Eseročka – oplatí sa prejsť?

Podnikanie formou živnosti má v porovnaní s podnikaním formou eseročky či inej právnickej osoby rozdielny cieľ. Tá prvá z nich je určená skôr freelancerom, tj individuálnym profesionálom na voľnej nohe (grafici, programátori, právnici a pod.), druhá skôr pre väčšie projekty, tímy a pre o čosi strategickejšie podnikanie s väčším rizikom. Nesympatické odvody SZČO však stále viac premieňajú úvahy mnohých freelancerov, týkajúcich sa práve prechodu na “eseročku” – spoločnosť s ručením obmedzením.  Prejsť či neprejsť?
 

Zhrňme si plusy a mínusy transformácie živnosti na eseročku (z ekonomického hľadiska):

 Výhody prechodu zo živnosti na SRO:

  • spoločník v eseročke neplatí z vyplateného podielu na zisku odvody do Sociálnej poisťovne
  • spoločník môže sám seba zamestnať na dohodu – vyplatenú odmenu si môže dať do nákladov a znížiť si tak daň z príjmov. Z väčšiny typov dohôd sa však platia odvody na strane zamestnanca i zamestnávateľa takmer rovnako ako v prípade trvalého pomeru – výnimkou sú iba študenti a dôchodcovia
  • spoločník môže sám seba zamestnať na trvalý pracovný pomer a znížiť si tak náklady rovnakým spôsobom, ako v predchádzajúcom bode. V tomto prípade už z vyplatenej mzdy platia jednoznačne zamestnávateľ-eseročka i zamestnanec plné sociálne a zdravotné odvody (36,2% + 14% z hrubej mzdy). Zároveň je však poistený, pričom odvody platené firmou si zároveň môže dať do nákladov a znížiť tak daň z príjmov eseročky.
  • spoločník môže byť zároveň konateľom a jediným zamestnancom – ako konateľ si nemusí za svoju funkciu vyplácať žiadnu odmenu a ušetrí tak na odvodoch a dani z príjmov z tejto odmeny. Eseročka nemusí zároveň zamestnávať žiadneho zamestnanca.
  • BONUS: tipy uvedené v predchádzajúcich 3 bodoch môže skombinovať, byť tak plne zdravotne a sociálne poistený a zároveň sa vyhnúť niektorým rizikám zo strany úradov a teda aj pokutám súvisiacich so zamestnávaním kohokoľvek. Vo vlastnej eseročke sa totiž môže zamestnať ako konateľ s odmenou.

Nevýhody prechodu zo živnosti na SRO:

 
  • spoločník v eseročky platí z vyplateného podielu na zisku daň z príjmov. Napríklad zo zisku dosiahnutého za rok 2024 sa podiel na zisku zdaňuje sadzbou 10%. Nejaká daň sa teda platí na úrovni eseročky a nejaká daň na úrovni spoločníka, ktorý si po prvom zdanení vyplatil podiel na zisku). Zdôrazňujem najmä: z vyplateného podielu na zisku. V teórii i praxi existuje mnoho spôsobov, ako so ziskom naložiť inak, než ho vyplatiť/rozdeliť spoločníkom. Viac: Ako si rozdeliť zisk: pravidlá, limity, zdaňovanie i účtovanie
  • ak spoločník neplatí počas svojho pôsobenia v SRO žiadne sociálne odvody, neplynú mu žiadne benefity zo sociálneho poistenia. (Zdravotné odvody vo forme mesačných preddavkov však musí platiť v každom prípade – či už ako zamestnanec alebo samoplatiteľ, prípadne poistenec štátu.)
  • samotné založenie SRO je o trochu komplikovanejšie a trvá dlhší čas, než jednoduché ohlásenie živnosti. V každom prípade odporúčam nezakladať eseročku svojpomocne, ale využiť služby niektorej z firiem, špecializujúcich sa práve na zakladanie či predaj firiem.  Čas je možné ušetriť napr. aj kúpou už existujúcej spoločnosti, čo však tiež nie je zadarmo a sú s tým spojené určité riziká.
  • sadzba dane z príjmov zo základu dane samotnej eseročky je v podstate vyššia. Eseročka so zdaniteľnými výnosmi max. 100 000 EUR ročne zdaňuje svoj základ dane sadzbou 10%, od výnosov 100 001 EUR ročne sa uplatní sadzba 21%. Pri 5 mega ročne už však 24%. (čísla za rok 2025)
  • SRO si nemôže uplatňovať paušálne výdavky ako SZČO – nie, iba skutočné daňové výdavky spojené s podnikaním
  • vedenie účtovníctva je drahšie – SRO môže a musí viesť jedine podvojné účtovníctvo, ktoré obsahuje viac položiek a je celkovo zložitejšie a pokročilejšie než ktorákoľvek evidencia SZČO (napr. evidencia pri paušálnych výdavkoch). Zároveň je drahšie
  • ak spoločník nie je konateľom poberajúcim odmenu ani zamestnancom, nemôže si uplatniť nezdaniteľné časti na seba ako daňovníka, prípadne nezdaniteľné časti na manželku. Uvedené činí daňovú nevýhodu v súčasnosti cca 1 500 – 2 000 EUR
  • komplikované “vyberanie peňazí” – spoločník si legálnym spôsobom môže vybrať peniaze z SRO až po skončení roka a to v prípade, ak dosiahne zisk, rozdelí si ho a zaplatí z neho zrážkovú daň z príjmov. V priebehu roka si môže vyplatiť iba mzdu – buď ako zamestnanec alebo ako konateľ poberajúci odmenu, čo zas obnáša náklady na odvody. Minimálne druhý spôsob je – najmä pre živnostníka, ktorý zo živnosti “unikol” najmä kvôli odvodom – pomerne drahý a teda neatraktívny. V praxi sa teda používajú rôzne iné finty, ako “vyberať” peniaze z “vlastnej” eseročky v priebehu roka a bez platenia odvodov – všetky však zvyšujú administratívnu náročnosť a vyžadujú si pravidelnú komunikáciu s účtovníkom. A robiť to “na hulváta” určite neodporúčam.

Mnohé body má však podnikanie formou živnosti a eseročky spoločné – v prípade zamestnávania zamestnancov podliehajú rovnakým pracovno-právnym či odvodovým pravidlám, rovnako sa na nich vzťahuje problematika DPH či musia označiť svoje sídlo firmy.

Výslednú variantu si môže zvážiť každý podnikateľ sám. Hrubo povedané: eseročka sa vyplatí podnikateľom s vysokými reálnymi nákladmi a tým, ktorí nepotrebujú štátne sociálne poistenie, prípadne si ho sú ochotní hradiť aspoň v nejakej miere dobrovoľne či sa dokážu zabezpečiť inak. Motiváciou k prechodu na SRO však môžu byť aj iné – neekonomické – dôvody: napr. vyššia dôveryhodnosť firmy či značky, pribratie viacerých spoločníkov, rozširovanie projektov či produktov alebo rast tímu a súvisiace obmedzenie rizika súvisiaceho s ručením. Ak však ide o situáciu, kedy nemáte radi papierovanie, nechcete si komplikovať život novým systémom na mesačnej báze, chcete si ponechať výhody fyzickej osoby (nezdaniteľné časti, sociálne poistenie) či nechcete za správu eseročku (účtovník, právnik atď) platiť, ostaňte radšej na živnosti. Viac: Prechod na eseročku nie je pre všetkých

 

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.

34 komentárov k “Eseročka – oplatí sa prejsť?”

  1. Pán Furmaník, máte niečo o problematike skrátenej transferovej dokumentácie? Manželkin brat mi fakturuje cca 10 x do roka nejaké zemné práce ako subdodávku. On je živnostník, ja som živnostník. Ekonomicky nie sme nijako prepojení, len príbuzensky. Ďakujem.

    Odpovedať
  2. Vynikajúce!
    Veľmi ďakujem Pán Furmaník za tento web. Konečne som našiel miesto, kde sa rýchlo zorientujem. Buďte požehnaný. Juraj K.

    Odpovedať
  3. Zdravím pán Furmaník,
    oceňujem fajn zhrňujúci článok. Môžem sa opátať na dve veci?

    Som zamestnanec a zároveň aj SZČO, a keďže to podnikanie je práca z domu (za PC), tak v podstate mám nulové náklady a uplatňujem si paušál. Od akého príjmu, resp. zisku sa oplatí prejsť na s.r.o.? Niekde som počul, že ak má človek minimálne náklady, tak tá hranica začína orientačne až niekde pri 3000 EUR mesačne. Je to pravda, že pri nižších sumách (povedzme 1000-1500 EUR) sa neoplatí uvažovať o prechode na s.r.o.?

    Ak je teda pravda, že pri nižších zárobkoch to nemá zmysel, tak mi napadlo, že tá celková suma (aspoň 3000 EUR) by sa dala zvýšiť tak, že s.r.o. by som založil spoločne s priateľkou (keďže je tiež SZČO, full time), ale s tým, aby sadzby dane a odvodov boli rovnaké ako pri jednoosobovej s.r.o. Alebo tam už sa tie sadzby líšia, prípadne je v tom iný zádrheľ?

