Inkasovať peniaze za predaj svojich produktov na účet PayPal je dnes už bežné – okrem iného je to pomerne rýchle a komfortné, klient môže dostať kúpený produkt okamžite. PayPal – a iné podobné platobné služby, napr. Skrill (predtým Moneybookers) – však majú v slovenskom legislatívnom prostredí akési zvláštne postavenie. Nepovažujú sa napr. za bankové účty či akosi komplikovane sa účtujú v podvojnom účtovníctve – viac som skúsil v starších článkov FAQ ohľadne PayPal: daň z príjmov, výpisy, účtovanie a DPH či PayPal – ako ho účtovať v účtovníctve? Už dlhšie ma však zaujíma otázka, či majú – práve preto – SZČO peniaze inkasované na PayPali vôbec priznávať a zdaňovať. A čosi podobné sa týka aj virtuálnych/transakčných účtov v rôznych podnikateľských službách (napr. Google Play), kde sa podnikateľovi zbierajú síce priznané, no zatiaľ nevyplatené peniaze.
PayPal nie je bankovým účtom. Sú peniaze na ňom vlastne príjmom?
Tak ešte raz: účty v online službách, ako je PayPal či Moneybookers/Skrill nie sú v slovenskom prostredí považované za bankové účty – tieto alternatívne platobné služby nemajú totiž povolenie NBS. Aspoň takéto je vyjadrenie Finančnej správy v doterajších nezáväzných odpovediach (iné zdroje nie sú). SZČO – teda živnostníci, autori, umelci a pod. – zdaňujú daňou z príjmov rozdiel medzi “príjmami a výdavkami” (zákon o dani z príjmov). Čo presne však znamená “príjem”, zákon nedefinuje. SZČO, ktoré si vedú účtovníctvo, môžu pozrieť do Postupov účtovania pre jednoduché účtovníctvo, kde sa príjem definuje ako “príjmy v hotovosti a na účtoch v bankách či pobočkách zahraničných bánk”. Pre ostatné SZČO – ktoré vedú paušálne výdavky alebo namiesto účtovníctva daňovú evidenciu – ani takáto definícia neexistuje.
Ak teda zdaňujeme len príjmy na účtoch v bankách a PayPal nie je bankou, nie je logické, že peniaze na tomto účte nemusia SZČO priznať? A že zdania len to, čo si “presunú” na svoj slovenský bankový účet? Táto otázka znie celkom nádejne a týka sa samozrejme len SZČO (spoločnosti s podvojným účtovníctvom priznávajú a zdaňujú nie príjmy, ale vyfakturované výnosy). Majiteľ PayPal účtu môže totiž svoje peniaze na účte PayPal používať ďalej na svoje súkromné či firemné nákupy a na bankový účet sa nemusia dostať nikdy.
Dal som si tú námahu a napísal metodikom Finančnej správy. Predtým však ešte jedna – trochu podobná – situácia.
Virtuálne/transakčné účty: aj tu sa zbierajú peniaze, ktoré si nemusíte vyplatiť
Zhruba podobný princíp platí v prípade virtuálnych/transakčných účtov, ktoré používajú autori a predajcovia rôznych digitálnych produktov (aplikácie, šablóny a pod.) v rôznych online sprostredkovateľských službách.
Príklad: SZČO so sídlom v SR predáva webové šablóny v službe/na portáli autstrálskej spoločnosti Envato. Príjem z predaja sa mu pripisuje na virtuálny účet, rovnako mu však spoločnosť Evnato strháva provízie za sprostredkovanie predaja produktov – podnikateľovi patrí iba rozdiel. Tento zostatok si však na svoj slovenský bankový účet môže previesť kedykoľvek (resp. v závislosti od podmienok danej služby) – v celej sume či po čiastkach, rovnako si ho nemusí previesť nikdy a môže ho používať na podnikateľské nákupy v danej službe. Podobný princíp platí zhruba aj pre predaj v Google Play a určite aj v iných službách (pokojne ma doplňte).
Moja otázka opäť znie, či príjmy pripísané na takýchto virtuálnych účtoch, ktoré si podnikateľ – do konca daného “daňového” roka resp. nikdy – nepreviedol na slovenský bankový účet, vôbec priznáva a zdaňuje. Prípadne, či ich zdaňuje už v okamihu pripísania alebo až v roku, kedy ich previedol na bankový účet.
Finančná správa: zdaňujeme všetko, čo je predmetom dane
Ochotní metodici síce tak trochu priznali, že jednoznačný postup na účtovanie neexistuje a odpoveď mne osobne znie trochu neisto, ale ok: údajne musí SZČO priznať a zdaniť všetko, čo mu “pristálo” na akomkoľvek bankovom i nebankovom účte a je predmetom dane, resp. ide o príjem z podnikania. A to už v okamihu (resp. v roku) pripísania, nie až pri prevode do slovenskej banky. Tu je jej časť:
Účtovné predpisy osobitne neupravujú spôsob účtovania transakcií prostredníctvom systému PayPal, príp. Skrill (ďalej len „PayPal“). V účtovníctve sa pri použití systému platby cez systém PayPal postupuje v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) a v súlade s príslušnými postupmi účtovania. Účtovná jednotka účtuje o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva podľa zákona o účtovníctve, pričom každý účtovný prípad je potrebné doložiť účtovným dokladom. Účtovné prípady týkajúce sa transakcií na bankovom účte, tzn. aj príjem peňažných prostriedkov na bankový účet, sa účtujú na základe výpisu z príslušného bankového účtu.
Pri príjme peňažných prostriedkov na účet PayPal dochádza k zániku pohľadávky, ku ktorej sa príjem peňažných prostriedkov viaže a zároveň vzniká pohľadávka voči spoločnosti, ktorá poskytuje služby PayPal (na základe výpisu z PayPal účtu). Následne po prevode peňažných prostriedkov na bankový účet z konta PayPal sa zaúčtuje zánik pohľadávky voči spoločnosti, ktorá poskytuje služby PayPal (na základe výpisu z bankového účtu). Spôsob účtovania v prípade používania tzv. transakčných, resp. virtuálnych účtov je obdobný ako v prípade účtovania transakcií prostredníctvom systému PayPal.
Z poskytnutých informácií je možné konštatovať, že prijatie úhrady prostredníctvom systému PayPal, resp. na tzv. virtuálny, resp. transakčný účet daňovníka, za výkon činnosti, z ktorej príjmy patria medzi príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, napr. za poskytnutú službu odberateľovi, potom zdaniteľným príjmom podľa § 6 ods. 1 alebo 2 ZDP tohto daňovníka je príjem dosiahnutý v čase zániku pohľadávky voči odberateľovi služby (napr. pripísaním úhrady k dobru), a to bez ohľadu na skutočnosť, či bola takáto úhrada ďalej poukázaná, napr. na podnikateľský účet daňovníka.
Zrazená provízia: ráta sa medzi výdavky?
A chcel som si potvrdiť ešte jednu vec, ktorá je síce jasnejšia, ale často sa ma ňu pýtajú: na virtuálnych účtoch sa pripisuje hrubý príjem za predaj produktov (aplikácií, šablón a pod.), pričom si daná služba vždy strháva províziu. Majiteľovi účtu, tj podnikateľovi patrí iba rozdiel a iba s ním môže disponovať.
Ak je tento podnikateľ “paušalista”, tj uplatňuje si paušálne výdavky:
- zdaňuje iba rozdiel medzi hrubým príjmom a províziou
- alebo zdaňuje hrubý príjem bez odpočítania provízie?
Odpoveď: paušalista zdaňuje hrubý príjem. Provízia je výdavkom, no tento si neodpočíta, lebo si uplatňuje výdavky paušálne. Províziu si do reálnych výdavkov započíta iba podnikateľ s daňovou evidenciou alebo účtovníctvom.
Ak takýto daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov, potom v súlade so znením § 6 ods. 10 ZDP je zdaniteľným príjmom tzv. „hrubý“ príjem za poskytnutie služby, t. j. bez zníženia o zrazenú províziu. Ak takýto daňovník uplatňuje preukázateľné výdavky, zdaniteľným príjmom je taktiež príjem neznížený o províziu, pričom odplata (provízia) za sprostredkovanie je daňovým výdavkom podľa § 17 ods. 19 ZDP pri dodržaní definície daňového výdavku, ktorá je uvedená tiež v základných pojmoch ZDP.
Ak bol pre Teba článok užitočný, zdieľaj ho svojim kolegom, priateľom či klientom
Ak máš so zdaňovaním virtuálnych príjmov praktické skúsenosti či iný názor, určite ho napíš do diskusie
Ilustr. foto: Flickr
O autorovi: Peter Furmaník
Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.
Dobry den.
Podobne ako Jaroslav predo mnou sa zaoberam investovanim ako fyzicka osoba.
Popri jeho otazkach by ma zaujimalo, ako je to s vyskou dani a dokladovanim vynosov, ked na tento ucel pouzivam kombinaciu internetovej penazenky a bankovy ucet.
Dakujem
Dobrý deň
Ako je to s daňovou povinnosťou ak investujem do nejakého projektu hyip ako fyzická osoba, kedy mi začína plynúť daňová povinnosť ( či až keď mi to začne zarábať ,teda prevýši to investíciu ,alebo aj skôr?). A tak isto sa spýtam ako je to ,keď si peniaze pošlem na internetovú peňaženku z toho a následne na svoj účet v banke v SR .Ďakujem za odpoveď
1) Mna by zaujimalo, ci by pri danovej kontrole mali daniari pravo skumat aj moj Paypal, ked v ich svete to nie je bankovy ucet, ale len sluzba.
2) A len pre zaujimavost, ako by to asi bolo napr u fotobanky Fotolia, alebo Adobe stock, kde nezarabam peniaze, ale KREDITY, ktore si mozem zamenit za peniaze ked chcem, ale uz aj za tie samotne kredity, si mozem v tej agenture nakupovat fotky, grafiky, videa.
1) neviem 2) dobrá otázka :) podľa mňa to, že si ich môžeš zameniť za peniaze, znamená to, že sa dajú oceniť v peniazoch a ide teda o príjem. Plus pozri do zákona o dani z príjmov: príjmom je aj peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby.”
