Čo mám uviesť na faktúre do zahraničia?
Kedy fakturovať s DPH a kedy bez?
Ako si sledovať obrat pre registráciu za platiteľa DPH? Čo sa doňho počíta a čo nie?
Čo všetko sa vzťahuje na podnikateľa, ktorý dodáva služby do EÚ (napr. registrácia podľa § 7a)
Čo na faktúre – a najmä kedy – uvádzať: číslovanie, náležitosti, sadzby či formulky?
Aký je vlastne rozdiel medzi neplatiteľom DPH, “čiastočným” platiteľom a plnohodnotným platiteľom DPH?
Automobil je snáď najobľúbenejším majetkom ako aj zdrojom nákladov malých firiem. V súvislosti s tým, čo sa dá pri ňom uplatniť v nákladoch, padá často kvantum otázok. Autá sa do firiem však nielen kupujú, ale aj predávajú – a to podobne často. Mám však pocit, že pri predaji, resp. vyradení auta predajom je toho na firmu viac, ako pri jeho nákupe. Dnes teda môj stručný prehľad a jedna prípadová štúdia predaja auta z praxe.
Nedávno som si s cieľom zmeniť prostredie či prísť na iné myšlienky urobil výlet do iného mesta: jednoducho som z miestneho coworkingu pracoval a riešil všetky záležitosti súvisiace s firmou. Takáto situácia je celkom dobrý príklad na vysvetlenie princípu cestovného v nákladoch firmy a zároveň čistých príjmoch cestovateľa. Pracovné cesty totiž – za ceny trochy papierovania – skutočne zvyšujú náklady firmy a zároveň zabezpečujú zamestnancovi, spoločníkovi eseročky či SZČO príjem, ktorý nepodlieha daniam ani odvodom. Je však takouto pracovnou cestou (a daňovým výdavkom) každá jedna cesta?
Poďme na to.
Inkasovať peniaze za predaj svojich produktov na účet PayPal je dnes už bežné – okrem iného je to pomerne rýchle a komfortné, klient môže dostať kúpený produkt okamžite. PayPal – a iné podobné platobné služby, napr. Skrill (predtým Moneybookers) – však majú v slovenskom legislatívnom prostredí akési zvláštne postavenie. Nepovažujú sa napr. za bankové účty či akosi komplikovane sa účtujú v podvojnom účtovníctve – viac som skúsil v starších článkov FAQ ohľadne PayPal: daň z príjmov, výpisy, účtovanie a DPH či PayPal – ako ho účtovať v účtovníctve? Už dlhšie ma však zaujíma otázka, či majú – práve preto – SZČO peniaze inkasované na PayPali vôbec priznávať a zdaňovať. A čosi podobné sa týka aj virtuálnych/transakčných účtov v rôznych podnikateľských službách (napr. Google Play), kde sa podnikateľovi zbierajú síce priznané, no zatiaľ nevyplatené peniaze.
V priebehu roka je taký podnikateľ SZČO povinný neustále čosi posudzovať, prepočítavať a začať či prestávať platiť: v marci podáva daňové priznanie k dani z príjmov, v júli posudzuje platenie odvodov do Sociálnej poisťovne, v januári sa mu mení aspoň preddavok na zdravotné poistenie (ako aj ostatné minimálne odvody) – a v prípade, keď si posunie termín na podanie priznania, posúva sa aj väčšina spomenutých termínov. A kdesi medzitým – napr. práve teraz – sa pýta, či musí platiť aj preddavky na daň z príjmov. Možno patríte k skupine tých úspešnejších podnikateľov, ktorým v daňovom priznaní vyšla slušná daň – tak teraz ste povinný si posedieť práve na preddavkami.
Story s názvom “reštrukturalizácia Váhostavu” resp. smutný osud postihnutých živnostníkov a malých eseročiek ako jeho dodávateľov znechutil aj mňa. Priznám sa, tému do hĺbky naštudovanú nemám a nesledujem, v akom štádiu sa momentálne nachádza. Čo sa však deje v prípade, ak podnikateľovi jeho odberateľ neuhradí faktúru? Čo z nej nemusí zaplatiť, čo naopak musí a kedy? Článok je tak trochu základným úvodom pre začínajúcich podnikateľov o 3 základných platbách štátu: DPH, dani z príjmov a odvodoch.
Najmä začínajúci podnikatelia a často aj nepodnikatelia si pri výraze “daňový náklad”, resp. “daňový výdavok” predstavia (príp. ich vyslovia) niekoľko všeobecne rozšírených sloganov a súvislostí. Áno, status podnikateľa má v porovnaní s inými formami zarábania si popri svojich nevýhodách aj niektoré výhody. Daňových supermanov však z podnikateľov robiť netreba:) Pokúsim sa vysvetliť, resp. vyvrátiť 3 najčastejšie mýty: