V prípade nákupu služieb z krajín EÚ (a dokonca aj z krajín mimo EÚ) je vo väčšine prípadov slovenský odberateľ povinný uplatniť tzv. samozdanenie – teda službu zdaniť podobným spôsobom, akým zdaňuje nadobudnutie (nákup) tovaru z krajín EÚ. Konkrétny postup závisí od typu služby a najmä tzv. “miesta dodania služby”. Na príklade uvádzam základný postup samozdanenia platiteľom DPH, ktorý sa používa vo väčšine prípadov.
Príklad
Slovenský podnikateľ si v júli 2022 objednal reklamnú službu z Českej republiky. Český podnikateľ poskytol dňa 12. júla 2022 službu v hodnote 30 000 CZK bez DPH.
V ktorej krajine sa zdaní a teda ktorý z 2 podnikateľov (dodávateľ či odberateľ) ju zdaní – o tomto hovorí pomerne dôležitý pojem v rámci DPH: “miesto dodania služby”.
V prípade obchodu medzi 2 podnikateľmi a keďže nejde o službu, ktorej miesto dodania sa určí v zmysle osobitných pravidiel, sa použije všeobecné pravidlo: služba sa zdaní v krajine odberateľa-príjemcu. Zdaní ju teda slovenský odberateľ.
Základom pre výpočet DPH je 30 000 CZK. Keďže ide o cudziu menu, je potrebné ju prepočítať na slovenskú menu EUR. Na prepočet sa použije kurz zo dňa predchádzajúcemu dňu vzniku daňovej povinnosti – v tomto prípade ide o deň predchádzajúci 12. júlu 2022, tj 11. júl 2022. 30 000 CZK : 25,898 = 1 158,39 EUR. Tento základ DPH uvedie do r. 9 daňového priznania k DPH.
Zo základu DPH vypočíta samotnú DPH – a to v slovenskej sadzbe 20%. Tj 1 158,39 EUR x 20% = 231,68 EUR. Túto DPH uvedie do r. 10.
Keďže slovenský podnikateľ je platiteľom DPH, DPH uplatnenú pri samozdanení si teda môže aj odpočítať. Keďže odpočítavanú DPH neupravuje koeficientom (tzv. pomerné odpočítanie DPH), môže si ju odpočítať v plnej výške. Sumu 231,67 EUR teda uvedie do r. 21 daňového priznania k DPH (tj iba do súčtového riadka pre odpočítanie).
Výsledný vzťah slovenského podnikateľa k štátnemu rozpočtu je teda nulový: DPH “na výstupe” sa rovná odpočítanej DPH, z tohto obchodu nemusí podnikateľ zaplatiť štátu nič.
Ak by rovnakú službu za rovnakých podmienok prijal napr. podnikateľ, ktorý nie je platiteľom DPH, no je pre DPH registrovaný (napr. v zmysle § 7a zákona o DPH), postupuje takmer rovnako. S jedinou výnimkou – DPH si ako neplatiteľ nemôže odpočítať, teda v plnej výške ju do štátneho rozpočtu musí zaplatiť.
Stiahni si 10 +2 tipov, ako zvládnuť daňové priznanie k DPH ako profík
alebo preskoč rovno na profi návody:
O autorovi: Peter Furmaník
Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.
Dobrý deň, rád by som sa opýtal, ako máme postupovať v prípade, ak sme začiatkom apríla nakúpili službu (webhosting) z ČR – platili sme sumu v eur s DPH (na českej faktúre bolo vyčíslené DPH), ale pre DPH podľa 7a sme sa zaregistrovali až koncom apríla (nevedomosť).
Musíme podať daňové priznanie DPH a zaplatiť opäť DPH na SK? Ak áno z akej sumy máme vychádzať – rátať DPH? Zo sumy s DPH? Sú tam aj nejaké sankcie? Ide o sumu 198 eur s DPH.
Aký je najlepší postup?
Veľká vďaka za radu.
Toto ste už asi vyriešili. Navrhujem daňové priznanie k DPH podať ako “Osoba povinná podať daňové priznanie podľa § 78 ods. 3, 4 a 9 zákona”, samozrejme takúto službu ste povinní zdaniť v SR slovenskou DPHčkou (§ 69 ods. 3 zákona o DPH) a vychádzate zo sumy bez DPH.
Určite? :) Ale k DPHčke: platiteľ DPH podáva aj daňové priznanie k DPH a rovnako aj kontrolný výkaz, v podstate za každé jedno zdaňovacie obdobie. Neplatiteľ DPH – teda aj podnikateľ registrovaný podľa § 7a zákona o DPH – iba daňové priznanie k DPH a to iba za mesiace, kedy mu vzniká daňová povinnosť; inak nie. Kontrolný výkaz nepodáva.
Ďakujem za odpoveď.
Od marca 2019 je zážková daň zrušená čo som sa dočítala… Ešte by som chcela doplniť moju otázku: Podáva sa len daňové priznanie z DPH a nie je potrebné podávať kontrolný výkaz či????
