatrnosti” z praxe. No cestovné náhrady podľa súčasných predpisov hovoria o pracovnom výkone a závisia od hodín.
Ďakujem, váš názor si vždy cením a beriem na vedomie :)
Dobrý deň,
prosím Vás o radu. Ako uvádzate v článku cestovné pre osobné automobily je 0,183 EUR na km. Dostala som sa k informácii, že ak je využitý aj prívesný vozík, tak sa toto cestovné navyšuje o ďalších 15 %. Ako je to so spotrebou paliva? V technickom preukaze je uvedená spotreba len pre samotný automobil, nie pre prípad, kedy má pripojený prívesný vozík, ktorý je cestou spať zo služobnej cesty naložený, teda spotreba paliva narastie. Existuje v zákone aj pre tento prípad nejaké percentuálne navýšenie spotreby paliva (obdobne ako to je pri spomínanom vyplácanom cestovnom za km)?
Ďakujem.
Podľa mňa nie. Vychádza sa zo spotreby uvedenej v technickom preukaze
Ahoj, chcela by som sa spytat ako to je v ramci sluzobnej cesty, pokial sa jedna o “vymeny pobyt” v ramci pobociek vo svete. V danom programe je pisane, ze sa preplaca strava – ranajky a vecere (obedy si musi ucastnik platit sam). Je v tomto pripade opravnene ziadat od zamestnavatela plnu sadzbu diet (ranajky,obed,vecera), kedze je vyslany na zahranicnu sluzobnu cestu? dakujem
Nie, majú sa krátiť :)
Ahoj Peter, paci sa mi jednoduchost v clanku, je to super :-) len mam otazku, vlastne dve: ak sa uskutocni zahr. prac. cesta SZCO na prelome rokov (napr. od 27.12 – 7.1.), kedy, v ktorom roku sa vyuctovanie da do danovych vydavkov? 2. (mozno hlupa otazka, ale skusim :-) ) co je, okrem blockov a inych uctov, sucastou vyuctovania, teda mam na mysli, ci musi byt napr. aj prikaz na PC. Dakujem.
S tým prelomom naisto neviem, ale tipujem, že až v novom roku – veď cesta vtedy skončila a vyúčtovala sa. A pre čo najlepšie dokázanie pracovnej cesty ako daňového nákladu je treba čo najviac dokladov – napr. podrobná správa, dôkazy atď: čiže čím viac, tým lepšie. Tak uvádzajú občas daniari ako napr. aj p. Emil Burák v zaujímavej knihe “Daňová prevencia” http://www.martinus.sk/?uItem=168056
Ahoj, zaujímavá téma, ktorá doteraz unikala mojej pozornosti. Ako je to v prípade zahraničných služobných ciest? Stravné je za každý deň, keď som bol za hranicou? Napr. keď sa zo služobky vrátim ráno, pričom hranicu som prekročil až po polnoci? Mám nárok na príslušný diel zahraničného stravného za daný deň?
A čo keď potom idem normálne do práce? Mám aj 4,20 € za pracovný deň či len jedno?
Zahraničné stravné patrí za každý deň trvania pracovnej cesty, tj cesty mimo hraníc SR a to podľa časových pásiem – tj ak si hranicu prekročil o polnoci, tak za tento deň už nemáš nárok na zahraničné stravné, ale iba na stravné slovenské – a to podľa počtu hodín (tj do 6 hodín napr., teda 4,20 EUR). A či máš nárok aj na 4,20 EUR ako lístok za daný deň – hm, zákon o dani z príjmov hovorí, že na bežné stravné 4,20 EUR na odpracovaný deň má daňovník nárok iba “ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok
na príspevok na stravovanie” za pracovnú cestu. Takže skôr nie. (Poznámka pre ostatných: hovoríme o stravnom pre SZČO, nie o stravnom pre zamestnanca).
Ďakujem. Ak tomu teda dobre rozumiem, keď sa v noci vraciam z ČR a hranicu prekročím o 3:15, patrí mi za ten deň 150 Kč, ale už nie “domácich” 4,20 €. Podobne ak by som náhodou smerom do ČR prekročil hranicu ešte pred polnocou.