    Ďakujem

    Odpovedať
    • Od akého príjmu sa to oplatí, to je vec názoru. Niektorí píšu 3 000 EUR mesačne, inde sa uvádza konštanta 12 600 EUR ročne, do ktorých sa oplatí viesť paušálne výdavky, takže môžeme vychádzať aj inverzne z tejto sumy. Ja by som skôr povedal, že prechod sa neoplatí pri nulových reálnych nákladoch. A pre istotu si pozrite aj toto https://ludskourecou.sk/2013/01/prechod-na-eserocku-nie-je-pre-vsetkych/.
      Spoločnosť môžete založiť aj s priateľkou – či už spolu ako 2 spoločníci alebo ju aj seba zamestnáte vo Vašej eseročke. Náklady na prechod a na agendu budete mať spoločné, čiže nižšie ako v prípade dvoch eseročiek. Akurát nerozumiem tým “sadzbám”, o ktorých hovoríte:)

      Odpovedať
      • Vďaka za odpoveď,
        na ten link som medzitým narazil a vyzerá to tak, že prechod na sro sa nám neoplatí, najmä kvôli tomu, že priateľka je síce SZČO ale vlastne zamestnanec a okrem nákladov súvisiacich s počítačovým vybavením máme nulové náklady (teda zrovna body 1 a 2 linkovaného článku). Budeme teda musieť prežuť zvýšenie odvodov, ktoré budú podľa všetkého v 2014 a 2015 ešte vyššie. To ma privádza na myšlienku, čo sa s tým dá robiť, ale asi sa nedá nič. :-)

        K tým sadzbám – tým som sa neobratne chcel opýtať, či z hľadiska daní a odvodov sa štát pozerá inak na jednoosobové a viacosobové sro, ale medzitým som prišiel na to, že dane a odvody sú v oboch prípadoch podľa všetkého rovnaké.

        Odpovedať
  4. Pan Furmanik mozem sa opytat, som dochodca a chcem si zalozit zivnost alebo sro.obrat cca 1700eur mesacne naklady cca 1400eur.vychadza mi to na nejakych 300eur co mi ostane a z toho maju ist dane odvody a tak.co sa mi oplati viac?sro alebo zivnost? opakujem som dochodca a keby to mali byt aj dividendy nevadi mi vyplatit rocne.ale neviem co je vyhodnejsie poradte prosim lebo uz som presiel cely internet a nic som nenasiel.

    Odpovedať
    • Nuž výhody a nevýhody sú v článku vyššie. Vo vašom prípade eseročka môže byť, keďže si uplatňujete reálne výdavky a aj tie sú dosť vysoké. V prípade eseročky by ste teda neplatili odvody na sociálne poistenie a mesačne ani preddavky na zdravotné poistenie. Po vyplatení dividend však z nich zaplatíte raz ročne zdravotné poistenie. Na druhej strane živnosť je jednoduchšia a jej agenda lacnejšia.

      Odpovedať
  5. Mozem sa opytat ako je to so sidlom firmy ? Planujem si zalozit tzv. “jednochlapovu eserocku” – cize by som chcel byt jedinym spolocnikom a sucasne svojim vlastnym zamestnancom. Rozmyslal som o tzv. “virtualnom sidle”, ktore ponuka mnozstvo firiem, je to plne legalne ? Ake to ma vyhody/nevyhody oproti napr. sidlu firmy v byte v osobnom vlastnictve, ako mi navrhovali znami ? Vdaka

    Odpovedať
    • Sídlom eseročky môže byť vaša vlastná nehnuteľnosť alebo ktorákoľvek iná, ak vám jej vlastník poskytne súhlas so zápisom tejto nehnuteľnosti do obchodného registra ako sídla eseročky. Pod tú druhú možnosť spadá teda aj virtuálne sídlo – veď vám daná firma ten súhlas dá. Ak si dáte sídlo firmy do vášho bytu, tak nemusíte za virtuálne sídlo platiť a zároveň vám bude chodiť pošta domov. Hm? 

      Odpovedať
      •  Vdaka za odpoved. Mozno moje otazky zneju trochu hlupo, ale pri pokuse o citanie Obchodneho zakonnika zaspavam :-) A google uz zial neumoznuje triedit vysledky podla datumu, takze je tazko pre mna zistit, ci clanok napisany napr. v roku 2004 este stale plati. Moznost uviest ako sidlo svoj byt som zavrhol hned ako som zistil, ze by sa mi zrejme zvysili naklady na energie apod.  Virtualne sidlo sa mi teda zda ako najrozumnejsie riesenie, kedze realne sidlo ani prevadzku nepotrebujem, vsetku “pracu” by som vykonaval priamo u zakaznika.

