Dávnejšie preletela slovenským internetom prezentácia Mareka Lichtnera o “hackovaní daní a odvodov”. Určená bola hlavne web developerom a “ajťákom”, čomu zodpovedal najmä jej originálny jazyk, z ktorého rád používam sympatický výraz “hack”:) Ide o ďalšiu celkom zaujímavú provokáciu na rozmýšľanie, ako dane a odvody skôr neplatiť ako platiť. A jednou z najdiskutovanejších tém v mojom okolí – najmä medzi programátormi a vývojármi – je licenčná autorská zmluva.
V predchádzajúcom článku som napísal, že súkromný automobil, kúpený na rodné číslo daného podnikateľa, nie je potrebné pri jeho zaraďovaní do podnikania komplikovane prepisovať na IČO, ale pre jeho “zaradenie do obchodného majetku” postačí jeho evidencia a účtovanie v účtovníctve. Aby som – aspoň v tomto prípade – neskákal z témy na tému, dnes o tom, ako uplatniť výdavky a najmä odpisy pri aute kúpenom pred rokmi, ktoré podnikateľ začne na podnikanie používať napr. teraz v r. 2013.
“Aké daňové výdavky si môžem uplatniť pri automobile v podnikaní?” je stará a extrémne častá otázka podnikateľov z praxe. Odpovedí je plný internet. Mňa nedávno zaujala téma používania automobilu kúpeného na rodné číslo podnikateľa-fyzickej osoby, teda SZČO. Ide v tomto prípade o firemný automobil a je možné si uplatniť všetky náklady s ním spojené alebo nie?
Občas dostanem otázku typu “Je výhodné pracovať či poskytovať služby na základe zmluvy o dielo?”, prípadne “Aké dane a odvody sa platia z odmeny na základe zmluvy o dielo?” či “Dajú sa takouto zmluvou optimalizovať dane a odvody?”. Komplexne spracovanú tému “zmluva o dielo z hľadiska daňového a odvodového zaťaženia” som nikde nenašiel , pokúsil som sa teda o stručný sumár:
Pojem “faktúra” sa prioritne týka DPH a teda podnikateľov, ktorí DPH podliehajú – platiteľov DPH či iných firiem registrovaných pre DPH z iného titulu (napr. z dôvodu poskytovania služieb do EÚ). V praxi sa faktúra vystavuje aj ako účtovný doklad na účely účtovníctva a dane z príjmov – nemusí mať teda náležitosti “dépéháčkovej” faktúry a nepodlieha jej pravidlám, aj keď v niektorých bodoch ide o veľkú podobnosť. A niekedy sa naopak nemusí vystaviť vôbec – ako napríklad v nasledujúcej situácii:
V praxi sa mnohí podnikatelia často domnievajú, že splátka leasingu je ich daňový náklad. Napr. platím každý mesiac 400 EUR, ročne teda ušetrím na dani z príjmov 12 x 400 EUR x 19%. Či už ide o podnikateľa-SZČO alebo eseročku či inú formu, firemný majetok sa do nákladov premietne úplne iným spôsobom.
Júl býva každoročne odvodovým mesiacom živnostníkov. Marcu dominuje daň z príjmov, júlu zas nové či staronové odvody do Sociálnej poisťovne.
V júli totiž niektorým živnostníkom povinné platenie odvodov začína, iným končí a niektorí pokračujú – možno po starom, možno v nových sumách: