Súťaže, výhry a ceny = často dane a odvody. Kedy a čo zaplatiť či nezaplatiť

Peniaze získané podnikaním zdaníte určite výhodnejšie ako väčšinu z toho, čo vyhráte “šťastím”. Podnikaním môže odísť 8%, 15%, občas +-20%. Taký hazard vás dokonca nestojí vôbec nič – teda na daniach. No výhra automobilu, dovolenky či veľkého drahého telefónu vás stojí takmer rovnú tretinu. V peniazoch. Aj keď ste ich nikdy nevideli.

Cena výhra: malá je oslobodená, veľká ani nie

Výherca fyzická osoba je povinná za určitých okolností cenu zdaniť. Väčšina výhier (verejná resp. inak presne definovaná súťaž, žrebovanie, cena z reklamnej súťaže) je oslobodená od dane (a teda aj odvodov) do sumy 350 EUR na výhru – a to na každú jednu. Výhra v nižšej hodnote sa nezdaňuje, v prípade ceny v sume vyššej ako 350 EUR sa zdaňuje len suma “nad”. Ako, čím a za koľko, však už závisí od toho, či ide o výhru v peniazoch alebo výhru vecnú.

Výhry v lotériách, stávkach a hazarde (vykonávané na základe licencie) v rámci licencovaných hier podľa zákona o hazardných hrách sú od dane z príjmov (a teda aj od odvodov) oslobodené.

Peňažná výhra / výhra v peniazoch

Aj tu platí oslobodená suma 350 EUR z každej výhry. Zvyšok – tj vyššie sumy – sa zdaňujú.

A to pomerne jednoducho: daň zrazí a odvedie vyplácateľ. V slovenskom daňovom práve sa nachádza pomerne veľa situácií, keď štát jednoducho nechce čakať na to, až a či sa daňovník uvedomí a svoj príjem zdaní. A dané plnenie zdaní už pri zdroji – takým je napr. zdanenie zamestnaneckej mzdy, dividendy vo väčšine prípadov či mnohé plnenia vyplácané do zahraničia. Daň teda vykáže aj odvedie vyplácateľ (ak by tak neurobil, vymáha sa od neho ako jeho vlastná) a príjemca zinkasuje “čisté” peniaze, ktoré už nemusí nikde uvádzať, zdaňovať ani “zodvodňovať”.

Daň sa slovenskému výhercovi (rozumej: daňovému rezidentovi SR) zrazí v sadzbe 19% bez ohľadu na sumu. Zdravotné odvody sa z príjmov zdaňovaných zrážkou neplatia vôbec. Čiže pri peňažných výhrach “vyhráva” jednoduchosť a dajme tomu prijateľné percento zdanenia.

Nepeňažná/vecná výhra: auto, dovolenka či smartfón

Aj tu platí oslobodená suma 350 EUR z každej výhry. Zvyšok – tj hodnotnejšie výhry – sa zdaňujú.

No už zložitejšie:

• výherca je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov
• základ dane zdaňuje daňou z príjmov v sadzbe 19%, resp. 25%
• a zároveň od neho zdravotná poisťovňa dorubí zdravotný odvod v sadzbe prioritne 14%.

Predstavme si, že nejaký Jožko vo verejnej súťaži získal skutočne hodnotnú cenu, akou je napríklad auto za 40 000 EUR. Čo to pre neho v praxi znamená?

Sumu výhry zdaňuje ako tzv. ostatný príjem fyzickej osoby. A to nie zrážkou pri zdroji, ale v daňovom priznaní – Jožko teda musí sumu výhry uviesť ako ostatný príjem v daňovom priznaní, resp. nezabudnúť ho vo väčšine prípadov podať. V priznaní uvedie ako zdaniteľný príjem sumu 40 000 EUR mínus oslobodených 350 EUR, tj 39 650 EUR. Od tohto príjmu si teoreticky vie odpočítať výdavky vynaložené na jeho dosiahnutie – hoci v praxi takých veľmi niet. Nezdaniteľnú časť na daňovníka, ako aj iné nezdaniteľné časti, nie je možné uplatniť – bez ohľadu na to, či si ich daná osoba uplatňuje pri príjmoch zo zamestnania či podnikania alebo nie. Ostatný príjem je totiž príjmom pasívnym. Zdaní sa teda celá suma 39 650 EUR.

