Poskytovanie služieb do krajiny mimo EÚ: ako získať dôkaz o postavení a sídle odberateľa

Slovenský podnikateľ poskytuje služby partnerom do USA. Spolupráca prebieha on-line, cez rôzne tematicky zamerané fóra či portály. Úhrada príde na PayPal účet, pričom jediná informácia, ktorú o partnerovi z USA slovenský podnikateľ má, je jeho meno.

Takto jednoducho to vyzerá v niektorých častiach sveta a mohlo by aj u nás. Bohužiaľ je však podnikanie v našich končinách komplikovanejšie.

Slovenské a európske pravidlá pre DPH totiž slovenskému dodávateľovi prikazujú:

• zistiť, či je odberateľ  podnikateľom alebo nie – od postavenia odberateľa závisí totiž dôležité pravidlo pre určenie miesta dodania služby:
• ak ide o podnikateľa, slovenský dodávateľ fakturuje väčšinu možných trhových služieb za cenu bez DPH (miesto dodania sa nachádza v sídle odberateľa, teda v USA).  A teda de facto s prenosom povinnosti vykázať prípadne zaplatiť DPH na odberateľa – aspoň podľa európskych pravidiel (a áno, je potrebné uviesť aj formulku “Prenesenie daňovej povinnosti”). Výnimku pri určovaní miesta dodania služby majú niektoré vybrané služby – napr. hotelové či iné ubytovanie v SR (miesto dodania sa nachádza v SR a platiteľ DPH fakturuje za cenu vrátane slovenskej DPH), iné služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť (miesto dodania je v krajine, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza, i keď určenie fakturácie môže byť v praxi zložitejšie) či organizácia konferencie v SR (miesto dodania sa nachádza v krajine konferencie a platiteľ DPH teda vstupenku predáva za cenu vrátane DPH)
• ak je odberateľom súkromná osoba, v prípade časti služieb sa miesto dodania nachádza v SR –  slovenský dodávateľ-platiteľ DPH fakturuje službu za cenu vrátane slovenskej DPH , dodávateľ-neplatiteľ DPH za cenu bez DPH, no daná dodávka sa mu počíta do obratu pre povinnú registráciu za platiteľa DPH. Niektoré vybrané služby však majú miesto dodania v krajine odberateľa (napr. reklamné služby, prevod autorských práv či poradenské, právne a účtovné služby) – v tomto prípade slovenský dodávateľ fakturuje službu za cenu bez DPH (bez prenosu vykázať DPH na odberateľa a teda bez formulky), pričom uvedené sa týka dodávateľa platiteľa aj neplatiteľa DPH. V prípade neplatiteľa DPH sa dodávka takejto služby nepočíta do obratu pre povinnú registráciu za platiteľa DPH.
• späť k odberateľovi-podnikateľovi: ak ide o podnikateľa, získať o tomto dôkaz. Tým je buď vyplnené tlačivo “Potvrdenie o postavení daňového subjektu” (Príloha č. 3 zákona o DPH), ktoré musí vypísať daňový úrad v krajine odberateľa alebo iný dôkaz: napr. výpis z podnikateľského registra, ktorý hovorí o tom, že daný odberateľ je registrovaný ako podnikateľ, informácie z jeho webstránky, prípadná objednávka (čo je pojem, ktorý sa teda v on-line obchodoch nepoužíva)
• získať dôkaz, že daný odberateľ má sídlo v krajine mimo EÚ – bez ohľadu na to, či ide o podnikateľa alebo súkromnú osobu
• no a pri dodávke podnikateľskému subjektu vystaviť faktúru s náležitosťami v zmysle zákona o DPH – a to aj v prípade, ak ju odberateľ nepotrebuje a nič mu nemusíme posielať. Povinnosť vystaviť “dépéháčkovú” faktúru má slovenský podnikateľ nielen pri dodávkach do krajín EÚ (napr. pri spolupráci s Google Adsense), ale pri predaji do tretích krajín, tj krajín mimo EÚ. Na účely vystavenia faktúry je ideálne zistiť okrem mena či názvu odberateľa aj jeho prípadné sídlo či dokonca nejaké registračné číslo na spôsob nášho IČO.

Pre istotu: v porovnaní s identifikáciou odberateľa v prípade poskytovania služieb do EÚ má identifikácia odberateľa pri predaji mimo EÚ jeden rozdiel: či ide o zdaniteľnú resp. nezdaniteľnú osobu určuje v prípade “EU odberateľov” pridelené/nepridelené IČ DPH (článok 17 a článok 18 ods. 1+2 vykonávacieho nariadenia Rady EÚ 282/2011), no v prípade “non EU odberateľov” postavenie podnikateľ/nepodnikateľ (článok 18 ods. 3 nariadenia).

A čo ak o odberateľovi nemáme žiadnu informáciu?

Čo však s chlapíkom odniekiaľ z USA, Austrálie či Číny, o ktorom máme naozaj iba meno na výpise z PayPal účtu? Takýto chlapík nemá o európskej byrokracii ani potuchy a otázka, či je podnikateľom a kde je registrovaný, ho v praxi dokáže často vydesiť, čo na biznis slovenského podnikateľa dobrý vplyv teda nemá. O vyplňovaní slovenského tlačiva daňovými úradmi v USA (ktorí žiadne DPH ani VAT nemajú) ani nehovoriac.

Slovenský dodávateľ má preto 2 možnosti:

• získať predsa len nejaký dôkaz o postavení a sídle partnera – najpravdepodobnejšie získateľným dôkazom je výpis z webstránky danej firmy. Možno sa oplatí aj hľadať v registri štátu partnera – v prípade vyše 50 štátov USA to však považujem za pomerne ťažkopádne, no ak sa v tomto niekto vie orientovať, budem mu vďačný, ak sa podelí v diskusii
• určiť ako miesto dodania SR a službu zdaniť v SR. Pre platiteľa DPH je to teda drahšie riešenie,  resp. znamená vyššiu konečnú cenu pre odberateľa a teda je lepšie sa mu vyhnúť. Naopak, podnikatelia, ktorí nie sú platiteľmi DPH, ale sú pre DPH registrovaní podľa  § 7a zákona o DPH (najčastejšie on-line podnikatelia), DPH samozrejme vo väčšine prípadov neplatia. Na druhej strane im suma služieb, ktoré majú miesto dodania v SR, im vstupuje do obratu pre povinnú registráciu za platiteľa DPH. Ak teda za 12 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov dosiahne ich obrat sumu 49 790 EUR, sú povinní stať sa plnohodnotnými platiteľmi DPH. Čo pri podnikateľoch poskytujúcich služby býva často nevýhodné. Napríklad preto, že si nemajú čo odpočítať, nehovoriac o náraste papierovania.

Pravidlá pre podnikateľa, dodávajúceho služby do EÚ či krajín mimo EÚ prípadne nakupujúceho služby a digitálne produkty zo zahraničia som zhrnul do uceleného eBooku “Podnikateľ registrovaný podľa § 7a zákona o DPH – ako na to (ľudskou rečou).” Ako na súhrnný výkaz, ako na faktúry, ako na daňové priznanie k DPH či MOSS. Maximum situácií z praxe a tipy, riešenia či pikošky.

 

 

Ilustračné foto v hlavičke: Artem Beliaikin from pexels

 

Aké sú Vaše skúsenosti v praxe pri obchodovaní resp. poskytovaní služieb partnerom mimo EÚ?

Podeľte sa v diskusii, pomôžete tak aj ostatným