Týmto článkom som v bubline roka 2021 reagoval na dlhodobo sa množiace otázky, či predaj nakúpeného krypta nezdaníme výhodnejšie cez eseročku než fyzická osoba. Chvíľu to vyzeralo, že v SR bude nákup a predaj krypta fyzickými osobami nepodnikateľmi zdaňovaný sadzbou dane 7%, bez zdravotných odvodov a navyše s oslobodením od dane z príjmov pri držbe kryptoaktíva viac ako 1 rok. Svetový unikát sa však nekonal. Poďme teda na situácie “kupujem a predávam ako eseročka”. Keďže tiež v eseročke existuje mnoho ďalších situácií s BTC, ktoré stojí za to prebrať. Updatol som ich, poďme na to.
platobný styk
Dlžíš vlastnej firme? 9 spôsobov riešenia (a súvislostí) pohľadávok voči spoločníkovi
Eseročke občas “svieti” v účtovníctve resp. v účtovnej závierke na konci roka suma, ktorú jeden či viacerí spoločníci firme dlžia. Tj pohľadávky voči spoločníkovi/spoločníkovi, najčastejšie účtované na účte 355. Za týmto číslom – a najmä sumou za ním – sa môže skrývať komplikovaný príbeh a rozmanité dôvody a hoci v konečnom dôsledku vieme, že spoločník si zo svojej firmy vlastne nie celkom legálne “vybral svoje”, aj rôzne dôsledky. Prejdime si túto častú situáciu: prečo sa deje, prečo by sa celkom nemala a ako by sa mala/mohla riešiť.
Bitcoin a kryptomeny vs dane a odvody: otázky & odpovede
Štáty majú už nejakú tú dobu tendenciu monopolizovať si vydávanie meny a túto na danom území jednu jedinú a povinne používanú menu regulovať, znárodňovať, znehodnocovať infláciou a zdaňovať. Práve preto mi bolo sympatické, keď pred pár rokmi skupina nadšencov vymyslela vlastnú digitálnu menu, na ktorú štáty nemôžu siahnuť, ukradnúť ani ju inak znehodnotiť. Aspoň tak som tomu spočiatku rozumel – priebeh najmä roka 2017 ukázal, že s kryptomenami sa dá robiť všeličo 😃 Pribudli kryptomilionári, ako aj firmy držiace za rôznymi účelmi časť majetku v kryptomenách a tí sa teraz pýtajú, či a ako zarobené peniaze či majetok zdaniť. Čo teda priznať, nepriznať, zaplatiť, nezaplatiť, čo vyzerá, že je jasné a čo nie je jasné vôbec? Základ tohto článku bol napísaný ešte v “nejasnom” marci 2018 vrátane prípadných omylov či preklepov a priebežne ho aktualizujem – aj o vyjadrenia daniarov či prípadné nové pravidlá a zákony. Vopred tiež ďakujem za každé doplnenie zo strany kryptofanatikov či kohokoľvek iného.
Článok je doplnený/aktualizovaný o informácie z metodického usmernenia Ministerstva financií z 3/2018 a rovnako aj o novely zákona o dane z príjmov a zákona o účtovníctve účinné od 1.10.2018 a platné pre spracovanie účtovníctva a daní za rok 2018 a neskôr.
Dostal som faktúru za službu zo zahraničia. Časť 1: daňové náklady
V prebiehajúcej online dobe už vlastne denná prax: PDF-ko, e-mail alebo len náhľad dokladu od zahraničnej firmy za niektorú z online služieb, ktoré už mnohí denno-denne používame: Google Apps, Basecamp, Adobe či DropBox. V slovenských kanceláriách a fórach sa traduje, že na to, aby som si príslušný nákup mohol dať ako podnikateľ do účtovníctva či nákladov, potrebujem vyslovene “faktúru”. Ktorá tiež nemôže vyzerať hocijako. Ako to naozaj je? Prejdeme si, čo musí obsahovať doklad zo zahraničia, aby si príslušný slovenský podnikateľ mohol dať do nákladov, resp. správne spracovať aj pre DPH. Dnes prvá časť: daňové náklady.
Dotácie firemnej pokladnice, výbery z účtu a pôžičky: sú tieto spôsoby vyberania peňazí z firmy rizikové?
“Nie, to nie je môj príjem, to mi iba vrátili pôžičku”. Podobná veta preletela nedávno v slovenskom mediálnom priestore, hovorilo sa o čosi o úniku na zdravotných odvodoch a mnohí začínajúci podnikatelia sa pýtajú, ako môže byť príjem deklarovaný ako vrátenie pôžičky. Zlodejov treba naháňať, no treba povedať aj B: nezmyselné zdravotné odvody z dividend (a odvody ako také) – resp. od r. 2017 daň z dividend – nútia aj tých čestných podnikateľov vyberať si zarobené peniaze z vlastnej firmy aj inak, ako oficiálnymi cestami (dividendy, mzda). Napr. prostredníctvom pôžičiek. Ktoré sú vlastne proforma a občas pomáhajú aj na inom fronte: napr. riešia mínusy v pokladnici. Ako na ne: sú legálne alebo rizikové? Aké sú ich výhody a nevýhody? A ako a kedy vedia vyriešiť chybu či problém?
Príjmy na účte PayPal resp. na virtuálnych účtoch: zdaňuje ich vôbec SZČO?
Inkasovať peniaze za predaj svojich produktov na účet PayPal je dnes už bežné – okrem iného je to pomerne rýchle a komfortné, klient môže dostať kúpený produkt okamžite. PayPal – a iné podobné platobné služby, napr. Skrill (predtým Moneybookers) – však majú v slovenskom legislatívnom prostredí akési zvláštne postavenie. Nepovažujú sa napr. za bankové účty či akosi komplikovane sa účtujú v podvojnom účtovníctve – viac som skúsil v starších článkov FAQ ohľadne PayPal: daň z príjmov, výpisy, účtovanie a DPH či PayPal – ako ho účtovať v účtovníctve? Už dlhšie ma však zaujíma otázka, či majú – práve preto – SZČO peniaze inkasované na PayPali vôbec priznávať a zdaňovať. A čosi podobné sa týka aj virtuálnych/transakčných účtov v rôznych podnikateľských službách (napr. Google Play), kde sa podnikateľovi zbierajú síce priznané, no zatiaľ nevyplatené peniaze.
Predaj aplikácií cez Google Play a DPH: je potrebné sa registrovať?
Vývoj aplikácií pre mobilné telefóny a ich predaj prostredníctvom Google Play či iných on-line marketov je dnes celkom zaujímavou a rastúcou formou podnikania. Kým “on-line” možnosti život aj podnikanie zjednodušujú či urýchľujú, EÚ a jej predpisy ich tak trochu spomaľujú a komplikujú. Slovenský vývojár, ktorý chce predaj aplikácií legálne zarábať, stojí pred otázkami typu “Som povinný sa registrovať pre DPH?” prípadne “Som povinný stať sa plnohodnotným platiteľom DPH?”. Podobnú situáciu som sa nedávno pokúsil “sprejadzniť” či osvetliť, dnes teda prípadová štúdia na túto tému.