Na účely tohto príkladu predpokladajme, že daná osoba nedosiahla za predmetný rok (napr. 2021) žiadne iné zdaniteľné príjmy. A teda:

• sumu 37 981,74 EUR zdaní sadzbou 19%, tj daň bude v sume 7 216,53 EUR
• zvyšnú sumu 1 668,06 EUR zdaní sadzbou 25%, tj daň bude v sume 417,07
• EUR. Od základu dane 37 981,74 EUR sa totiž použije vyššia sadzba.
• celková daň z príjmov je spolu 7 633,60 EUR
• zdravotný odvod z 39 650 EUR bude v sume 5 551 EUR,tj 14% zo základu dane z príjmov (poistenci so zdravotným postihnutím uplatnia sadzbu 7%).

Dokopy 13 184,60 EUR. Zo sumy 40 000 EUR 33%.

Predmetná osoba si však zdravotný odvod vie uplatniť ako daňový výdavok a znížiť tak paradoxne samotnú daň z príjmov. Vzhľadom na to, že zdravotný odvod zdravotná poisťovňa vyrubí až ex post – tj po podaní daňového priznania – daňovník vie za určitých okolností podať daňové priznanie k dani z príjmov za predmetný rok ešte raz, ako dodatočné a v ňom si odvod v sume 5 551 EUR uplatní dodatočne ako výdavok. Teda tentoraz zdaní sumu 39 650 EUR mínus 5 551 EUR a to sadzbou už iba 19%, daň teda bude v sume 6 478,81 EUR. Rozdiel medzi pôvodne zaplatenou daňou 7 633,60 EUR a tou “novou” 6 478,81 EUR získať daňovník späť. Definitívne zdanenie výhry je teda “iba” 30%.

Presnejšie: daňovník má na výber:

• buď za daný rok (v našom príklade 2021) podá ešte jedno, tj dodatočné daňové priznanie – tj postup uvedené v predchádzajúcom odstavci
• alebo môže príslušný výdavok (zdravotný odvod či iný súvisiaci výdavok) uplatniť v roku, v ktorom ho zaplatil, teda v roku nasledujúcom (v našom príklade 2022). Ak je to pre neho výhodnejšie. Výhodnejšie to môže byť, ak napr. aj v tom nasledujúcom roku prijme ostatné príjmy rovnakého druhu (tj zas čosi vyhrá) a celkové zdanenie takto vychádza lepšie.

Legálna finta so dodatočným znížením dane sa dá uplatniť aj v iných prípadoch:

• predaj bytu či inej nehnuteľnosti
• predaj kryptomeny
• predaj podielu v eseročke
• výplata z prostriedkov z kapitálového fondu, ktorý nebol tvorený vkladom
• a v podstate v prípade každého z tzv. ostatných príjmov.

Platí sa toto všetko aj v prípade, ak výherca auto rovno predá?

Povinnosť platiť daň (ako aj zdravotný odvod) z výhry stále platí – veď “vyhral”. Zo samotného následného predaja však už jeho aktuálny majiteľ daň z príjmov ani odvody neplatí, príjem z predaja hnuteľnej veci mimo obchodného majetku podnikateľa je totiž od dane z príjmov oslobodený.

Zamestnanecká súťaž

Platia pre ňu rovnaké pravidlá, ako som uviedol vyššie: výhry do 350 EUR sú oslobodené, výhry “nad” sa zdaňujú.

