Dávnejšie preletela slovenským internetom prezentácia Mareka Lichtnera o “hackovaní daní a odvodov”. Určená bola hlavne web developerom a “ajťákom”, čomu zodpovedal najmä jej originálny jazyk, z ktorého rád používam sympatický výraz “hack”:) Ide o ďalšiu celkom zaujímavú provokáciu na rozmýšľanie, ako dane a odvody skôr neplatiť ako platiť. A jednou z najdiskutovanejších tém v mojom okolí – najmä medzi programátormi a vývojármi – je licenčná autorská zmluva.
V predchádzajúcom článku som napísal, že súkromný automobil, kúpený na rodné číslo daného podnikateľa, nie je potrebné pri jeho zaraďovaní do podnikania komplikovane prepisovať na IČO, ale pre jeho “zaradenie do obchodného majetku” postačí jeho evidencia a účtovanie v účtovníctve. Aby som – aspoň v tomto prípade – neskákal z témy na tému, dnes o tom, ako uplatniť výdavky a najmä odpisy pri aute kúpenom pred rokmi, ktoré podnikateľ začne na podnikanie používať napr. teraz v r. 2013.
Pojem “faktúra” sa prioritne týka DPH a teda podnikateľov, ktorí DPH podliehajú – platiteľov DPH či iných firiem registrovaných pre DPH z iného titulu (napr. z dôvodu poskytovania služieb do EÚ). V praxi sa faktúra vystavuje aj ako účtovný doklad na účely účtovníctva a dane z príjmov – nemusí mať teda náležitosti “dépéháčkovej” faktúry a nepodlieha jej pravidlám, aj keď v niektorých bodoch ide o veľkú podobnosť. A niekedy sa naopak nemusí vystaviť vôbec – ako napríklad v nasledujúcej situácii:
Založiť si eseročku, resp. prejsť z podnikania formou živnosti na podnikanie formou eseročky je hitom už niekoľko rokov. Hlavným dôvodom bývajú samozrejme odvody a ich možná úspora – živnostník s vysokými odvodmi sa tejto každomesačnej povinnosti môže pomerne ľahko a legálne zbaviť tým, že sa stane spoločníkom vo vlastnej eseročke. Záujem o “prechod” po poslednom zvýšení odvodov rastie a vlna tsunami príde pravdepodobne v septembri 2013.
Júl býva každoročne odvodovým mesiacom živnostníkov. Marcu dominuje daň z príjmov, júlu zas nové či staronové odvody do Sociálnej poisťovne.
V júli totiž niektorým živnostníkom povinné platenie odvodov začína, iným končí a niektorí pokračujú – možno po starom, možno v nových sumách:
Ak čítavate niektorú jednoduchšie ladenú motivačnú literatúru, blogy či chodíte na takto tematicky ladené prednášky, rozdelenie príjmov na aktívne a pasívne poznáte. Aktívne sú cca tie, na ktoré treba makať, pre pasívne nie je potrebné ani prstom pohnúť, preto je ideálne sa o ne snažiť. Okrem toho, že ide o pomerne hlúpe zjednodušenie, diskutabilnou je nie celkom podnikateľská motivácia k zarábaniu na činnosti iných. Pojmy “aktívne a pasívne príjmy” však už pár rokov pozná aj naše daňové právo – zaviedla ich Radičovej vláda (s cieľom zvýšiť výber daní a zároveň ušetriť niektorých daňovníkov od odvodov) a úspešne spresňuje Ficova družina.