Keď sa Vám stane “reštrukturalizácia Váhostav”: čo vlastne platíte a z čoho?

Story s názvom “reštrukturalizácia Váhostavu” resp. smutný osud postihnutých živnostníkov a malých eseročiek ako jeho dodávateľov znechutil aj mňa. Priznám sa, tému do hĺbky naštudovanú nemám a nesledujem, v akom štádiu sa momentálne nachádza. Čo sa však deje v prípade, ak podnikateľovi jeho odberateľ neuhradí faktúru? Čo z nej nemusí zaplatiť, čo naopak musí a kedy? Článok je tak trochu základným úvodom pre začínajúcich podnikateľov o 3 základných platbách štátu: DPH, dani z príjmov a odvodoch.

 

DPH: zatiaľ zo sumy faktúr

 

Daň z pridanej hodnoty odvádzajú štátu zo svojej produkcie iba registrovaní platitelia DPH – tj nie všetci podnikatelia (vynechajme teraz napr. samozdanenie pri nákupe služieb a nehmotných produktov zo zahraničia pri “čiastočných” platiteľoch DPH alebo platby DPH pri predaji digitálnych produktov v systéme MOSS). To znamená, že neplatiteľov DPH sa v prípade, keď im odberateľ neuhradí faktúry, žiadne odvedenie DPH netýka. Platitelia DPH však štátu odvádzajú DPH z produkcie resp. z dodávok odberateľom zo SR – inými slovami: zo sumy odberateľských faktúr, bez ohľadu na to, či im ich niekto uhradí alebo nie. Na druhej strane majú podobným spôsobom aj nárok na odpočítanie DPH – teda DPH na vstupe si môžu spravidla odpočítať aj z dodávateľských faktúr, ktoré nemuseli uhradiť (samozrejme si také správanie často nemôžu a ani nechcú dovoliť).

 

Akousi dobrou správou je, že v príprave je návrh novely zákona o DPH, ktorá pre firmy s ročným obratom 75 000 EUR umožní od roku 2016 odvádzať DPH iba z reálne zinkasovaných peňazí. V konečnom dôsledku super.

 

Odvody: živnostníci každý mesiac aspoň minimum

 

Odvody sú akýmisi povinnými mesačnými platbami na účely zdravotného a sociálneho zabezpečenia – teda akási daň na cca presne určený účel. Platia ich iba fyzické osoby – teda podnikatelia SZČO, eseročky a iné právnické osoby nie (i keď podieľnici sú zo svojho zinkasovaného podielu na zisku povinní platiť zdravotné poistenie).

 

SZČO, ktorý sú čistými podnikateľmi (tj nie sú zároveň napr. aj zamestnaní), musia platiť každý mesiac aspoň minimálne preddavky na zdravotné poistenie (v r. 2015 ide o sumu 57,68 EUR). Druhými povinnými odvodmi je poistné platené do Sociálnej poisťovne – tie však napr. začínajúci SZČO či tí, ktorých ročný príjem z podnikania nepresiahne cca 5 000 EUR, neplatia, ostatní však platia aspoň zákonné minimum (v r. 2015 mesačne 136,57 EUR). Mesačne ide teda zo zákona minimálne o cca 200 EUR; podnikatelia, ktorí sú aktívni dlhšie prípadne majú výraznejšie príjmy však platia viac – na základe ich výsledkov môže ísť o 300, 400 aj 700 EUR mesačne.

 

V každom prípade však platí, že odvody sa plusmínus platia podľa oficiálnych výsledkov minulého roka a podnikateľ ich musí zaplatiť každý mesiac bez ohľadu na výšku skutočného príjmu, teda aj v prípade ak je na nule či v mínuse. Môžeme diskutovať o logike, spravodlivosti a rozdieloch výpočtu v porovnaní napr. so zamestnancami, ale v súčasnosti je to tak.

