Konkurz a likvidácia spoločností: outsourcing je jednoduchší a lacnejší

Pri eseročkách a iných spoločnostiach nie je dôležité len ich založenie, ale častokrát aj rušenie. Tento proces je možné absolvovať aj zákonne, bez komplikácií a so cťou. Ako na to a koľko to stojí, o tom som sa v druhej časti nášho minulotýždňového rozhovoru rozprával s odborníkom na na vymáhanie pohľadávok a konkurzné právo JUDr. Jánom Ivanom zo spoločnosti JUSTICIA Legis s.r.o.

 

Dostávame sa k téme rušenia spoločností. Ako to zhruba prebieha pri eseročkách?

 

V prvom kroku je potrebné zistiť, či sa spoločnosť nachádza v úpadku alebo nie. Dlžník je v úpadku (v zmysle § 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), ak je platobne neschopný alebo predlžený. Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň 2 peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.

 

Ak spoločnosť v úpadku nie je, je tu možnosť likvidácie podľa Obchodného zákonníka. Častejším javom však je, že spoločnosť v úpadku je.  Ak sa konateľ dozvie o svojom úpadku, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu. K samotnému návrhu na vyhlásenie konkurzu sa prikladá zoznam majetku, pohľadávok, spriaznených osôb ako aj zmluvný prehľad. V prípade eseročiek sa prikladá aj účtovná závierka.

 

Po podaní návrhu, súd vyhlási konkurz alebo ustanoví predbežného správcu, ktorého úlohou je zistiť, či majetok úpadcu postačuje aspoň na náklady konkurzu. Pri eseročke ide minimálne o sumu 6 638,78 EUR. Ak súd zistí, že majetok nepostačuje, vydá uznesenie o zastavení konkurzu pre nedostatok majetku.

 

Ak spoločnosť naopak majetok v takejto hodnote má, súd vyhlási konkurz. Veritelia si prihlasujú svoje pohľadávky a po ich uznaní si na schôdzi veriteľov zvolia veritelský výbor, ktorého úlohou je zastupovať opravnené záujmy nezabezpečených veriteľov v konkurze. Správca počas celého priebehu konkurzu koná v mene úpadcu a na jeho účet. Rozdeľuje majetok do jednotlivých konkurzných podstát a následne ho speňažuje. Na základe rozvrhu správca uspokojuje prihlásené pohľadávky veriteľov úpadcu.

 

Tento proces je samozrejme omnoho komplikovanejší a počas konkurzu  je často potrebné riešiť neskutočné množstvo procesov. Za úpadcu už však koná správca a štatutár je v zásade už len povinný poskytovať správcovi ním vyžadovanú súčinnosť.

 

Koľko času to zaberie a čo to stojí? 

 

Hovorme teda o konkurze. Priemerná doba konkurzného konania je približne 18 mesiacov. Pri podávaní návrhu na konkurz pri právnických osobách je povinnosť zaplatiť na účet súdu preddavok pre predbežného správcu vo výške 1 659,70 EUR. Čo sa týka návrhu, ak si úpadca nepripravuje návrh na vyhlásenie konkurzu sám, tak zaplatí niekomu, kto ten návrh pripraví. Toto sú teda jeho celkové náklady na vyhlásenie konkurzu. A to aj v prípade, ak má jeho spoločnosť záväzky v oveľa vyššej výške.

 

Odkiaľ má majiteľ firmy, ktorá končí z dôvodu finančných problémov, zohnať financie na likvidáciu spoločnosti?

 

To je otázka pre viacerých podnikateľov. Možno aj preto je realita, aká je. Financie na vyhlásenie konkurzu môže pokojne získať z majetku spoločnosti. Vo svete obchodných spoločností je podľa môjho názoru pomerne velký neporiadok. V obchodnom registri „svietia“ firmy, ktoré sú už niekoľko rokov v úpadku. Štát zatiaľ nesankcionuje štatutárov, ktorý si nesplnili svoju zakonnú povinnosť a nepodali návrh na vyhlásenie konkurzu.

 

V konečnom dôsledku sa prehlbuje nedôvera spoločností navzájom a znižuje sa vymožiteľnosť práva. Najväčší problém vidím v celkovom fungovaní systému. Priemerný počet prideľovaných konkurzov pre jedného správcu je menej ako 2 konkurzy ročne, čo je málo. Myslím si, že by v tomto prípade mal zasiahnuť štát a dozerať na dodržiavanie zákona, čím by sa začal čistiť trh s už dávno skrachovanými spoločnosťami.

 

Môže si spoločník, resp. spoločníci zlikvidovať spoločnosť aj sami? Alebo je potrebná odborná starostlivosť – teda je efektívnejšie tento proces outsourcovať?

 

Ak hovorime o likvidácii v zmysle Obchodného zákonníka, tak áno. Myslím si však, že aj likvidátor by mal disponovať dobrými ekonomickými a právnymi znalosťami. Ak hovoríme o konkurze, tak to možné nie je. Ide to zákonom predpisaný procesný postup, ktorý sme spomenuli vyššie. Podľa môjho názoru je náklad na „outsourcing“ len maličkým zrnkom z celkových finančných operácií, ktoré v spoločnosti prebehli.

 

Dôležité je uvedomiť si aj fakt, že pri „neúspechu“ tohto procesu je spoločnosť vymazávaná z obchodného registra. O „neúspechu“ v úvodzovkách hovorím preto, lebo zastavenie konkurzu pre nedostatok majetku úpadcu nepovažujem za neúspech pre úpadcu. Pre neho je to vlastne vždy stopercentným úspechom a splneným cieľom – spoločnosť je vymazaná z Obchodného registra zakonným spôsobom. Štatutárovi sa potom už nikto nemôže vyhrážať žiadnym spôsobom. Pri „outsourcingu“ tohto procesu na odborne spôsobilé osoby si aspoň môžete byť istý, že všetko bude pripravené, ako má byť a s odbornou starostlivosťou. Myslím si, že sa oplatí naposledy investovať peniaze zbaviť sa tak zbytočných starostí.

 

Pozri si aj prvú časť rozhovoru – o vymáhaní pohľadávok a o tom, ako môže nepriaznivú situáciu riešiť dlžník.

 


O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.

Share This