Dobrý den,
velmi zaujímavý a informatívny článok (ale aj tie ostatné na tomto webe).
Mám však este tiez nejaké otázky (a asi tiez budem pôsobit ako idiot:D):
– v prípade ak ide napr o poskytovanie sluzieb ako vestenie po telefone/cez webkameru, ktoré sa deje cez zahranicné portály (americke, uk a ine) kde sa clovek zaregistruje a kt si tiez berú svoje percento z vygenerovaného príjmu , pricom sa pouzíva viacero e-penazeniek nielen paypal, tak sa berú príjmy na danové priznanie kt prídu do tej uplne prvej penazenky asi? a co v pripade ak niektore z tychto portálov su súčastou eu a platia prevodom priamo do banky? alebo poskytuje iny typ prevodu penazi v závislosti od toho kolko zarobíte..
– je zároven potrebné, aby sa takáto osoba registrovala ako platca dph, pricom ako szco už registrovana je?
dakujem
Podľa všetkého sa počítajú príjmy, ktoré prídu do každej “peňaženky” – teda reálne zarobené peniaze. A rovnako aj tie na účte v banke, čo je tiež príjem za služby. S DPH je to zložitejšie: závisí od typu služby atď. Principiálne ak dodávate službu firme so sídlom v EÚ, treba sa zaregistrovať podľa § 7a – čo nie je “platiteľstvo”, iba taký čiastočný režim s čiastočnými povinnosťami (viac v ostatných článkoch na blogu)
a ak sa ta služba dodáva pod virtuálnou identitou a platí sa za nu virtuálnými peniazmi (nie bitcoiny), pričom tie môžete tiež dalej použiť virtuálne na danom webe, alebo vam ich este niekto môze len tak podarovat, ale mate moznost si ich aj previest na cash a az vtedy vam ten prevadzkovatel webu (registrovany ako vat v jednej eu krajine) vystavi akúsi fakturu na vasu online identitu a tam stiahne vat pre vasu krajinu?
toto je asi na dlhšie a nie na komentárovú diskusiu – s bitcoinmi je to také zvláštne a nejasné, keďže štáty ich neuznávajú, no zároveň chcú príjmy občanov a firiem zdaňovať.
myslené boli skôr virtuálne platidlá ako coiny, lindeny (sedondlife), tokeny.. napr tu je niečo také najnovšie https://goo.gl/k0zMuF
zatial len na jendom cz fore ohladom lindenov sa niekto pýtal co s týmto príjmom a dostalo sa mu info, ze by malo ist o ostatny prijem ohladom danoveho priznania, ale v pripade ze to niekto robi ako fulltime/szco a je zaroven na webe kt spada/vysiela aj pre eu, tak to mi nie je velmi jasne (kto komu poskytuje sluzby a kde) plus este tie virtuálne platidla v tom celom..
To, čo ide z pohľadu dane z príjmov o ostatný príjem, príjem z podnikania alebo iný nezávisí od meny, ale od charakteru činnosti, z ktorého bol príjem dosiahnutý. Ak ide o činnosť za účelom dlhodobého zarábania, ide o podnikanie a vtedy už treba riešiť aj DPH – to zas závisí od typu služby, postavenia odberateľa atď.
ale v prípade aspon podla info na nete napr http://stockphotography.cz/novela-k-dph-elektronicke-prodeje-v-eu/, ked clovek spolupracuje s webom kt ma sidlo mimo eu a cez neho predava napr fotografie, videa, interaktívny obsah, tak nie je potrebné byt ani identifikovany ako platca dph podla 7a, ..pricom tieto weby “predajcom” (alebo skôr by sa mali nazvat externi spolupracovnici) ziadne faktury ani nevystavuju pripadne rovno v podmienkach maju ze ich davaju len svojim zakaznikom…..
Presne tak: ak predávate svoje služby, nehmotné a digitálne produkty (tj aj fotografie) do krajín mimo EÚ, nie je potrebné sa pre DPH registrovať, no je potrebné vystavovať faktúry podľa zákona o DPH – podrobnejšie tuto https://ludskourecou.sk/2013/05/poskytovanie-sluzieb-do-krajiny-mimo-eu-ako-ziskat-dokaz-o-postaveni-a-sidle-odberatela/
lenze ak ide o spolupracu s portalmi ako fotobanky a podobne, tak jedinym obchodnym partnerom su oni, lenze vy im neposkytujete ziadne sluzby (to skôr oni vam napr aj zdarma ako to maju niektore v terms) len vacsinou nejaku licenciu na content, a ti koncovi odberatelia contentu nie sú vasimi skutocnými odberatelmi/zakaznikmi, ale patria tomu portalu, inak by potom dodavatelom contentu nezakazovali offsite kontakt, z tohto postoja sa da asi usuzovat ze by islo o preberanie zakaznikov..
btw … to vyskakovacie okno by nemuselo vyskakovat na tomto webe tak casto, je to dost neprijemne :)
Závisí od konkrétnych podmienok, pravidiel a napr. aj zmluvy s konkrétnym portálom (platform/reseller) – v konečnom dôsledku stále niekomu svoje produkty predávate, či už portálu (ktorí ich potom predáva ďalej) alebo priamo konečným spotrebiteľom (firmám, občanom). Napr. také austrálske Envato – odkedy EÚ vymyslela jednotný digitálny trh – sa na účely DPH stalo konečným zákazníkom a zaregistrovalo sa v EÚ.