Peňažnú výhru ako aj suma nepeňažnej výhry sa v prípade zamestnanca zdaňuje vždy pri zdroji. Tj zamestnanec nemusí sám podávať ani platiť nič. Výhru/cenu zdaňuje zamestnávateľ ako súčasť mzdy – nejde už teda ostatný príjem fyzickej osoby so zdanením 19%+25% + 14%, ale o príjem zo závislej činnosti, ktorý podlieha daňový úľavám (nezdaniteľná časť na daňovníka či manžela/manželku, daňový bonus na deti), ako aj výpočtu odvodov zamestnanca (13,4% zrazených z odmeny zamestnanca a 35,2% z vrecka firmy).

Vyplatené výhry dávajú zmysel a spĺňajú definíciu daňového výdavku – samozrejme treba ho preukázať, keďže povinnosť obhajoby je na samotnom podnikateľovi. V zmysle výkladu Finančnej správy napr. “vypracovanou smernicou, z ktorej budú jasné pravidlá súťaže, priebeh súťaže, ceny, ktoré môžu súťažiaci vyhrať, vyhodnotením súťaže a pod.” Fotky z odovzdávanie cien šťastným výhercom pomôžu tiež.

Len pozor, usporiadať zamestnaneckú súťaž, vyplatiť výhru podľa spomenutých pravidiel a najmä uplatniť si ju v daňových výdavkoch je prirodzené v prípade spoločností, ktoré zamestnávajú zamestnancov podľa pracovného práva a ideálne viac ako jedného 🙂 Samotný spoločník bez pracovnej zmluvy či konateľ s odmenou alebo bez sa síce na účely dane z príjmov tiež považuje za zamestnanca (jeho príjmy sa zdaňujú ako príjmy zo závislej činnosti), no súťaženie spolu s ostatnými kolegami je tiež také že “skôr nie”. Zamestnanecká súťaž rovnako nedáva zmysel vo firmách, ktoré za nezávisle poskytnuté služby vyplácajú nezávislých kontraktorov na základe obchodno-právnej zmluvy – tj živnostníkov, autorov prípadne rovno iné eseročky.

Cenu vyhral podnikateľ

Zákon hovorí len o 2 situáciách:

• ak cenu v športovej súťaži vyhrá športovec vykonávajúci svoju disciplínu ako SZČO, výhru zdaní ako svoj príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti. Tj daňové priznanie, daňové výdavky (reálne alebo paušálne), nezdaniteľné časti, daňové bonusy, odvody.
• ak je v cene zahrnutá odmena za použitie výkonu či diela (autora), tak túto sumu zdaní predmetná SZČO rovnako ako svoj príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti.

DPH: platí sa ceny/výhry DPH-čka?

Áno, odvádza ju podnikateľ-platiteľ DPH, ktorý výhru odovzdal – ide totiž o bezodplatné dodanie resp. dodanie na osobnú spotrebu zamestnancov či kohokoľvek iného. Výstupnú DPH-čku musí platiteľ DPH odviesť, akk si teda odpočítal vstupnú DPH-čku z nákupu predmetného tovaru a ide o tovar nad 17 za kus na vstupe bez DPH. Nakúpenú vecnú výhru do súťaže do 17 EUR za kus bez DPH je možné považovať za “tovar na obchodné účely” a v tomto prípade sa výstupná DPH-čka z bezodplatného dodania neodvádza, aj keď bola tá vstupná odpočítaná na vstupe.

Rovnako sa odvádza výstupná DPH-čka z bezdoplatného dodania služby ako výhry, ak si ju platiteľ DPH na vstupe odpočítal (napr. pobyt či užívanie automobilu na víkend, uvedené sa totiž na účely DPH-čky považuje za službu).