Ak myslíte fakturáciu provízie – resp. de facto platbu tejto provízie – tak podľa mňa áno. A okrem toho do hry vstupuje aj zrazenie zrážkovej dane z príjmov…. :)
Dobrý deň, ak podnikateľ(JU, neplatca DPH) ubytuváva svojich zákazníkov cez booking, je potrebné aby sa registroval podľa par. 7a a mal by mesačne posielať daňove priznaiez DPH, keďže je na faktúre prenesenie daňovej povinnosti ???
Pozdravujem, vedeli by ste mi poradiť, pls? Sme zaregistrovaní podľa 7a, ale pri nákupe služby v rámci EU som zabudol zadať číslo DPH. Platba prebehla, zaplatil som cenu vrátane DPH… Ako by som mal správne postupovať v tomto prípade? Ďakujem…
Nákup samozdaníte, základom bude suma bez DPH. A nesprávne zaplatenú DPH si od dodávateľa žiadajte späť, prípadne kompletnú opravu
Zdravím, ja mám otázku, keď sme reg. podľa par. 7a, a prijmeme službu, tak budeme platiť daň, ale mňa zaujíma ako to správne zaúčtovať? Priznanie samozdanenia účtujem základ 399/399 a daň 399/343. Ak by som daň aj odpočítal, tak robím 343/399 a všetko je na nule. Ale keďže neodpočítavam, tak mi vysí 399. Mám doúčtovať 518/399? Alebo aký postup zvoliť v prípade, že daň iba platíte? Ďakujem.
Tých 399 je asi špecifickosť Vášho softvéru/účtovania, ale v princípe účtuje DPH zo samozdanenia na rovnaký účet, ako danú službu – tj 518/343 je správne.
Ďakujem.
Ja by som sa chcel opýtať ak slovenská firma registrovaná podla 7a nakúpi službu od českej firmy (neplatocovi), čo musí vykonať táto česká firma? Je dosť možné že neni v česku registrovaná ani ako čiastkočný platca DPH (teda u nás podla 7a). Čo sa mení ak táto firma sa nezaregistruje podla 7a? (ak by česká firma bola registrovaná čiastočne pre DPH, tak ja tu odvediem na svk DPH a česká firma urobí súhrnný výkaz. Vybavené…. lenže ak česká firma nie je platcom DPH a ani registrovaným čo sa mení? ……..
Dotaz: ak to správne chápem, tak keď slovenská firma zaplatí za služby českej firme, tak slovenská firma nemusí podávať súhrnný výkaz. či?
Dakujem za odpoved
Presné pravidlá vie len český zákon o DPH, no v princípe robí český dodávateľ to isté (len opačne) ako slovenský v prípade cezhraničnej dodávky: ak ide o službu s prenosom daňovej povinnosti, dodávku uvedie v súhrnnom výkaze. Naopak, odberateľ v druhej krajine dodávku samozdaňuje miestou dépéháčkou. Či už dodávateľ vo svojej krajine registrovaný je alebo nie, samozdaňujete vždy (aspoň v SK podmienkach).
Ďakujem za odpoveď. Je dosť možné že česká firma sa kvôli takej nízkonakladovej službe nebude registrovať pre čiastočného platcu DPH. Môžem sa teda opýtať ako to bude, ak by som službu kupil ako fyzická osoba? Kto v takomto prípade odvedie DPH? Česká firma mi v takomto prípade bude účtovať faktúru aj s DPH?
Nuž, v princípe by mali účtovať za cenu vrátane DPH.
Pri nákupe resp. predaji služieb nepodnikateľovi sa náhodou českej firmy netýka MOSS? Resp. povinnosť registrovať sa na Slovensku a odviesť slovenskú DPH?
Riešim práve opačný problém, slovenský čistý platiteľ par4 bude dodávať služby súkromnej osobe v ČR (2 typy – tovar s montážou a ročný poplatok) a hrozí mu práve registrácia v ČR (resp. moss, keďže miesto dodania je v ČR a nedá sa použiť reverse charge, keďže ide o nepodnikateľa.
MOSS sa týka iba predaja súkromným osobám, nie?
Hej, ale on sa pýtal: Môžem sa teda opýtať ako to bude, ak by som službu kupil ako fyzická osoba?
Aha, nečítal som až úplne hore.
MOSS sa týka len predaja digitálnych produktov – ak je to teda ono, DPH platí česká firma v SR (inak fakturuje v ČR)
Môžem sa mýliť, ale česká firma (neplatca) vystaví normálnu faktúru (bez DPH) ak dodáva podnikateľovi v SR. Registruje sa len kvôli súhrnnému výkazu (preto potrebuje od odberateľa VAT číslo). Túto faktúru Slovák samozdaní (ak už je osobou identifikovanou pre daň, inak sa musí ešte predtým registrovať práve kvôli tomu VAT číslu)
Dobrý deň.
Chcela by som sa spýtať, v akom časovom horizonte treba faktúry samozdaniť, keď nie sme plátcami DPH? Sme registrovaní podľa § 7a zákona o DPH.
Ďakujem.
Lenka
Zdaňujú sa mesačne, tj podávate daňové priznanie k DPH vždy za kalendárny mesiac, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Do 25. dňa mesiaca nasledujúceho – aj priznanie aj platba DPH.
Veľmi pekne ďakujem!