Dobrý deň.
Som študent, mám 18 rokov. Možno medzi vami podnikateľmi budem vyzerať ako idiot ale chcem sa vás opýtať:
Ak som si vytvoril Paypal – Personal Account a príslušníci mojej rodiny, alebo kamaráti mi budu každý týždeň posielať na moj PayPal účet posielať 10-15€ “len tak” za nič, aby som si potom mohol niečo kúpiť, je potrebné takéto peniaze daniť?
pokiaľ nejde o príjem za “prácu”, tak nie
Aha, takže je to jedno či kamarát alebo rodina mi pošlu na môj osboný PayPal učet, či už z podnikateľskeho alebo osobného účtu penize. Nie je to príjem za “prácu” takže žiadny problem s danením v tom nevidíte?.. Vďaka za odpoveď!
Presne tak to vidím :)
Ešte otázočka… Prepáčte, že sa pýtam asi také nezmysly, ale pochopte, že o danení atd. neviem nič :D
Takže:
Situácia 1: Kamarát, alebo proste nejaký človek – má vytvorený na internetovej peňaženke PayPal podnikateľský účet. Keďže sa mu v podnikaní darí, tak raz za týždeň mi pošle na môj osobný PayPal účet nejakých 20€, aby som si potom niečo kúpil na Ebay-u. Na mojom PayPal učte už mám cca 350€ – len čo mi on naposielal. Mám povinnosť podať daňové priznanie?
Situácia 2: Predávam produkty napr. mobilne telefony na internete. Prijmy mi chodia na moj paypal. Zarobím 2500€ ročne. Mám povinnosť podať daňove priznanie?
Ďakujem vopred za odpoveď! Želám príjemný zvyšok dňa!
V obidvoch situaciach som ako fyzicka osoba – nepodnikateľ
Situácia 1: ak preukážeš, že nejde o príjmy z podnikania, tak nie – ide len o súkromný prevod. 2. predaj produktov je dlhodobá sústavná činnosť za účelom dosahovania zisku – teda ide o podnikanie a mal by si byť registrovaný ako podnikateľ, to bez diskusie. 2 500 EUR ročne síce je už nad všetkými hranicami príjmu na podanie daňového priznania, takže áno: registrovať sa, viesť evidenciu/účtovníctvo a podávať daňové priznanie (i keď daň asi nevyjde, ak teda nemáš aj iné príjmy).
Ďakujem!
Dobrý deň pán Furmaník.
Ako by ste postupovali vy,
ak by nastala situácia, v ktorej by od váš žiadali, aby ste preukázali, že nejde o príjmy z podnikania?
Závisí od konkrétnej situácie: minimálne môže druhá strana potvrdiť, že išlo o súkromný prevod, vrátenie pôžičky čojaviem
Zdravím,
mám jednu otázku:
Ak som študent na a privyrobím si napr. 300€ za vytvorenie aplikácie, ktoré mi budú vyplatené na PayPal. Peniaze mi na účet už viac nebudú chodiť. Počas roka ich budem postupne míňať na rôznych objednávkach Je potrebné pre tento príjem podávať daňové priznanie, alebo na sa na to “vykašľať”, minúť peniaze a ďalej nerobiť nič? Ďakujem vopred za odpoveď!
Peniaze by sa na môj slovenský bankový účet nikdy nedostali, platil by stále iba z PayPal-u.
Skôr nie. Ale nie preto “že PayPal”, ale preto, že ide cca o príležitostný príjem :) – viac tu https://ludskourecou.sk/2016/04/prilezitostne-prace-a-prijmy-treba-zivnost-dohodu-ci-co-vlastne/
Aha, takže ak tomu správne chápem… – zarobím 5x do mesiaca po 60€, peniaze mi na účet nebudu chodiť a potom tie peniaze začnem postupne míňať… Je to priležitostný príjem nie? Ďakujem za váš čas!
po zarobení tých 300€ za mesiac mi peniaze už potom nebudú chodiť – aby ste lepšie rozumeli
No mne zo znenia otázky vychádzali, že ide o jednorazových 300 EUR. Či je 5 x 60 EUR príležitostným príjmom nevie nik, ale skôr áno – resp. snáď Vás za to nebude nikto naháňať.
