Spoločník eseročky má takú peknú kreatívu slobodu: vie si mesačnú konateľskú odmenu sebe ako konateľa či mesačnú mzdu za prácu seba ako zamestnanca nastaviť, ako mu len vyhovuje. Na jednej strane eseročka, zastúpená konateľom Jožkom. Na druhej strane samotný Jožko, tentoraz odmeňovaný konateľ či zamestnanec. Tému, ktorú som rozoberal po minulé roky, som pre rok 2025 rozobral do praktického seriálu: ako si nastaviť odmenu podľa všetkých svojich kritérií? Výber peňazí v čistom, daňový bonus na deti, vyriešené zdravotné poistenie, vyriešený vzťah k sociálnemu poisteniu a starobnému dôchodku, daňová úspora.
Počítač či iný majetok na bloček/faktúru: pravidlá a limity (je ich dosť)
“Kupujem počítač na firmu. Existuje na bloček do nákladov nejaký limit? Kupujem MacBook a predávajúci mi tvrdí, že nad 1 600 EUR už musím zobrať počítač “na firmu”. Či nad 400 EUR?”, pýta sa Andrej v messengerovej správe priamo z pokladne v značkovej predajni. Stálo sa v praxi a stáva sa bežne. Limitov a pravidiel pre počítač resp. “bloček/faktúru” vo firemných účtovných/daňových nákladoch či odpočítaní DPH je však nie málo: 400 EUR, 1 000 EUR, 1600 EUR, 1 700 EUR, 3319,39 EUR, 5 000 EUR, 15 000 EUR. Preto nezaškodí, ak ich bude mať každý kupujúci podnikateľ pred sebou. A dostaneme sa aj k tomu, čo Andreja pri predaji zastavilo a možno aj ako z toho von.
Článok je aktualizovaný pre rok 2025 a neskôr.
Daňový bonus na deti vs príjmy zo zdrojov v zahraničí
Daňový bonus na deti je daňová úľava ešte z r. 2004. Nikdy nebola jednoduchá, ale dalo sa. Od r. 2022 sa pravidlá a podmienky na jeho získanie skomplikovali šialene, od r. 2025 ešte šialenejšie – áno, vizitka oboch vlád a ich tímov. Jednou z tých posledných prekážok – platných od r. 2025 – je pravidlo, že daňový bonus nedostane v žiadnej výške daňovník-fyzická osoba, ktorý mal v predmetnom roku tzv. “príjmy zo zdrojov v zahraničí” vo výške viac ako 10% z jeho celkových zdaniteľných príjmov ako fyzickej osoby. A už len toto jedno pravidlo spôsobí ďalší pekný balík komplikácií a chaosu.
Ako sa pripraviť na predaj firmy
Predaj firiem je náročný proces, ktorý si vyžaduje dôkladnú prípravu a plánovanie. Bez
ohľadu na dôvody, kvôli ktorým sa rozhodnete predať vašu firmu, je dôležité sa dôkladne
pripraviť na tento proces, aby ste maximalizovali ocenenie firmy, resp. jej predajnú cenu a
minimalizovali stres a riziká spojené s predajom. V tomto článku sa pozrieme na niektoré
kroky, ktoré by ste mali urobiť, aby ste sa čo najlepšie pripravili na predaj firmy.
Transakčná daň: ako sa jej nevyhneš a ako sa možno vyhneš
Ak ste profíkom/dodávateľom v oblastí daní a účtovníctva, tak skôr vás pri každej zmene či novej dani desí a depkuje skôr to, že “zas kurva pribudne ďalšia robota”. Po tom, čo po desiatich rokoch pribudli do bánk konečne kreditné úroky a z nich teda zrážková daň – na ktorú som ja už aj zabudol, v zmysle ako na ňu🙂 – tak sa snažím nedepkovať z ďalšej nálože.
Súvislosti a úvahy ohľadne novej dane pre rok 2025: dane z finančných transakcií. Trestá iba podnikateľov a ich odchádzajúce platby a Slovensko sa zaradilo do elitného klubu Maďarska a Venezuely. Yes.
Obsah:
- Transakčná daň: ako sa jej skôr nevyhnete
- Revolutky, zahraničné banky a daň z finančných transakcií
- Úhrady radšej iba z banky (zjednodušenie)
- Plaťte kartou alebo spojte viacero platieb do jednej a na hornom limite ušetríte pár desiatok eur.
- Zápočet pohľadávok a záväzkov
- Úhrada záväzku či kúpy z peňazí či účtu/karty spoločníka alebo konateľa
- Prevod na účet spoločníka v rovnakej banke a úhrady iba z tohto súkromného účtu?