        Odpovedať
        • Náklady za energie? Podľa mňa určite nie je potrebné prepísať vlastníka nehnuteľnosti. Veď si vyhotovte “súhlas vlastníka nehnuteľnosti”, tj súhlaste sám ako fyzická osoba so zápisom bytu ako sídla eseročky do obchodného registra.

          Odpovedať
  6. perfektný článok, akurát, že teraz mám problém. ja chcem začať podnikať a bola som presvedčená, že si založím s.r.o. (ručím len do výšky nesplateného vkladu) a nie živnosť (ručím celým svojim majetkom), ale keď teraz čítam, mám pocit, že nič nie je dobré. problém je vtom, že zamestnávatelia sa vyhýbajú pracovnej zmluve rôznymi náhradami vyhovujúcimi pre nich ako napr. zmluvu o vzájomnom partnerstve, alebo o sprostredkovaní a pod. 
    kam to vsetko vedie ….

    Odpovedať
    • Pri začatí podnikania je ideálne vybrať si tú jednoduchšiu cestu – preto najčastejšie každý podnikateľ, ktorý je sám, začína živnosťou. Je to jednoduchšie – na založenie aj na administratívu+účtovníctvo. Neskôr ak bude firma väčšia, chce pôsobiť serióznejšie a napr. aj teda ručiť obmedzene, je možné prejsť na eseročku. 
      Ale možno sa Vám hodí už dnes – ak pôjde o rozsiahlejší či zložitejší biznis.
      Každá forma má svoje výhody a nevýhody – skúste si ju vybrať podľa obsahu podnikania, ktoré plánujete … :)

      Odpovedať
      •  tento argument je zabavny. :-)
        teda ze s.r.o. je akasi vyssia “serioznost” s.r.o. pri podnikani. ja sa teda zivim od roku 1990 vylucne tymto sposobom, ale nikdy som nemal pocit, ze by pocas celej tej ery bola akakolvek s.r.o. doveryhodnejsia ako FO. co sa mi mnohokrat aj potvrdilo, mohol by som konkretne menovat.
        uz len preto, lebo s.r.o. neruci vlastne nicim, ani tym ZI, ktore je bud minute, alebo je predo mnou cely zastup dlhsie cakajucich veritelov v poradi. to si ziadna FO – teda aspon drviva vacsina, dovolit nemoze, kedze riskuje aj stolicku spod svojho zadku cez exekutora. a tak som nakoniec aj ja presiel na s.r.o., uctujem si ju sam a samozrejme ma zaujima cokolvek na tuto temu :-)
        ja by som so zivnostou uz nezacinal, vylucne teda kvoli tym odvodom. neviem preco by som mal platit mesiac co mesiac 5500 korun aj ak zarobim nulu. za polovicu tej sumy jej agendu spracuje na zaciatku uctovnik. par veci by ma ale zaujimalo, lenze to nie je na verejny striptiz. mozno by sme sa aj vzajomne inspirovali :-)

        Odpovedať
        • vďaka za názor:) je pravda, že ten kto ide do boja po svojím menom, pôsobí z určitého hľadiska serióznejšie a zodpovednejšie. No na mnohých pôsobí spoločnosť s nejakým názvom a príponou “s.r.o.” zas vážnejšie a vzbudzuje rešpekt.

          Odpovedať
  7. dobrý článok, prehľadne a s nadhľadom vysvetľujúci problematiku. Ja som ako konateľ s.r.o. až teraz s rozhorčením a hrôzou zistil, že vlastne daň z príjmu PO budem mať od r. 2013  37%!!! /23%+14%zdrav. odvod z už zdaneného zisku s.r.o/ hodne by ma zaujímalo  aké sú v praxi spomínané možnosti nevyplatenia si/nerozdelenia/ zisku spoločníkmi.

    Odpovedať
    • Zdravotné odvody z dividend sú naozaj – najmä až tie vyplatené v r. 2013 a neskôr – hrôza. Akurát upresním tých 37% – 23% pôjde zo základu dane a 14% z vyplateného zisku, pričom ani ten sa nemusí zhodovať so ziskom vykázaným. Teda celkové zdanenie je celkom iné číslo:)
      Zisk je možné v zmysle Obchodného zákonníka a Zákona o účtovníctve rozdeliť viacerými spôsobmi. Čo je samozrejme na celú príručku…:)

      Odpovedať
    • Ďakujem a teším sa !!!:) skúste okrem obľúbených položiek aj zasielanie článkov na email, hm? https://ludskourecou.sk/7-dovodov-preco-ostat-v-kontakte/

      Odpovedať

Vložiť komentár

Share This