Tak tomu rozumiem ja. Ale možno bude mať niekto iný názor
Ešte jedna vec, ktorá momentálne nie je aktuálna, ale raz asi bude a nie je mi to jasné: ako je to myslené s tými časovými pásmami? Podľa miestneho času na danej hranici? Ak áno, to je zrejme relevantné len v prípade viacerých cieľových krajín, lebo inak slovenskú hranicu prekračujem vždy v “našom” časovom pásme, jedine v prípade návratu z Ukrajiny by prichádzalo do úvahy iné.
Neviem, neriešil som a ani nechcem :) Ale posielam pár viet zo zákona o cestovných náhradách: “Stravné v eurách alebo v cudzej mene za kalendárny deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie. V prípade leteckého spôsobu dopravy sa za rozhodujúci čas pre posúdenie času stráveného v jednotlivých krajinách považuje čas odletu lietadla podľa letového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak” (§ 13 ods. 5)
Dobrý deň Peter,
Chcel by som sa opýtať, v prípade jednokonateľovej s.r.o., ktorá ma sídlo v Poprade-miesto trvalého pobytu, no kancelárie a predmet-obsah činnosti spoločnosti je v Banskej Bystrici, či je možné si uplatniť mesačné náklady za pravidelnú cestu z domu do Banskej Bystrice ? Ktorákoľvek zdokladovaná služobná cesta(cestovanie za potencionálnym klientom) sa môže stať predmetom nákladov spoločnosti? Ako to funguje v prípade, že by sa jednalo o auto, ktorého vlastníkom je spoločnosť?
Chápem to tak, že trvalý pobyt v Poprade má konateľ, tak? Ak áno, za určitých okolností je možné zdokladovať, vykázať a dať si do nákladov pracovné cesty konateľa z Popradu do BB: konateľ ako osoba mimo pracovného práva nemá totiž tzv. pravidelné pracovisko, na základe tohto možno podľa výkladu niektorých skúsenejších kolegov uplatniť si pracovné cesty z miesta trvalého pobytu konateľa kamkoľvek. Pozor, to kamkoľvek je podstatné: pracovná cesta musí byť zdokladovaná a súvisiaca s príjmami SRO, resp. s výkonom funkcie konateľa. Aktuálne počúvam, že každá by mala mať ako výstup správu z pracovnej cesty a reálny dôkaz (napr. podpis osoby, s ktorou ste jednali), no prakticky to až tak možné nie je a v praxi si podnikatelia uplatňujú často cesty iba tak, “aby boli” a “že boli”. A pri firemnom aute: náklady súvisiace s autom pôjdu do nákladov firmy cez príslušný režim firemného auta (napr. evidencia jázd alebo 80%), cez cestovné náhrady konateľa pôjdu len ostatné výdavky (napr. paušálne stravné).
Dobrý deň Peter, môže sa s.r.o.-čka dohodnúť so svojím dodátateľom-živnostníkom, že výdavky spojené s jeho cestou (napríklad kontraktačné stretnutie, výstava a pod.) bude hradiť s.r.o.-čka a nebudú vstupovať do ceny služby živnostníka, teda do jeho faktúry? Živnostník predloží faktúru iba za službu + vyúčtovanie prac.cesty a obidve veci mu s.r.o. zaplatí a dá si do nákladov? Lebo na tú cestu išiel živnostník vybavovať veci v súvislosti so zákazkou/službou pre s.r.o-čkou. Alebo je lepšie aby si to živnostník zahrnul do ceny služby a tým pádom aj zdanil ako príjem? Ak si uplatňuje paušálne výdavky, tak sa mu náklad na služobnú cestu “stratí”…
Neviem, podľa mňa skôr nie a navyše to bude vyzerať ako obyčajné zamestnanie formou živnosti. Správny bude asi postup, že to živnostník vyfakturuje
Dobry den Peter,
Pri tejto teme mi este vznika otazka v suvislosti s pouzitim sukr.vozidla, a to : “Nevznika tu naviac este potreba firmy platit aj za taketo sukr.vozidlo cestnu dan?” ..za vsetky dni, ktore boli vykazane cestujucim ako SC. Zda sa mo, ze som cosi o tom cital, preto mi toto napadlo, ci by nebolo vhodne to do tohto clanku doplnit ak je aj toto potrebne riesit a brat do uvahy.
Dakujem.
M.
Áno.Ak zamestnávateľ vypláca cestovné náhrady zamestnancovi za použitie vozidla na prac.ceste, ktoré sa nepoužíva na podnikanie, je daňovníkom dane z MV zamestnávateľ.