Na PayPal je to ajtak dá sa povedať že anonymné… Ak by som chcel posielať peniaze do banky na Slovenský účet určite ich pošlem jednorazovo… Ďakujem za Váš čas! :)
Alebo ešte mám na Vás jednu otázku, kedže Vy o podnikaní viete skoro všetko :)
Situácia:
Kamarát – študent, informatik – má taktiež osobný PayPal účet, vytvoril jednu android aplikáciu a momentálne ju chce predať za 100€. No kupujúci by si ju chcel kupiť “na splátky” a dohodol sa s ním, že mu bude pravidelne tak raz do týždňa posielať nejaké peniaze (1-20€) až kým nesplatí mu tých 150€… bude to trvať cca 2-3 mesiace kým mu to splatí. No problém je v tom, že on by taktiež chcel aby to bol príležitostný príjem, a ako som si prečítal ten príspevok, tak som zistil, že si musí davať pozor aby to nebol pravidelný príjem, pretože on tych splatok už dostal tak 15 (cca 80€) … Boli to iba splátky do 10€, a tu je otázka, ak by s tím už teraz prestal, mohol by si tie peniaze previesť na účet, resp. kúpiť niečo za nich a zaradiť to medzi príležitostný príjem aby neplatil žiadne poplatky dane a nepodával daňove priznanie? Môj názor je nato že robil to tak 2 mesiace nepresiahol ani tých 100€ takže ak by do konca roka už žiadne prijmy na PayPal nemal tak kľudne by to podľa mňa mohol zaradiť medzi “Príležitostný príjem” a myslím si, že nikto by ho pre to nenaháňal. Čo si myslíte o tom Vy?
V takomto prípade sa všetky prijmy zdaňuju.
Okej takže takže rašej si všetky príjmy zdanim :)
Ďakujem za ochotu!
To je taký večný problém. Oficiálna definícia hovorí, že podnikaním je “sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku”. Bez ohľadu na výšku príjmu. Čiže skúste, či sa v tom nájdete. Môj osobný názor: ide fakt iba o pár EUR, tak snáď nikto nebude protestovať, keď to zdaníte ako ostatný príjem nepodnikateľa s príslušným oslobodením.
Skvely slanok! Zabavna situacia nastala u mna, ked sa mi na paypal ucte nakumulovali peniaze za predaj tovaru. Aj by som tieto peniaze rad pridal na svoj ucet, aby som ich mohol zdanit, ale po novom redizajne paypal stranky sa mnohym ludom stalo to co mne a teda, ze nejde pripojit papyl ucet na bankovy ucet. Inymi slovami virtualne peniaze mam, podla tohto clanku by som ich mal zdanit, ale ako platit dan z penazi, ku ktorym sa nemozem dostat, respektive ku ktorym by som sa dostal, len v pripade, ze by som ich takpovediac “prepral” cez kupu ineho tovaru, ktory by som nasledne predal? Samozrejme zakaznicky servis paypal je jedna nocna mora, kde snad nik nevie co robi a preco veci nefunguju ako maju.
Realne, aka je vobec sanca, ze DU pride na to, ze na paypal ucte ma clovek peniaze pokial mu sam tento ucet nenahlasi?
Dobrá otázka aj pripomienka: daniari chcú peniaze na virtuálnych účtoch zdaniť a aj preto majú svoje argumenty (mimochodom celkom logické). Ak ste ich minuli na kúpu tovaru, je to rovnaké ako s inými peniazmi: ide o príjem a ten treba zdaniť. Či sa k peniazom vedia dopátrať: neviem. Zatiaľ skôr nie, PayPal nie je banka a tipujem, že nespolupracuje s úradmi. Až časom … ;)
Od roka 2016 by mali urady spolupracovať s uradmi či nie? uspesne-podnikanie.sk/danovy-urad-ma-od-noveho-roka-nove-moznosti-kontroly-e-shopov
Teda spolupracovat s PayPalom, ospravedlnujem sa za chybu.
Tak potom asi áno, ďakujem za informácie
Aby som to vysvetlil…
Platí to hlave pre e-shopy – príklad: finančná správa požiada PayPal aby poskytol údaje o učte napr. obchodnej spoločnosti Datart (teraz nechcem robiť reklamu) ktorá vlastni e-shop aby skontrolovali či všetky príjmy ktoré pristáli na účte PayPal boli zdanené. Takýmto systémom (aspoň podľa mňa) by sa mali kontrolovať PayPal podnikateľksé učty všetkých vlastníkov e-shopov. Ďalej už ide iba o ľudí, ktorý predávaju veci na inzertných bazárov, ale to už nie je podstatné, podstatný tu bol ten PayPal
Ďakujem ešte raz :)
Peter, velka vdaka za clanok.
Aj ked je z neho jasne, ze zdanovat treba uz jednotlive pohyby na virtualnom ucte (ci uz PayPal alebo cokolvek ine), nie az kumulovane pripisy na slovensky bankovy podnikatelsky ucet, zaujima ma nasledovne.
Sprostredkovatelsky portal za mna klientom vystavuje faktury. Su vsak v anglictine, v dolaroch a zjavne nesplnaju nazlezitosti faktur vyplyvajuce zo slovenskej legislativy (napr. na nich neviem uviest ICO alebo informaciu o zapise do registra a uz vobec nie slovenske slova “Faktúra XXX”). Su take faktury vobec na nieco dobre?
