Pojem “faktúra” sa prioritne týka DPH a teda podnikateľov, ktorí DPH podliehajú – platiteľov DPH či iných firiem registrovaných pre DPH z iného titulu (napr. z dôvodu poskytovania služieb do EÚ). V praxi sa faktúra vystavuje aj ako účtovný doklad na účely účtovníctva a dane z príjmov – nemusí mať teda náležitosti “dépéháčkovej” faktúry a nepodlieha jej pravidlám, aj keď v niektorých bodoch ide o veľkú podobnosť. A niekedy sa naopak nemusí vystaviť vôbec – ako napríklad v nasledujúcej situácii:
Živnostník / SZČO / freelancer
Zakladajte si eseročky, kým to ide. Od októbra 2013 bude potrebné mať základné imanie na účte v banke
Založiť si eseročku, resp. prejsť z podnikania formou živnosti na podnikanie formou eseročky je hitom už niekoľko rokov. Hlavným dôvodom bývajú samozrejme odvody a ich možná úspora – živnostník s vysokými odvodmi sa tejto každomesačnej povinnosti môže pomerne ľahko a legálne zbaviť tým, že sa stane spoločníkom vo vlastnej eseročke. Záujem o “prechod” po poslednom zvýšení odvodov rastie a vlna tsunami príde pravdepodobne v septembri 2013.
Leasingové splátky nie sú firemnými nákladmi. Do nákladov vstupujú odpisy
V praxi sa mnohí podnikatelia často domnievajú, že splátka leasingu je ich daňový náklad. Napr. platím každý mesiac 400 EUR, ročne teda ušetrím na dani z príjmov 12 x 400 EUR x 19%. Či už ide o podnikateľa-SZČO alebo eseročku či inú formu, firemný majetok sa do nákladov premietne úplne iným spôsobom.
V júli 2013 sa mnohým SZČO zmení život: nové odvody do Sociálnej poisťovne
Júl býva každoročne odvodovým mesiacom živnostníkov. Marcu dominuje daň z príjmov, júlu zas nové či staronové odvody do Sociálnej poisťovne.
V júli totiž niektorým živnostníkom povinné platenie odvodov začína, iným končí a niektorí pokračujú – možno po starom, možno v nových sumách:
Je možné legálne kombinovať živnosť aj eseročku jedného podnikateľa s cieľom optimalizovať dane+odvody?
Pondelkové (3.6.2013) Hospodárske noviny sa vo svojej odbornej prílohe venovali pomerne zaujímavej, odvážnej a kontroverznej téme “Ako ušetriť na daniach a odvodoch kombináciou živnosti a eseročky“. Inými slovami: ako môže jeden podnikateľ vzájomnou fakturáciou medzi svojimi 2 firmami (živnosť a eseročka) optimalizovať dane. Prispel som iba orientačným prehľadom, ktorý ilustruje princíp zdanenia a platenia odvodov v niekoľkých možných situáciách – na pochopenie niektorých súvislostí môže byť užitočný aj pre tých, ktorí o takejto forme optimalizácie vôbec neuvažujú. V druhej časti článku uvádzam základné pravidlá a tipy, ako na danú kombináciu, aby bol vlk sýty a ovca celá.
Aktívne a pasívne príjmy – z daňového hľadiska
Ak čítavate niektorú jednoduchšie ladenú motivačnú literatúru, blogy či chodíte na takto tematicky ladené prednášky, rozdelenie príjmov na aktívne a pasívne poznáte. Aktívne sú cca tie, na ktoré treba makať, pre pasívne nie je potrebné ani prstom pohnúť, preto je ideálne sa o ne snažiť. Okrem toho, že ide o pomerne hlúpe zjednodušenie, diskutabilnou je nie celkom podnikateľská motivácia k zarábaniu na činnosti iných. Pojmy “aktívne a pasívne príjmy” však už pár rokov pozná aj naše daňové právo – zaviedla ich Radičovej vláda (s cieľom zvýšiť výber daní a zároveň ušetriť niektorých daňovníkov od odvodov) a úspešne spresňuje Ficova družina.
Nezdaniteľná časť na manželku/manžela podnikateľa a čo sa s ňou ešte dá urobiť
O uplatnení nezdaniteľnej časti na manželku (resp. manžela) a výhodách z toho plynúcich sa vo všeobecnosti málo hovorí a píše. Najmä o jej “reverznej” verzii – tj uplatnení nezdaniteľnej časti na manžela ako muža – a už vôbec nie o uplatnení, ak je daný partner (partnerka) živnostník.