Otázka z nadpisu je v súčasnosti celkom bežnou situáciou z praxe: progresívni mladí podnikatelia, ktorí svoje príjmy dosahujú online z jedného počítača, pričom sa môžu nachádzať kdekoľvek, cestujú často nielen za zákazkami, ale len tak – pre zmenu miesta či hľadanie inšpirácie. No “našiť” na takýto výlet oficiálnu pracovnú cestu – a teda aj daňový náklad podnikateľa – je takou tou ošemetnou otázkou. Súčasné pravidlá pre pracovné cesty totiž vychádzajú ešte zo starých spôsobov života či práce a je celkom namieste inovovať ich. Okrem iného tak trochu blokujú moderné podnikanie napr. nadmerným dokladovaním, pojmom “pravidelné pracovisko” či celkovou zamotanosťou predpisov a pravidiel. Nasledujúci článok by mohol byť nakopnutím pre “refrešnutie” vnímania nových foriem pracovných ciest podnikateľov v 21. storočí – ak ho takým diskusnými príspevkami urobíte.
SRO
Dotácie firemnej pokladnice, výbery z účtu a pôžičky: sú tieto spôsoby vyberania peňazí z firmy rizikové?
“Nie, to nie je môj príjem, to mi iba vrátili pôžičku”. Podobná veta preletela nedávno v slovenskom mediálnom priestore, hovorilo sa o čosi o úniku na zdravotných odvodoch a mnohí začínajúci podnikatelia sa pýtajú, ako môže byť príjem deklarovaný ako vrátenie pôžičky. Zlodejov treba naháňať, no treba povedať aj B: nezmyselné zdravotné odvody z dividend (a odvody ako také) – resp. od r. 2017 daň z dividend – nútia aj tých čestných podnikateľov vyberať si zarobené peniaze z vlastnej firmy aj inak, ako oficiálnymi cestami (dividendy, mzda). Napr. prostredníctvom pôžičiek. Ktoré sú vlastne proforma a občas pomáhajú aj na inom fronte: napr. riešia mínusy v pokladnici. Ako na ne: sú legálne alebo rizikové? Aké sú ich výhody a nevýhody? A ako a kedy vedia vyriešiť chybu či problém?
Jednoosobová eseročka: zamestnajte sa radšej ako konateľ, ušetríte si zopár starostí
Zamestnanie samého seba ako zamestnanca vo vlastnej eseročke je v praxi často akýmsi pokračovaním či ďalším riešením večnej témy “živnostník vs. odvody”. Ak ich SZČO pred prechodom na eseročku platí pravdepodobne rádovo v stovkách EUR mesačne, prechodom na eseročku väčšinu z nich naozaj ušetrí. Ako prípadný zamestnanec vo svojej firme ich platí často buď z minimálnej mesačnej mzdy prípadne z nejakej variácie minimálneho úväzku v rozsahu pár hodín mesačne. Zamestnávanie kohoľvek na Slovensku – vrátane samého seba – však so sebou nesie celý zoznam hlúpych povinností a najmä rizík. Je tu však cesta, ktorá z nich trochu uberie.
Daňové náklady, o ktorých ste si mysleli, že už v tomto roku znížia dane – ale nie je to tak (daňové výdavky po zaplatení)
Podnikatelia často platia za služby spätne – napr. za právne či účtovné služby za január vo februári, za február v marci a podobne. Šéfovia eseročiek a iných firiem s podvojným účtovníctvom však pri takto nastavenom platení služieb môžu byť niekedy nemilo prekvapení. Služby poskytnuté ešte v končiacom roku alebo vzťahujúce sa na tento rok síce v podvojnom účtovníctve idú do nákladov už na základe faktúry (a jej dátumu dodania, tj bez ohľadu na zaplatenie), no pre niektoré časté daňové náklady platí nesympatický limit: do daňových výdavkov idú až v roku, v ktorom boli zaplatené.
(pravidlá v tomto článku platia sa od roku 2015 viackrát menili, článok je preto updatnutý pre roky 2019 a 2020 a neskôr)
Používate licenčnú zmluvu? Pozor: v r. 2016 vám pribudne zas trochu papierovania
Licenčná autorská zmluva je v riešení zdaňovania – a hlavne “zodvodňovania” príjmov fyzických osôb – hitom. Z pasívnych autorských príjmov sa totiž neplatia odvody a preto slúži často ako nápaditý spôsob vyplácania si bežného príjmu z vlastnej eseročky, ktorý by inak bol celkom “drahý”. V r. 2015 karty zamiešalo transferové oceňovanie, ktoré sa na obchody medzi spoločníkom a jeho eseročkou vzťahuje (máte ho niekto vypracované?). Od r. 2016 pribudlo autorom a používateľom ich diel zas čosi nové – v podstate však nič strašné, len trochu papierov.
Viete ako správne vystaviť faktúru? 10 návodov zdarma
Čo mám uviesť na faktúre do zahraničia?
Kedy fakturovať s DPH a kedy bez?
Ako si sledovať obrat pre registráciu za platiteľa DPH? Čo sa doňho počíta a čo nie?
Čo všetko sa vzťahuje na podnikateľa, ktorý dodáva služby do EÚ (napr. registrácia podľa § 7a)
Čo na faktúre – a najmä kedy – uvádzať: číslovanie, náležitosti, sadzby či formulky?
Aký je vlastne rozdiel medzi neplatiteľom DPH, “čiastočným” platiteľom a plnohodnotným platiteľom DPH?
Pracovná cesta či výlet? Daňový náklad a iné výhody
Nedávno som si s cieľom zmeniť prostredie či prísť na iné myšlienky urobil výlet do iného mesta: jednoducho som z miestneho coworkingu pracoval a riešil všetky záležitosti súvisiace s firmou. Takáto situácia je celkom dobrý príklad na vysvetlenie princípu cestovného v nákladoch firmy a zároveň čistých príjmoch cestovateľa. Pracovné cesty totiž – za ceny trochy papierovania – skutočne zvyšujú náklady firmy a zároveň zabezpečujú zamestnancovi, spoločníkovi eseročky či SZČO príjem, ktorý nepodlieha daniam ani odvodom. Je však takouto pracovnou cestou (a daňovým výdavkom) každá jedna cesta?
Poďme na to.