 

Daň z príjmov: niekedy sa neplatí, inokedy áno

 

Zdaňovanie neuhradených pohľadávok je pomerne zložitou témou a najväčšia sranda je, že pravidlá, ku ktorým Finančná správa koncom roka 2014 vydala pomerne podrobný materiál, už v r. 2015 v mnohom neplatia. V stručnosti:

 

SZČO – v priebehu roka zdaňujú daňou z príjmov iba reálne zinkasované sumy (okrem špecifických prípadov, akým je napr. odpustený dlh). Faktúry, ktoré im odberatelia neuhradia, v danom roku nezdaňujú. Sú však povinní ich z roka na rok evidovať alebo o nich účtovať v účtovníctve a ich stav k 31.12 uvádzať v daňovom priznaní či účtovnej závierke. Daň z príjmov sú z nich povinní odviesť až v prípade, ak podnikanie skončia (znie to ironicky, viem) – neplatia ju však z pohľadávok voči dlžníkovi, ktorému bol zrušený konkurz pre nemajetnosť, exekúcia bola zastavená rozhodnutím súdu či v prípade, že dlžník zomrel.

 

Eseročky a iné právnické osoby s podvojným účtovníctvom – principiálne zdaňujú v každom jednom roku celkové výnosy (tj sumy z odberateľských faktúr), rovnako si však v danom roku uplatňujú v nákladoch dodávateľské faktúry bez ohľadu na úhradu. Teda napr. ak im ktosi neuhradí májovú faktúru do konca roka 2015, do základu dane im vstupuje jej celá suma (bez DPH). Ak ju však identifikujú pohľadávku ako rizikovú, po uplynutí 360 dní (teda zhruba v nasledujúcom roku) môžu z daní “vyhodiť” 20% z jej sumy, o rok zvyšných 50% a o 2 roky zvyšok (prostredníctvom tzv. daňových opravných položiek) – pohľadávka sa teda najprv zdaní, neskôr sa však daň z nej plynúca vráti späť do firmy. Napokon – ak upustia od jej vymáhania – môžu pohľadávku defnitívne vyradiť z evidencie.

 

V špecifickom prípade reštrukturalizácie to platí podobne – suma prihlásených a potvrdených pohľadávok sa v roku prihlásenia prostredníctvom opravných položiek nezdaňuje. Ak podnikateľ neskôr dostane (ako výsledok reštrukturalizačného konania) iba napr. 15%, zdaní len sumu, ktorú skutočne dostal – 85% nezdaňuje (opravná položka je daňovým nákladom). Podrobnejšie napr. v materiáli na webe Finančnej správy.

 

Čo s neuhradenými faktúrami v praxi?

 

Keď vynecháme pomerne katastrofálne situácie typu Váhostav, existuje v praxi niekoľko viac menej použiteľných rád, ako sa neskoršiemu nezaplateniu vyhnúť. Jedným z ciest je vyfakturovať si zálohu vopred – či už na celú sumu alebo len časť; rizikom je však tak trochu psychický tlak na dodávku, ktorú už máte zaplatenú a navyše si takýto luxus nemôže dovoliť každý. Spôsobom, ako získať peniaze od neochotného partnera až “po” dodaní svojho produktu, je zavolať si na pomoc profesionálnych vymáhačov: tí však odporúčajú nečakať, ale začať čím skôr.

Prípadne si preveriť dlžníkov online:

 

Aké sú Vaše skúsenosti s odberateľmi? Pýtate sa zálohu, skúsili ste už vymáhať alebo platia všetci načas? Podeľte sa v komentároch

 

Keď som hľadal ilustračnú foto, napadol mi v súvislosti s úvodnou témou článku názov jedného z mojich najobľúbenejších filmov – video je teda tiež len čisto ilustračné & relaxačné :)

 

Ak sa Ti článok páčil, zdieľaj ho svojim kolegom, partnerom či klientom

 

Takéto a ešte lepšie články priamo do e-mailu?

 

(Neznášam SPAM, rovnako ako Ty)