Ďakujem vám obom za doplnenia :)
Ahojte, ja mam informaciu, ze ak je na PC pouzite auto zamestnanca, ktory ho ale nevlastni (napr. je vlastnikom rodinny prislusnik tohto zamestnanca), vtedy sa cestna dan neplati. Ak je ako vlastnik zapisany zamestnanec, tak sa musi zaplatit cestna dan za dany mesiac… Je to tak?
Dobry den,
mozno trochu offtopic, ale skusim. Chcel by som sa spytat ci je koser konatela jednoosobovej eserocky pravidelne posielat na 4-5 dni v tyzdni do Bratislavy (sidlo sro je v inom slovenskom meste) s tym, ze by si spolocnost uplatnovala mesacne naklady suvisiace s prenajom bytu pre konatela a ci je najomna zmluva prenajimatela (fyzicka osoba) s eserocky dostatocny doklad pre danovakov. Jedna sa vobec este v tomto pripade o pracovnu cestu?
Pri eseročke a konateľovi/spoločníkovi, ktorý chodí napr. z Košíc do Bratislavy každý deň tam a späť vykonávať nejakú činnosť/prácu/reprezentovať firmu, áno – ak o tomto teda máte nejaké dôkazy, minimálne teda súvisiace tržby. S tou nájomnou zmluvou je to dobrá otázka, no neviem – možno by bolo vhodné porozmýšľať o tom, že byt sa prenájme ako kancelárske priestory firmy.
Klasická otázka ktorá napadne každého… Je možné si urobiť “výlet” do New Yorku alebo Maledivy s tým, že sa jedná o pracovnú cestu na návštevu XY firmy a zobrať so sebou priateľku alebo dcéru, (nie zamestnanec) – ale ako asistent, tlmočník, “poradca”, atď…
Ako sa dokazuje pracovná cesta – že to nie je dovolenka? Pracovná cesta a New York znie dobre ale pracovná cesta s destináciou, že ubytovanie – hotel je 100 metrov od pláže a účelom podnikania nie je cestovný ruch ale niečo úplne iné…
Alebo je aspoň možné zobrať na pracovnú cestu na veľtrh do Číny svoju dcéru alebo priateľku a ich letenky+ubytovanie dať do nákladov a spolucestujúceho uviesť ako asistenta – neísť úplne sám na dôležitý veľtrh + s nimi príprava, úpravy prezentácií, spracovanie ponúk večer, pomoc, atď.
Áno, klasická otázka a ja Vám dám “klasickú” odpoveď ;) :
Kto môže, tak to takto napasuje. No každú pracovnú cestu musíte čo najlepšie zdokladovať (správa z pracovnej cesty, doklady o ceste a ubytovaní, doklady z obchodných jednaní, nákupov a pod.) a zároveň musí mať zmysel a jasný súvis s Vašim podnikaním, presnejšie zarábaním. Teda 100 metrov od pláže v Chorvátsku, ak sú Vašimi klientmi slovenské firmy max do 5 km od Vášho bydliska neobhájite. Veľtrhy, konferencie a pod. sú obhájiteľnejšie – ak teda máte vstupenku, pozvánku a pod. A dcéra či priateľka (mimochodom dobrá kombinácia :) )? Neviem. Ak je to Váš zamestnanec, asi áno, no v inom prípade neviem: radšej by som celkové náklady na cestu upravil o náklady súvisiace s priateľkou/dcérou.
Zdravím, chcel by som sa spýtať, ako je presne definovaný verejný dopravný prostriedok. Resp. či je možné použiť prenajatý dopravný prostriedok (auto z požičovne, eventuelne autobus, súkromné lietadlo, loď …).
Či nemôže niekto argumentovať, že do danej destinácie sa dalo dopraviť iným spôsobom, lacnejšie (ale napr. pomalšie, v inom termíne alebo menej pohodlne).
Vďaka
V zákone o cestovných náhradách o tomto hovorí len spojenie “náhrada preukázateľných cestovných výdavkov”. Cestovné lístky na vlak, taxík, autobus či lietadlo sú akýmsi štandardom, no podľa mňa je možné použiť aj požičané auto atď – ak máte k dispozícii doklad. A či by to nemohlo byť lacnejšie: všetko závisí na argumentácii a obhajobe, podnikateľ má navyše právo vynakladať svoje prostriedky podľa vlastného uváženia a ľubovôle. Na druhej strane môže daňový úrad spochybniť čokoľvek, napríklad aj neprimeranosť.