Ak si uplatnujem pausalne vydavky, nie som platitel DPH ani nie som registrovany podla §7a (lebo nepracujem s klientmi z EU), co by mali byt byt polozky, ktore vediem v Evidencii pohladavok/prijmov v casovom slede? Pohyby na virtualnom ucte portalu a podkladom pre pripadnu danovu kontrolu budu vyssie spominane faktury alebo kumulovane pohyby na slovenskom ucte a podkladom pre kontrolu bude vypis z uctu?
Dakujem.
Ak si paušalista neregistrovaný pre DPH, nemusíš vystavovať vyslovene “faktúry” (pojem zo zákona o DPH). Závisí samozrejme za čo máš svoje príjmy, resp. ako sa zúčtovávajú. No v princípe by si si mal evidovať príjmy na virtuálnom účte – to je to, čo si zarobil. Archivoval by som výpisy aj z PayPalu aj z SK bankového účtu.
No skoda, ze som tento clanok nevidel pred vcerajsim stretnutim, lebo na tuto temu, by som si velmi rad pokecal. Tak nabuduce.
OK, nabudúce alebo e-mailom či tu v diskusii :)
Dobry den…
a ako je to v pripade, ze je niekto zamestnanec vo firme alebo statnej sprave a “privyrobi” si nepravidelne napr. predajom fotiek cez sprostredkovatela (podobne ako cez envato), dostava vyplatene na Paypal a:
1) raz za cas si prostriedky prevedie na bankovy ucet
2) peniaze necha na Paypal a pouzije ich na nakup online
Ma to vobec priznavat a ak, tak ako?
Dakujem za odpoved!
Ak ide o nepravidelné a príležitostné “privyrábanie si”, je možné takýto príjem zaradiť ako ostatný príjem občana, do 500 EUR ročne je dokonca oslobodený od všetkého. Druhá vec je, že ak ide vyslovene o činnosť systematickú za účelom dosahovania zisku, mali by ste sa registrovať ako podnikateľ. Je to podobné ako v tejto situácii https://ludskourecou.sk/2012/06/je-prijem-z-google-adsense-podnikanim-alebo-nie/
dakujem za odpoved!
Rado sa stalo :)
Ahoj Peter,
Ďalší výborný článok. Chcem sa opýtať ak som sročka na PAYPAL chodia Americké doláre tak s akým dátumom (použijem kurz NBS alebo ECB) mám USD prepočítať na EURO pre potreby podvoj.účtovníctva a daní? Podotýkam že USD kumulujem na Paypale a len raz do roka to vytiahnem.
Faktúry klientom nevystavujem žiadne, všetko ide na mesačnej báze na základe dôvery.
Ďakujem Marek. Pre potreby účtovníctva a daní prepočítavaš príjem v USD na EUR kurzom ECB z predchádzajúceho dňa – teda v podvojnom účtovníctve.
Ako si to myslel ze predchadzajuceho dna? Napriklad sluzbu som dodal 30.aprila a dolare na paypal prisli 5.maja..s akym datumom prepocitam na eura do podvoj.uctovnicta?
Službu, tj dodávku na účely súhrnného výkazu kurzom z 29. apríla, príjem peňazí na PayPal kurzom z 5. mája
No neviem, to vyjadrenie od DU je dosť zložité, ako keby pospájali vety, ktoré sa im hodili.
Je mi jasné jediné, vystavím faktúru odberateľovi, uhradí cez paypal, peniaze prídu na paypal a či sa pripíšu alebo nepripíšu na BU, je jedno, len sa mení voči komu je pohľadávka…
Ale pokiaľ mi ostávajú na virtuálnom účte peniaze, napr. z donation, ktoré nikdy neprídu na bankový účet, tak jednak ich nezdaňujem, lebo ide o dary (či sa mýlim – mám na mysli ten donation button ako príspevok na prevádzku stránky) a jednak keďže sa účtuje na základe dokladov (a tým sú bankové výpisy a tam peniaze nedorazili), tak nemám o čom účtovať.
Envato vystavuje faktúry v mojom mene, takže tam platí to prvé… vznikla pohľadávka.
Ako sa zdaňujú rôzne affiliate programy/linky napr. na predaj šablón? Ostáva mi to na virtuálnom účte, použijem to nákup priamo u nich…
Vďaka
No je také, ako vždy, toto ešte celkom ujde :)
“Donation” – dary nezdaňujete. No účtuje sa aj na základe výpisu z PayPalu, čiže úhrada pohľadávky voči odberateľovi na PayPal sa zaúčtuje normálne a podobne ako úhrada na bankový účet.
Affiliate: príjem zo sprostredkovanie je tiež príjmom z podnikania, čiže podľa všetkého tiež po pripísaní. To, čo s tým urobíte neskôr, je druhá vec: ak bude nákup podnikateľský a uplatňujete si reálne výdavky, odpočítate si ho; ak ide o súkromný, tak nič.
To ze ci sa to zdanuje som necakal ziadne prekvapenie :) takze to ma az tak nezaujima. Skor ma zaujima: 1) kedy a ako sa to zdanuje. Priklad: ludia u mna nakupia viacero dig. produktov resp. online sluzby a vsetko mi to pride na paypal ucet. Na dalsi rok sa rozhodnem ze peniaze z paypalu si poslem na svoj bankovy ucet. Kedy a ako to zdanim? Zdanujem to v tom momente (o rok) ked si poslem peniaze z paypalu na bankovy ucet? Aku fakturu vystavim?
