Občas dostanem otázku typu “Je výhodné pracovať či poskytovať služby na základe zmluvy o dielo?”, prípadne “Aké dane a odvody sa platia z odmeny na základe zmluvy o dielo?” či “Dajú sa takouto zmluvou optimalizovať dane a odvody?”. Komplexne spracovanú tému “zmluva o dielo z hľadiska daňového a odvodového zaťaženia” som nikde nenašiel , pokúsil som sa teda o stručný sumár:
SZČO
Neplatitelia DPH si navzájom nemusia vystavovať faktúry. Stačí zmluva
Pojem “faktúra” sa prioritne týka DPH a teda podnikateľov, ktorí DPH podliehajú – platiteľov DPH či iných firiem registrovaných pre DPH z iného titulu (napr. z dôvodu poskytovania služieb do EÚ). V praxi sa faktúra vystavuje aj ako účtovný doklad na účely účtovníctva a dane z príjmov – nemusí mať teda náležitosti “dépéháčkovej” faktúry a nepodlieha jej pravidlám, aj keď v niektorých bodoch ide o veľkú podobnosť. A niekedy sa naopak nemusí vystaviť vôbec – ako napríklad v nasledujúcej situácii:
Leasingové splátky nie sú firemnými nákladmi. Do nákladov vstupujú odpisy
V praxi sa mnohí podnikatelia často domnievajú, že splátka leasingu je ich daňový náklad. Napr. platím každý mesiac 400 EUR, ročne teda ušetrím na dani z príjmov 12 x 400 EUR x 19%. Či už ide o podnikateľa-SZČO alebo eseročku či inú formu, firemný majetok sa do nákladov premietne úplne iným spôsobom.
V júli 2013 sa mnohým SZČO zmení život: nové odvody do Sociálnej poisťovne
Júl býva každoročne odvodovým mesiacom živnostníkov. Marcu dominuje daň z príjmov, júlu zas nové či staronové odvody do Sociálnej poisťovne.
V júli totiž niektorým živnostníkom povinné platenie odvodov začína, iným končí a niektorí pokračujú – možno po starom, možno v nových sumách:
Je možné legálne kombinovať živnosť aj eseročku jedného podnikateľa s cieľom optimalizovať dane+odvody?
Pondelkové (3.6.2013) Hospodárske noviny sa vo svojej odbornej prílohe venovali pomerne zaujímavej, odvážnej a kontroverznej téme “Ako ušetriť na daniach a odvodoch kombináciou živnosti a eseročky“. Inými slovami: ako môže jeden podnikateľ vzájomnou fakturáciou medzi svojimi 2 firmami (živnosť a eseročka) optimalizovať dane. Prispel som iba orientačným prehľadom, ktorý ilustruje princíp zdanenia a platenia odvodov v niekoľkých možných situáciách – na pochopenie niektorých súvislostí môže byť užitočný aj pre tých, ktorí o takejto forme optimalizácie vôbec neuvažujú. V druhej časti článku uvádzam základné pravidlá a tipy, ako na danú kombináciu, aby bol vlk sýty a ovca celá.
Poskytovanie služieb do krajiny mimo EÚ: ako získať dôkaz o postavení a sídle odberateľa
Slovenský podnikateľ poskytuje služby partnerom do USA. Spolupráca prebieha on-line, cez rôzne tematicky zamerané fóra či portály. Úhrada príde na PayPal účet, pričom jediná informácia, ktorú o partnerovi z USA slovenský podnikateľ má, je jeho meno.
Aktívne a pasívne príjmy – z daňového hľadiska
Ak čítavate niektorú jednoduchšie ladenú motivačnú literatúru, blogy či chodíte na takto tematicky ladené prednášky, rozdelenie príjmov na aktívne a pasívne poznáte. Aktívne sú cca tie, na ktoré treba makať, pre pasívne nie je potrebné ani prstom pohnúť, preto je ideálne sa o ne snažiť. Okrem toho, že ide o pomerne hlúpe zjednodušenie, diskutabilnou je nie celkom podnikateľská motivácia k zarábaniu na činnosti iných. Pojmy “aktívne a pasívne príjmy” však už pár rokov pozná aj naše daňové právo – zaviedla ich Radičovej vláda (s cieľom zvýšiť výber daní a zároveň ušetriť niektorých daňovníkov od odvodov) a úspešne spresňuje Ficova družina.