Peter Furmaník 
Neuhradené faktúry sú v slovenskom podnikateľskom prostredí pomerne častým javom. Okrem chýbajúcich peňazí spôsobujú aj rôzne daňové nevýhody – podnikateľ totiž v určitých prípadoch platí dane aj z toho, čo mu nikto neuhradil. O možnostiach vymáhania pohľadávok a riešení situácií dlžníkov som sa rozprával s odborníkom na na vymáhanie pohľadávok a konkurzné právo JUDr. Jánom Ivanom zo spoločnosti JUSTICIA Legis s.r.o.
Článok o obmedzeniach podnikateľov plynúcich z nového zákona o obmedzení platieb v hotovosti mal pomerne čítaný úspech a priniesol aj odlišné názory, ktoré som tak trochu predsa len očakával. Opäť sme totiž dostali k téme, ktorú môžu rôzni čitatelia či profesionáli vykladať rôznym spôsobom. Čo však vôbec neprispieva k ničomu pozitívnemu, keďže opäť ide o pomerne dôležité sporné body s pomerne vysokými sankciami.
Prirodzeným úmyslom väčšiny podnikateľov a daňovníkov vôbec je znížiť si základ dane z príjmov, ako sa len dá – a teda zaplatiť čo najnižšiu daň z príjmov. Časť z nich má však občas opačný záujem: potrebujú mať vysoký základ dane s cieľom získať úver – či už podnikateľský alebo osobný. Len takto môže podnikateľ pred bankou zdokladovať požadovaný príjem. Pričom sa samozrejme musí zmieriť s faktom, že zaplatí pomerne vysokú daň z príjmov.
Keď som po minulé roky občas v čase podávania daňových priznaní navštívil kanceláriu niektorého správcu na daňovom úrade, mierne ma šokovalo, že z tých kôp všade navôkol malo asi 70% zelenú farbu. Inými slovami: väčšina podaných daňových priznaní bolo vyplnených ručne, tj rukou do kúpeného tlačiva. V 21. storočí však takáto forma práce patrí do doby kamennej – spôsobov, ako sa vyhnúť takémuto zabíjaniu času a energie, máme už nejakú dobu pomerne dosť.