Vďaka za promptnú odpoveď
Pre mňa neskutočne načasovaný článok :) Zaujala ma tá správa z pracovnej cesty. Ako konateľ jednoosobovej sro som to doteraz neriešila, vlastné auto raz do týždňa cesta do Blavy – nahodím cesťák do alfy (na cesťáky používam alfu), cieľom je obchodné rokovanie, občas meno klienta… na lístku napísané podrobnejšie info, ak si spomeniem. Stačí to? Sú to reálne cesty, len si neviem predstaviť ako pri kontrole po nejakej dobe/rokoch viem potvrdiť, že som tam bola. Samozrejme, teraz budem mať 4 dňovú cestu v ČR, takže tam je hotel, drobné nákupy…
Započítava sa čas strávený na pracovnej ceste do odpracovaných hodín? Pri konateľovi je to jedno, ale ak by som mala dohodára, ktorý má normálne mesačne 10 hodín, tak vyslatím na SC mu treba čas strávený na tejto ceste započítať do počtu hodín (pýtam sa kvôli odvodom a tým súvisiacich vecí) Ďakujem
Správa z pracovnej cesty: nikde v zákonoch sa nespomína a povinná podľa všetkého nebude. Používa sa skôr v prípadoch, ak ju zamestnávateľ od zamestnanca vyžaduje, no dobré je ju mať pre prípadné dokazovanie (kam som išiel, čo som vybavil/dohodol atd) – najmä pri nepravidelnejších cestách. A tí dohodári: snáď áno, veď ide o výkon práce.
Dobrý deň,podnikám a chodím na služobné cesty do zahraničia,keď si tam kupujem z automatu lístky (napr. na vlak) nie je tam uvedená cena iba čiarový kod, viem si takýto lístok zaradiť do účtovníctva? A ak áno tak akým spôsobom? Viete mi poradiť prosím? Ďakujem
S týmto som sa ešte nestretol, takže skôr neviem. Cena tam však musí byť – ak nie na tomto doklade, tak možno na inom súvisiacom doklade.
OK, ďakujem za rýchlu odpoveď,prajem pekný deň.
Zdravím.. toto sa bežne stane v metre napr. v Barcelone. V takomto prípade sa k cestovnému lístku vytlačí oficiálny cenník z webu dopravcu…
Zdravím, mňa zaujala časť Zamestnanec(eseročky,SZČO), konkrétne “či dokonca aj iným osobám” koho tým myslíte a kde v zákona sa dá o toto oprieť. Ďakujem
Mal som na mysli osoby vymenované v zákone o cestovných náhradách – § 1 a § 2.
ďakujem :)
Ahoj Peťo,
ako je to s konateľom jednosobovej sročky ktorý nie je jej zamestnancom ?
Idem na služobku, tak si to môžem/nemôžem dať do nákladov firmy ?
Aké dôkazy o služobke musím uložiť Pozvánku alebo čo konkrétne ?
Ako je to s palivom pre súkromné auto ktoré nemám v majetku firmy ?
Ahoj Majo
S tým konateľom/spoločníkom eseročky, ktorý nie je zamestnancom, čítaj komentár od “mayi”.
Palivo: je to v článku – robí sa to cez evidenciu iba pracovných jázd a bločky netreba
A dôkazy: konkrétne to nie je napísané nikde, ale podľa mňa čokoľvek, čo potvrdzuje, že si tam bol (faktúra, dodací list, objednávka, zmluva…)
Peter, podľa toho, čo som si o konateľovi vs. spoločníkovi zisťovala ja, tak spoločník nie je podľa zákona považovaný za zamestnanca a teda nemá právo na cestovné náhrady. Iba ak má spoločník so spoločnosťou uzatvorenú pracovnú zmluvu, alebo dohodu. Jedine konateľ s.r.o. je považovaný podľa zákona o cestovných náhradách za zamestnanca a pritom nemusí mať uzatvorenú pracovnú zmluvu s s.r.o..
Ďakujem za komentár, Maya. Ja viem naopak tak, že spoločník sa za zamestnanca považuje aj bez pracovného pomeru – na základe zákona o dani z príjmov (§ 5 ods. 1 písm. b) a ods. 2). Overoval som si to aj na FS (hoci písomne to nemám).
Keby aj nie, väčšina spoločníkov v malých firmách sú aj konateľmi a okrem toho ich zamestnať na pár EUR je možné tiež.