- Transakčná daň: ako sa (možno) vyhnúť? Pre pokročilých
- Živnostníci, iné SZČO a daň pre odchádzajúce biznis platby
- Dobrá správa
- Čo bude ďalej?
DPH 2025: malý podnik a oslobodenie do 50 000 EUR ročne. Ako to vlastne je
Pán klient, začínajúci podnikateľ, týka sa Ťa toto všetko:
- musíš si sledovať obrat pre povinnú registráciu za platiteľa DPH (aj to pomerne komplikovane). A niekedy sa platiteľom DPH stať, niekedy nie. A ak sa ním staneš, týka sa Ťa toto všetko
- pri dodávkach služieb iným podnikateľom z EÚ musíš mať registráciu podľa § 7a, vystavovať faktúry podľa pravidiel zákona o DPH a podávať súhrnný výkaz,
- pri predaji tovaru či digitálnych produktov súkromným osobám z EÚ si musíš sledovať zas iný obrat a vlastne po jeho prekročení sa hneď registrovať a podávať priznania v režime OSS a dokonca ako neplatiteľ DPH odvádzať DPHčku v sadzbe krajín, do ktorých predávaš.
Alebo: toto všetko vlastne až tak nemusíš. No aj v tom prípade sa musíš registrovať a štvrťročne niečo podávať🙂 Asi takto by sa dalo vysvetliť nový režim “malý podnik tuzemskej osoby”, platný od roku 2025. Tj najprv ťažko a v bolestiach pochopiť často zvláštne pravidlá, ktoré sa týkajú začínajúceho podnikateľa. A následne ešte ťažšie vysvetliť, že to celé vlastne netreba, ak si tento podnikateľ dobrovoľne vyberie zas iný a zas pestrý režim.
Obsah
- Oslobodenie od DPH: neni len jedno
- Malý podnik tuzemskej osoby: čo to vlastne znamená a aké sú výhody?
- Malý podnik tuzemskej osoby: aké podmienky treba splniť?
- Kto môže byť malým podnikom:
- Čo musí robiť malý podnik tuzemskej osoby:
- Malý podnik tuzemskej osoby: registrácia
- Malý podnik tuzemskej osoby: výkazy
- Malý podnik tuzemskej osoby vs mikrodaňovník či mikro účtovná jednotka
- Malý podnik zahraničnej osoby
- Obrat pre registráciu za platiteľa DPH po novom (2025)
- Uplatniť toto oslobodenie?
Stravné pre pracovné cesty (i pracovné dni): čísla pre rok 2023 a 2024
Je jednou z mála položiek, ktorá sa v slovenskej účtovno-daňovej legislatíve nedokladuje bločkom. Jednoducho zamestnancovi/konateľovi/spoločníkovi patrí a to v zákonnej sume – vždy podľa aktuálneho Opatrenia MPSVAR. Čo na jednej strane poskytuje slušne široké možnosti na “nazbieranie” daňových výdavkov, no zároveň sledovanie týchto častých zmien oberá o focus každého podnikateľa či účtovného-daňového profíka.
A keďže v nedávnych turbulentných rokoch sa tieto sumy menia fakt často – každých pár mesiacov – nech sa páči, prehľad. Aj pre už skončený rok 2023 (ak by ešte niekto dorábal pracovné cesty 😁), aj pre ten prebiehajúci 2024.
Firemné auto na dovolenke: ako ošetriť súkromné použitie (seriál)
Mať firemné auto na ktorom deklarujete iba firemné jazdy (klienti, účtovník, právnik, nákup tovaru či materiálu) a potom mať v júli či auguste kopu bločkov z maďarských, slovinských a chorvátskych diaľnic je celezle. DPHčku z týchto bločkov si v slovenskom daňovom priznaní k DPH neodpočítate, ani si ju od predmetnej krajiny nemôžete žiadať (keďže jej pravdepodobne nevydeklarujete pracovnú cestu), dokonca nie je ani daňovým výdavkom. Samotné sumy bez DPH tiež nie sú daňovým výdavkom firmy. Po správnosti by bolo dobré a) nielenže si zodpovedajúce sumy neuznať ako daňový výdavok firmy, ale aj b) dané sumy dodaniť ako nepeňažný príjem spoločníka. Nesympatickým spôsobom (položka vo výplatnej páske, odvody do SP + ZP za firmu i spoločníka ako aj preddavok na daň z príjmov).
Poďme na možné spôsoby, ako súkromné použitie firemného auta ošetriť korektne. No je toho celkom dosť. Taký ja už som. Alebo: také košaté, pestré a rozsiahle sú slovenské podnikateľské a daňové predpisy🙂 Začnem písať stručný prehľad a je z toho román 🙂