2) “Zrazena provizia” – nechapem preco by som mal platit dane zo sumy ktorej dostanem ja + sumy ktoru dostane napr. Envato. To ci dostanem 50$ alebo len 40$ viem len preto ze niekde na webe pise ze takto sa to deli. Mna zaujima co zarobim ja. Preco by som mal platit dan z prijmu zo zarobku inej firmy od inej osoby? To mi pride akokeby predavam na trhu a mam zaplatit dan z prijmu aj za to co predal stanok vedla mna lebo som “mu pomohol” ze bol vedla mna.
1. práveže už v čase pripísania, aj o tom bol článok a je to tam aj spomenuté (a už aj zvýraznené)
2. filozofia je taká, že zdaňuje sa hrubý príjem mínus výdavky. No a paušalista má výdavky paušálne, iné nie, čiže si nemôže odpočítať ani províziu
1. Ta odpoved z DU bola dost zlozito napisana (nie ludskou recou) :) Nie je to potom tosku divne pre DU ze potom po roku si prevediem peniaze na bankovy ucet (zrazu mam na ucte vacsi obnos penazi) ale v danovom priznani nemam ziadne prijmy (pretoze som uz ich zdanil pred rokom/rokmi)? Len z toho hladiska mi to prislo divne ze pri SZCO sa berie vzdy datum prijatia penazi na ucet a nie datum faktury. A na fakturu neuvediem ziaden bankovy ucet len napr. “paypal”? Tym tokom penazi cez paypal sa potom straca dost “prehlad” pre DU. Zrejeme DU nema taky pristup k vypisu z uctu ako pri slovenskej banke ak by chceli.
2. rozumiem tomu ze pri pausalnych vydavkoch si to nemozem odpocitat ale skor som nechapal preco aj ta provizia sa berie do hrubeho prijmu. Ale je to zrejme sposobene tym ze som si neuvedomil ze sa to berie ze prijem nemam od napr. Envata ale od cloveka ktory tam nakupil. a ja potom akokeby “zaplatim” proviziu napr. Envatu. Ja som to bral ze prijem mam od Envata nie od nakupujuceho.
Ale ty v skutocnosti mas prijem JEDINE od Envata, zakaznik pri kupe plati envatu a potom envato tebe na poziadanie. I ked Envato sa voci tomuto brani tym, ze v obch. podmienkach pise, ze autor predava priamo zakaznikovi. Naviac za tieto vymyslene autor fees nemas ziaden realny pohyb penazi na ucte, je to len vymysel Envata. Odpocitat pausalne vydavky z hrubeho prijmu vratane provizii, a naviac za tieto provizie musis kazdy mesiac podavat danove priznanie, co pri predaji napr. 1000e mesacne vobec nie je zanedbatrlna ciastka (cca 80eur). Danis v podstate poplatok, ktory si v skutocnosti nikdy nezaplatil( v realnych peniazoch) Tiez sa zaoberam envatom a pride mi to uplne chore. Sto chuti danit len ciste prijmy ktore pridu na paypal a ich vnutornu poplatkovu politiku neriesit…na druhu stranu envato veselo vystavuje fakrury na tvoje meno za poskytnutue sluzby, ktore ty musis zdanit,takze by casom pravdepodobne vznikol problem. Otazne je, co je spravne a ci musis danit sluzbu, ktoru si podla pohybu na ucte nikdy nenakupil.
Ak Vám trebárs zamestnávateľ poskytne motorové vozidlo na súkromné účely, takisto to musíte zdaniť, hoci ste tie peniaze nikdy na účte nemali. Ale to je už iná téma.
Tu ide o to, či niekto používa paušálne výdavky alebo nie. Ak áno, tak v tých 40%-tách, čo si odpočítava, má mať zahrnuté všetky výdavky vrátane provízií. Ak nie, potom zdaňuje len čistý príjem, takže provízie nemusí riešiť. Teda ak mu to náhodou nejaký zákon neprikazuje aj v takomto prípade zaúčtovať – ale to už ja neviem.
provizie musit riesit v oboch pripadoch – zdanit ich reverznym mechaniznom nakolko sa jedna o sluzbu prijatu z inej krajiny. Neplatca dph tuto dan odvedie statu bez moznosti odpoctu. Hm tak ma napadlo, nemohli by sa provizie povazovat za financne sluzby, ktore su oslobodene od dph a teda by nebola potreba odvadzat z nich dan? To by bola posledna moznost ako sa daneniu provizii vyhnut…
Áno, ak na to ideš “oficiálne”, daníš 2x: prvýkrát daňou z príjmov (teda príjem za predaj), druhýkrát DPHčkou (spotrebu resp nákup); podobne ako mnohé iné predaje a nákupy výlučne v SR. S tými finančnými službami – za ne sa považujú “činnosti týkajúce sa platieb, prevodov platieb”. Ak to obhájiš, tak možno
Divné to možno je, ale keby sme mali zdaňovať príjmy len vtedy, keď skončia na bankovom účte, dalo by sa takto ich zdanenie čiastočne obchádzať.
