Potrebujem banke zdokladovať čistý príjem. Aký mám mať základ dane v daňovom priznaní?

Prirodzeným úmyslom väčšiny podnikateľov a daňovníkov vôbec je znížiť si základ dane z príjmov, ako sa len dá – a teda zaplatiť čo najnižšiu daň z príjmov. Časť z nich má však občas opačný záujem: potrebujú mať vysoký základ dane s cieľom získať úver – či už podnikateľský alebo osobný. Len takto môže podnikateľ pred bankou zdokladovať požadovaný príjem. Pričom sa samozrejme musí zmieriť s faktom, že zaplatí pomerne vysokú daň z príjmov.

 

Stretol som sa v podstate s bežnou situáciou. Podnikateľ-SZČO potreboval banke zdokladovať čistý príjem v určitej výške. Zároveň mu však nikto presne neporadil, ako na to. Nerozumel, ako má tento požadovaný čistý príjem vyzerať v jeho daňovom priznaní.

 

Preto príklad:

 

Potrebujem banke zdokladovať čistý mesačný príjem vo výške 600 EUR. Ako to má vyzerať v mojom daňovom priznaní? Aký má byť môj základ dane? Aké mám mať príjmy a aké výdavky?

 

  1. z požadovaného čistého mesačného príjmu 600 EUR vypočítame čistý ročný príjem, tj 600 EUR x 12 = 7 200 EUR
  2. z čistého ročného príjmu vypočítame hrubý ročný príjem. Ako? Pripočítame daň z príjmov. Za r. 2012 ide ešte len o jednu sadzbu, preto je to jednoduché. Hrubý ročný príjem = 7 800 EUR / 0,81 = 8 889 EUR. Prečo delíme číslom 0,81 snáď nemusím matematikom vysvetľovať. Ale pre istotu: sadzba dane z príjmov je 19%. Čistý ročný príjem po zdanení 7 200 EUR teda tvorí 81% z hrubého ročného príjmu.
  3. hrubý ročný príjem 8 889 EUR je vlastne základom dane po úprave o nezdaniteľné časti. Predpokladajme, že náš chlapík manželku nemá a uplatňuje si len nezdaniteľnú časť na seba ako daňovníka (pre r. 2012 3 644,74 EUR). Tj základ dane pred znížením o nezdaniteľnú časť = 8 889 + 3 644,74, tj cca 12 535 EUR. Takýto základ dane by mal mať náš chlapík v daňovom priznaní. Tj ako základ dane celoročný a celkový, v súčte za všetky príjmy spolu.

 

Doplnenie 8.2.2012:

 

Nielen majster, ale každý sa občas sekne, na druhej strane kto hľadá, nájde. To je aj prípad vyššieuvedeného výpočtu – bol síce dobre mienený, ale je matematicky nesprávny. 

 

Čo je nesprávne? V bode 2 získame z čistého príjmu príjem hrubý s použitím dane v sazdbe 19% z hrubého príjmu. Daň sa však počíta síce v sadzbe 19%, ale zo základu dane upraveného o nezdaniteľné časti. Teda nie 19% z hrubého príjmu, ako je uvedené v príklade. V nadväznosti na túto chybu je nesprávny aj bod 3. Vzhľadom na tento fakt nie je veľmi možné vypočítať požadovaný základ dane týmto postupom.

 

Ako teda postupovať? Buď niekoľkonásobným hádaním a “dopasovávaním” – čo je v praxi asi najčastejšie. Alebo trochu komplikovanejšie, no vzletnejšie: sústavou rovníc o dvoch neznámych. Najlepšie však poradili profíci z banky: suma nezdaniteľnej časti 3 644,74 EUR zodpovedá čistému príjmu, z ktorého sa daň neplatí – teda prvú časť čistého príjmu už máme. Do 7 200 EUR chýba ešte 3 555,26 EUR. Tie sú však už zdanené, takže nezdanené-hrubé ich dostaneme vydelením známym číslom 0,81, tj 3 555,26 EUR / 0,81 = 4 389,21 EUR. Hľadaný základ dane je teda 3 644,74 + 4 389,21, tj 8 033,95 EUR. Daň je rozdiel medzi 4 389,21 – 3 555,26, tj 833,95 EUR – resp. naopak 19% z 4 389,21 EUR. Skúška správnosti: bankári počítajú čistý príjem ako základ dane mínus daň delených  číslom 12 (počtom mesiacov podnikania). V našom prípade 8 033,95 – 833,95 = 7 200 EUR. 

 

Ako to môže vyzerať v daňovom priznaní?

 

  • u daňovníka, ktorý je podnikateľom (SZČO), musí byť tento základ dane rozdielom medzi jeho daňovými príjmami a daňovými výdavkami, napr. 20 000 – 11 966 = 8 034 EUR
  • daňovník, ktorý bol celý rok iba zamestnancom, musí mať zo zamestnania hrubý ročný príjem, ktorý sa po odpočítaní zrazených odvodov, rovná  8 033,95 EUR. Napr. 9 277 mínus odvody 1 243= 8 034 EUR.
  • banky údajne akceptujú aj kombináciu príjmov z podnikania aj príjmov zo zamestnania a dokonca aj kapitálové či ostatné príjmy, ktoré majú dlhodobý charakter. Čiže predpokladám, že súčet čiastkových základov dane pochádzajúcich z rôznych druhov príjmov musí dávať vždy celkový požadovaný základ dane.

 

Zaujímavosťou je, že banky pri posudzovaní príjmu žiadateľa o úver akceptujú prípadné paušálne výdavky podnikateľa ako skutočné. Aj napriek tomu, že sú fiktívne – podnikateľ ich nikdy nevynaložil (tak ako by vynaložil skutočné). No z pohľadu banky jeho čistý príjem znižujú a na tento účel sú preto skôr nevýhodou.

 

Ešte zaujímavejšie sú na tom spoločníci obchodných spoločností – teda eseročiek či akcioviek. Podľa niektorých hypotekárnych poradcov sa do osobného príjmu žiadateľa o úver počíta aj prípadný vyplatený podiel na zisku, tj dividenda. Myslím však, že takýchto žiadateľov už mnoho nebude. Tejto jari sa z vyplatených dividend po prvýkrát platia odvody na zdravotné poistenie – tentokrát ešte ako-tak v prijateľnej sadzbe, o rok už z likvidačných čísel. Počet spoločníkov, nechávajúcich si oficiálne vyplácať dividendy, teda určite výrazne poklesne.

 

K daňovému priznaniu k dani z príjmov za r. 2012: prečítaj si základný prehľad, či vôbec podať alebo nepodať, vrátane niekoľkých príkladov z praxe, pozri si novinky v tohtoročných tlačivách alebo si stiahni softvér, ktorý Ti v práci pomôže.

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľúbou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s internetovými podnikateľmi a chlapíkmi z oblasti IT.