Na to, či sa výstupná DPH-čka z bezodplatného dodania stáva na účely dane z príjmov daňovým výdavkom (účtovníci 501/343 resp. 518/343), sú už rôzne názory: Finančná správa tvrdí, že ak nejde o výnimky vymenované v zákone o dani z príjmov (DPH je v prípade platiteľov DPH daňovým výdavkom v prípadoch vymenovaných v § 19 ods. 3 písm k) zákona o dani z príjmov a v situácie dodatočne vyrubenej DPHčky za staršie obdobia), tak takáto výstupná DPH-čka nie je daňovým výdavkom.

Viac:

Prehľad situácií, kedy si DPH-čku odpočítať nemôžete vôbec alebo len čiastočne

či Odpočítanie DPH pri použití vstupov na obchody oslobodené, nepodnikateľské a neskoršia zmena účelu použitia vstupov

a ako na úpravy pri použití firemného majetku a iných vstupov na súkromné účely.

Študenti a dôchodcovia: platia pre nich samostatné pravidlá či výnimky?

Principiálne nie: postavenie “študent” či “starobný dôchodca” neznamená pri výhrach žiadne výhody (ako je to napr. pri zamestnaneckých dohodách či živnostníckych odvodoch). No existuje tu možnosť nezdanenia – ktorá závisí od celkových ročných príjmov. Ak v r. 2021 dosiahli zdaniteľné príjmy nižšie či rovné 2 255,72 EUR, nemusia podávať daňové priznanie vôbec a teda ani platiť daň z príjmov či zdravotný odvod. Do sumy 2 255,72 EUR sa však počítajú všetky zdaniteľné príjmy – tj aj príjmy zo zamestnania na trvalý pomer či dohodu (hrubé), príjmy z podnikania živnostníka, autora, inej SZČO či napr. za určitých okolností aj príjem z predaja bytu. Počítajú sa však sem príjmy zdaniteľné, nie oslobodené – ak teda študent/dôchodca v roku 2021 mal iba príjem zo súťaže v sume 2 500 EUR, suma 350 EUR je oslobodená a zvyšná suma 2 150 EUR je pod hranicou pre povinné podanie daňového priznania, takúto výhru teda daná osoba nezdaňuje.

No vlastne späť k zamestnaneckým dohodám: ak študent či dôchodca vyhrá cenu ako zamestnanec “na dohodu” v rámci firemnej súťaže, zdaňuje sa ako súčasť mzdy zo zamestnania. Čiže:

• ak je v rámci jedného mesiaca súčet mzdy za prácu a zdaniteľnej sumy výhry maximálne 200 EUR, tak študenti či dôchodcovia s odvodovou výnimkou neplatia z tejto sumy odvody (ani ich zamestnávateľ)
• ak sa v rámci jedného mesiaca súčet mzdy za prácu a zdaniteľnej sumy výhry zmestí do sumy uplatnenej nezdaniteľnej časti (v r. 2021 375,95 EUR), neplatia ani daň z príjmov. Uvedené platí jednoznačne pre študentov s odvodovou výnimkou i bez resp. iné fyzické osoby. Starobní dôchodcovia – ktorí poberajú resp. im bol spätne priznaný starobný dôchodca od začiatku predmetného roku – si nezdaniteľnú časť uplatniť nemôžu. V mesačnej mzde teda výhru i mzdu zdania daňou z príjmov, no pri celkovom ročnom príjme max. 2 255,72 EUR (2021) môžu dobrovoľným podaním daňového priznania získať zrazenú daň späť.

Ilustračná foto je zo súťaže Bloger roka 2017 (snáď sa kolegovia na obrázku neurazia, že ich tu takto “z archívu” publikujem). Cenou, výhrou a radosťou v jednom bolo vtedy skutočne hlavne networking, tj videnie sa naživo. Plus radosť z toho, že to niekto číta, teda z podpory čitateľov (za pár dní vtedy vaše e-mailové hlasy vytiahli blog ĽudskouRečou.sk z 11-eho na druhé miesto a k prvému veľa nechýbalo :) #dakujem #retro