Zaujímavá téma, zvlášť keď sa mi blíži termín podania daňového priznania. :-)
V slovenských podmienkach je to zaujímavé aj pre ľudí, čo majú príjem napríklad z jaspravim.sk. Zdaňujem teda hrubý príjem (tak som to aj doteraz robil). Problém som mal len s časovým zaradením príjmov – či to zdaniť v roku, keď som objednávku ukončil, alebo vtedy, keď mi boli peniaze pripísané na môj účet v službe, alebo až po prevode na môj bankový účet. Dosť som o tom špekuloval, nepomohli mi v tom ani termíny v zmluvách, čo mi systém automaticky posiela (očividne v tom oni sami nemali jasno). Naposledy som dospel k názoru, že to budem zdaňovať podľa ukončenia objednávky, keď získavam nárok na výplatu (hoci ju ešte fyzicky k dispozícii nemám). Ten termín je aktuálne v zmluve, takže sa mi myslím bude ľahšie obhajovať ako termín pripísania na účet. A – priznám sa – vyhovuje mi aj z daňového hľadiska, príjmy z prelomu rokov radšej zdaním teraz, o rok nemám isté paušálne výdavky. :-)
Ľubo, ak ste SZČO, zdaňujete podľa všetkého vtedy, keď Vám to pripíšu na účet, ak ste eseročka, tam skôr ide o ten termín ukončenia objednávky (výnos). Hm?
Lenže skutočný termín pripísania na účet nie je nikde uvedený. V zozname zárobkov je dátum, kedy bola zákazka ukončená.
Je možné zistiť, aspoň v ktorom roku to bolo pripísané?
(Inak daňováci tomu rozumieť nebudú, principiálne treba zdaniť všetky sumy, pokojne aj podľa dokončenia zákazky)
Len nepriamo z obchodných podmienok. Keď mám dátum ukončenia zákazky 31.12. a v obchodných podmienkach sa píše, že zárobok bude vyplatený X dní po ukončení… ale jediný dátum, ktorý viem reálne preukázať, je to ukončenie zákazky.
Možno lepšie je zdaniť peniaze presunuté na bankový účet, je to aj preukázateľnejšie a pre daňovákov asi aj jasnejšie
neexistuje žiaden záznam o tom, kedy pripísali na Váš účet Paypal (alebo iný virtuálny) úhradu od klienta ?(úhradu za dodaný vyfaktúrovaný tovar alebo službu), žiadne avízo na e-mail ?, vôbec nič ? To by bol deň zániku Vašej pohľadávky a ten by som ja osobne použila u SZČO ako deň prijatia zdaniteľného príjmu. Ja osobne by som sa neopierala u SZČO ani o dátum dokončenia zákazky ani o deň vystavenia faktúry pre odberateľa. Pretože toto je vlastne pre Vás deň vzniku pohľadávky voči odberateľovi. A zánik pohľadávky nastáva zrealizovaním platby odberateľom na účet Paypal (alebo iný). Totiž sa kludne môže stať, že napríklad vystavíte faktúru 30.12. ale peniaze Vám môžu nabehnúť na účet Paypal 31.12.. ale kludne aj 1.1…..čiže by to šlo do ďalšieho zdaňovacieho obdobia…a vôbec nie je jedno, v ktorom období to zdaníte….a daňovákom už vôbec nie….ak ste SZČO a máte pomerne vysoký základ dane, môžete sa dostať do hladiny tzv. milionárskej dane, kedy Vám nevznikne nárok na odpočítateľnú položku na daňovníka alebo nie v plnej výške. A toto môže spôsobiť kľudne aj len jediná faktúra….Bola by jedna možnosť ako s azbaviť tohro problému – pre SZČO je možnosť rozhodnúť sa viesť podvojné účtovníctvo (nie je zákonom striktne stanovené, že musíte viesť len JU, daňovú evidenciu alebo paušálne výdavky :) ). V prípade vedenia podvojného účtovníctva by Vám odpadli všetky tieto problémy s dátumami pripísania peňazí na virtuálny účet. Áno, je fakt ,že odsledovať úhrady si musíte tak či tak, aby ste správne vykázali stav pohľadávok a záväzkov, no z pohľadu zdaňovania by v takom prípade bol rozhodujúci dátum vystavenia faktúry (prípadne dátum dodania tovaru/služby uvedený vo faktúre)…iste má to aj svoje nevýhody ale aj výhody.
No, milionárska daň mi myslím zatiaľ nehrozí. :-)
Jediný rozdiel je v tom, či to zdaním za rok 2014 alebo až 2015. Dátum reálneho pripísania na účet nemám, jediný dátum, ktorý vidím, je dátum zmluvy, ktorý je (nezávisle od toho, kedy bola zadaná objednávka) totožný s dátumom ukončenia objednávky. A ten dátum mám aj v zozname zárobkov. T.j. v prípade zákaziek ukončených 31.12.2014 vidím všade dátum 31.12., hoci fyzicky mi tie peniaze boli pripísané na účet až niekedy v januári 2015.