Keď dávam dokopy daňové priznania fyzických osôb, jednou z povinných otázok je opýtať sa na všetky možné druhy príjmov, ktoré daný človek-daňovník v uplynulom roku zinkasoval. Pri otázke na prípadné príjmy z predaja nehnuteľností často počujem: “Byt som vyriešil v januári”, resp. “Za byt som podal daňové priznanie v januári”.
Super.
Robím to nerád, ale januárové priznanie je jedna vec a toto marcové zas druhá.
Daňové priznanie pre SZČO už skompletizovať vieme a mnohí ho už – napriek neskorému zverejneniu tlačív – majú podané. Priznanie ako i účtovná závierka eseročiek či iných právnických osôb sa tohto roku znova podáva o čosi novým spôsobom, navyše tu máme dilemu mikro vs. ostatné účtovné jednotky. Tak ako na to?
Pred pár dňami Finančná správa konečne sprístupnila tlačivá pre daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb v on-line podobe. Na kompletizáciu máme teda necelých 30 dní, čo znie teda skutočne motivačne. Tlačivo daňového priznania k dani z príjmov – minimálne pre fyzické osoby – má navyše každoročne tú smolu, že sa neustále mení. Dôvodom je chronická nestabilita pravidiel, tj predpisov, ktoré z vôle zákonodarcov majú stále novú podobu. Ako vyzerá aktuálne tlačivo pre SZČO a na čo pri ňom nezabudnúť?
Každoročné nové dane by sa teoreticky aj dali akceptovať – keby so zvyšovaním platieb nešla ruka v ruke nová byrokracia. Tá možno najväčšia sa týka práve akýchkoľvek obchodov medzi dvoma či viacerými prepojenými firmami – napr. medzi SZČO a “jeho” eseročkou, dvoma eseročkami s jedným majiteľom a dokonca aj prípadu, keď spoločník poberá z vlastnej eseročky odmenu na základe populárnej licenčnej autorskej zmluvy. Tak poďme na to.
Neviem celkom, čím som si to zaslúžil, ale v posledných rokoch sa na mňa noví záujemcovia o spoluprácu (tj podnikatelia-klienti) obracajú s dopytom typu “Potrebujeme účtovníka, ktorý nám v rámci platných zákonov – tj legálne – dokáže čosi ušetriť na daniach a odvodoch“. Na prvé počutie to síce padne príjemne, no realita je trochu tvrdšia – a tvrdšia ešte len môže byť. Ideálnou odpoveďou na takýto dopyt je možno kamarátsky disclaimer: Ústava síce dovoľuje robiť všetko, čo zákony nezakazujú, ale s “daňovým plánovaním” to radšej nepreháňajte, prípadne na to úplne zabudnite. V poslednom období totiž do slovenských zákonov pribudlo (presnejšie: každoročne pribúda) niekoľko tvrdých pravidiel, pre ktoré bude niekedy lepšie sa na každú špekuláciu či hľadanie dier radšej vykašľať a o čosi pokojnejšie spať. Tu sú:
Pred pár rokmi som si kúpil knihu “Umění zahálky anebo Rozkoš z nicnedělání”. Hovorí zhruba o tom, ako sme zahltený povinnosťami, plánmi, úlohami a informáciami, ako nám to škodí a ako nám paradoxne “hluché” chvíle dokážu zvýšiť spokojnosť so životom či dokonca produktivitu. Možno už viete, kam mierim. V posledných rokoch knižných trh doslova zamorila vlna literatúry motivačnej a podnikateľskej – venujú sa cestám k úspechu, osobnému rozvoju, time-managementu či psychológii. Ich autori sa netaja tým, že nám zvýšia výkonnosť, naštartujú náš biznis a zmenia nás na úspešných ľudí, ktorí zarábajú pekné peniaze. A naozaj si ich preto kupujeme. Môže si však podnikateľ nákup takejto literatúry uplatniť ako daňový výdavok? Poďme spoločne na to.
Určite ste si už prečítali viacero analýz a názorov na pripravované zmeny pre eseročky od nového roka 2015. Ja som návrh novely Obchodného zákonníka preštudoval až teraz. Revolúcia sa nechystá len v daňových výdavkoch a odpisoch, ale aj v eseročkách, ich zakladaní a fungovaní či povedzme v pôžičkách medzi spoločníkmi a ich spoločnosťou. Ciele vlády sú možno pekné – zjednodušiť podnikanie pre startupy a zlikvidovať podvodníkov – opäť však udierajú do oči len komplikácie pre podnikateľov, ich právnikov a účtovníkov. Z podnikateľsko-daňového hľadiska ma zaujali tieto body a súvislosti: