- či má dohodár vôbec nárok na to, aby mu zamestnávateľ poskytoval stravné lístky
- v prípade ak áno, či si hodnotu preplateného stravného (tj len časť celkového stravného) môže dať firma-zamestnávateľ do daňových nákladov
Dohodár a nárok na stravné lístky (Zákonník práce)
Stravné ako daňový náklad (daň z príjmov)
Ak chcete ako firma stravné dohodárom dať vrátane daňovej uznateľnosti, možným riešením je aj celú (papierovo, daňovo i právne) zložitú koncepciu stravných lístkov obísť a príspevok dať dohodárovi ako súčasť odmeny. Inými slovami: dať mu viac peňazí v jeho výplate. Táto jednoduchšia možnosť má však už nevýhodu vo forme odvodov – príjmy z dohôd podliehajú v niektorých prípadoch daniam aj odvodom, na rozdiel od stravného, ktoré je oslobodené.
- nárok na stravné má zamestnanec (a teda aj dohodár) po (oficiálne) 4 odpracovaných hodinách
- firma neprepláca celú hodnotu stravného, ale len pomerne presne obmedzenú časť
- téma článku je “stravné” ako také, no existuje veľký rozdiel medzi pojmami “stravné lístky” a (výrazne rozšírenejšie) “stravovacie poukážky”.
Aké máte s touto témou skúsenosti? Podeľte sa v komentároch
O autorovi: Peter Furmaník
Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.